S ústavnou dlhovou brzdou vieme žiť, aj keď spôsobuje niektoré problémy, vyhlásil na utorňajšej tlačovej konferencii minister financií Peter Kažimír v nadväznosti na pondelňajšiu aukciu štátnych bondov, kde štát zaznamenal historicky najnižšie dosiahnuté úročenie. Pri trojročných dlhopisoch budú investori Slovensku dokonca platiť za to, že mu mohli požičať, keďže výsledný dosiahnutý výnos bol záporný. Ak Kažimír hovoril o problémoch, ktoré dlhová brzda spôsobuje, narážal najmä na skutočnosť, že štát si ani pri takýchto výhodných podmienkach nemôže požičať viac, ako mu dovoľujú dlhové mantinely.

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti totiž pri sankčných pásmach dlhu berie do úvahy hrubý dlh, ktorý zahŕňa aj hotovostnú rezervu štátu na jeho účtoch. Teda peniaze, ktoré nespotrebuje, ale ich má pripravené na financovanie svojho dlhu. Správca dlhu, štátna Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL), tak musí pri predajoch štátnych cenných papierov dávať pozor aj na to, aby si nepožičal priveľa a nezvýšil tak úroveň dlhu nad stanovenú úroveň. „Musíme nejakým spôsobom ustrážiť záver roka a veľkosť hrubého dlhu, nemôžeme si požičať viac, ako aktuálne potrebujeme,“ doplnil šéf ARDAL-u Daniel Bytčánek. Štát bude pritom musieť začiatkom budúceho roka splatiť veľkú emisiu dlhopisov. Pred koncom roka si však na ňu požičať nemôže, vytlačilo by to totiž nahor dlh.

Debaty o možnom otvorení ústavného zákona a jeho zmene tak, aby bral do úvahy čistý dlh a uvoľnil štátu ruky pri riadení dlhu, sa v posledných rokoch objavovali častejšie, k samotnej zmene však zatiaľ nedošlo. Že tieto debaty naprieč politickým spektrom prebiehali, potvrdil aj samotný minister Kažimír. Proti takejto zmene, ktorá by umožnila štátu vyššie predzásobenie hotovosťou, sa nestavali ani predstavitelia opozície, ani vlády. V súčasnosti to však na zmenu dlhovej brzdy podľa ministra nevyzerá. „Momentálne, aj vzhľadom na blízkosť volieb, nie sme schopní dospieť k dohode bez toho, aby z toho niekto negatívne neťažil,“ povedal v utorok Kažimír. Pripúšťa však, že po voľbách sa môžu podobné rozhovory zopakovať.

Slovensko si v pondelok v domácej aukcii dlhopisov s trojročnou splatnosťou požičalo 112 mil. eur so záporným výnosom na úrovni 0,0449 % p.a. Mohlo si aj viac, keďže celkový dopyt investorov bol takmer trojnásobný. Výsledné úroky tak boli historicky najnižšie, pričom slovenské benchmarkové bondy sa momentálne na finančnom trhu obchodujú pri nižších sadzbách, ako má väčšina krajín eurozóny. Lepšie sú na tom podľa Kažimíra iba dlhopisy Nemecka a dočasného eurovalu. „To je titul, za ktorý si Slovensko zaslúži pochvalu. Politika kredibility sa opláca,“ tvrdí.