Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 počíta v tohtoročnom hospodárení štátu s mimoriadnym príjmom 400 mil. eur z takzvanej superdividendy. Zjednodušene môžeme superdividendu definovať ako príjem akcionára vo forme dividend, ktorý je nad rámec bežného ročného zisku spoločnosti. Na jednej strane ide o neštandardnú platbu akcionárovi podniku (v tomto prípade štátu), ktorá znižuje hodnotu vlastných zdrojov spoločnosti. Na druhej strane, vyplácanie mimoriadnych dividend nie je nič výnimočné. Pre správnu interpretáciu týchto transakcií je však potrebné rozlíšiť, čo je zdrojom výplaty týchto dividend. Pokiaľ je zdrojom pre vyplatenie dividend nerozdelený zisk minulých období, ktorý už nie je potrebné viazať napríklad na budúce investície, jeho vyplatenie akcionárov je možné považovať za korektné, nakoľko si „odopreli“ dividendy v minulosti. Hodnota spoločnosti sa síce zníži, zároveň však táto transakcia neohrozí jej chod, keďže zvyčajne má väčšiu časť tohto nerozdeleného zisku vo forme likvidných aktív (napr. hotovosť na účtoch). Podobne by sa mohol posudzovať aj zisk vytvorený rozpustením rezerv, pokiaľ boli na to objektívne dôvody. Zložitejším prípadom je vyplatenie dividend zo zisku, ktorý vznikol precenením majetku spoločnosti. Aj keď budeme abstrahovať od samotného ocenenia majetku, ktoré môže byť často problematické, vždy je potrebné transakciu skúmať individuálne. Dôležitým je v tomto prípade preceňovaný majetok a jeho príspevok k tvorbe zisku spoločnosti, jeho likvidita (schopnosť predať ho) a samotné finančné zdravie podniku. Nemožno teda zovšeobecniť tvrdenie, že dividendy získané z precenenia sú vždy z pohľadu hospodárenia podniku a výnosov akcionára nesprávne. Ak sa vyplatia dividendy získané z precenenia majetku dlhodobo stratovej spoločnosti, dodatočné zadlženie spoločnosti na to, aby dividendy mala z čoho vyplatiť nemožno považovať za racionálny krok. Transakcia tak nadobúda špekulačný charakter s cieľom vytiahnuť a presunúť hotovosť na iný subjekt.