Deficit bežného účtu platobnej bilancie by mal v budúcom roku mierne klesnúť oproti tohtoročným očakávaným 8,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 6,7 % a do roku 2005 by mal ďalej klesať k 4,2 % HDP. Vyplýva to z Aktualizovaného menového programu Národnej banky Slovenska (NBS). V pôvodnom menovom programe centrálna banka počítala s budúcoročným deficitom bežného účtu 5,6 % a jeho poklesom na 3,4 % HDP v roku 2005.

Záporné saldo obchodnej bilancie by sa mohlo podľa NBS v rokoch 2003 až 2005 pohybovať po zostupnej trajektórii z 90,5 mld. Sk v roku 2003 na 72 mld. Sk v roku 2005. NBS tak zachovala predpoklad znižovania deficitu, aj keď jeho hladina sa zvýšila v priemere o 10 mld. Sk ročne, pričom mierne znížila dynamiku vývozu aj dovozu. Priemerná ročná dynamika vývozu by sa mala pohybovať od 13,5 % do 14 % a tempo dovozu od 10,7 % do 11,9 %.

Financovanie záporného salda bežného účtu bude zabezpečované naďalej priamymi a portfóliovými investíciami, prípadne dlhodobými a krátkodobými úvermi podnikového sektora. Priame zahraničné investície (PZI) sa v dôsledku postupného zoslabovania procesu privatizácie budú znižovať. V roku 2003 centrálna banka očakáva v rámci privatizácie v oblasti výroby elektrickej energie prílev PZI do vládneho sektora vo výške 15,0 mld. Sk. V roku 2004 predpokladá privatizačné príjmy v železničnej doprave vo výške 3,5 mld. Sk a v roku 2005 ďalších 3,5 mld. Sk.

V období do roku 2005 centrálna banka očakáva ďalšie zvyšovanie výkonnosti slovenskej ekonomiky. V roku 2003 by mohol reálny ekonomický rast dosiahnuť 4,1 %, v nasledujúcom roku 4,4 % a ku koncu prognózovaného obdobia 4,6 %. Rast HDP bude založený na raste vývozu s významným príspevkom fixných investícií a súkromnej spotreby.

Spomalenie deregulačného procesu v roku 2002 vytvorí tlaky na prijatie širšieho balíka opatrení v nasledujúcich rokoch. K najvýraznejšiemu rozsahu deregulácií dôjde pravdepodobne v roku 2003, čo bude mať za následok zvýšenie tak celkovej, ako aj jadrovej inflácie. V ďalších rokoch by sa mal dopad administratívnych opatrení postupne znižovať a tým sa obnoví pokles celkovej inflácie. Kým v roku 2003 počíta NBS s infláciou 6,5 %, do roku 2005 by to malo byť 4,2 %. Jadrová inflácia by mala kopírovať klesajúci trend a mala by klesnúť z 4 % k 3 %.