Ktoré princípy by mali byť podľa NBS súčasťou ústavného zákona o dôchodkovom zabezpečení?

Stabilný, široko akceptovaný a dlhodobo udržateľný dôchodkový systém je základným kameňom modernej spoločnosti. Je akýmsi nepísaným kontraktom medzi generáciami. Predvídateľnosť a transparentnosť základných charakteristík penzijného systému je dôležitá nielen z pohľadu lepšieho dlhodobého rozhodovania občanov, ale v časoch rapídneho starnutia populácie poskytuje aj šancu na férovejšie medzigeneračné rozloženie budúcich nákladov.

Národná banka Slovenska preto považuje ukotvenie základných princípov celého dôchodkového systému do ústavného zákona za užitočnú iniciatívu. Napriek tomu, že žiadna právna úprava nevie úplne odstrániť zo systému politické riziko, môže ho skoncentrovať na dobre vymedzené ihrisko. „Mantinely“ treba stanovovať na báze širokého celospoločenského dialógu a konsenzu, bez ambícií zabudovania konkrétnej politickej ideológie.

V snahe dosiahnuť stabilný, finančne a spoločensky udržateľný dôchodkový systém, Národná banka Slovenska navrhuje ukotvenie nasledujúcich dvanástich princípov do ústavného zákona:

1. Reakcia na demografický vývoj – vek odchodu do dôchodku by mal byť automaticky naviazaný na očakávanú dĺžku života v starobe. Hlavným zámerom je, aby sa predišlo nepravidelným a skokovitým zmenám parametrov dôchodkového systému vo väzbe na proces starnutia populácie. Lepším riešením je pomaly a postupne upravovať vek odchodu do dôchodku. Vzťah medzi dôchodkovým vekom a očakávanou dĺžkou života nemusí byť jedna k jednej, je však žiadúce premietnuť aspoň polovicu demografickej zmeny. Zároveň, aby sa zabránilo veľmi výhodným predčasným dôchodkom, skoršie a neskoršie odchody do dôchodku by sa mali riadiť aktuárne férovým prepočítavaním výšky dôchodkov (na základe poistno-matematických vzorcov).

2. Automatický korekčný mechanizmus – ak legislatívne úpravy v dôchodkoch posunú udržateľnosť systému do vysokého rizika, mali by byť automaticky aktivované korekčné mechanizmy, ktoré by boli politicky nákladné (nepopulárne) a zároveň by postupne posúvali systém naspäť smerom k finančnej rovnováhe.

3. Ochrana pred infláciou – aby sa udržala ich kúpna sila, priznané dôchodky z priebežného systému by mali byť valorizované aspoň o rast životných nákladov seniorov. Vyššia indexácia by mala byť umožnená len ak celkové riziká pre verejné financie nie sú vysoké. Aj v takom prípade by však malo ísť o úpravu maximálne o nárast priemernej mzdy v ekonomike.

4. Pevné miesto pre druhý pilier – vzhľadom na schopnosť diverzifikovať makroekonomické riziká, prinášať vyššie penzie pri akceptovateľnom riziku a lepšie rozkladať medzigeneračné bremeno starnutia, kapitalizačný pilier by mal mať nezanedbateľné miesto v slovenskom penzijnom systéme. Mala by byť stanovená minimálna relatívna sila voči prvému pilieru (napríklad ako podiel na efektívne platených odvodoch na dôchodky).

5. Základné nastavenia v prospech sporiteľov – vzhľadom na dobre zdokumentované behaviorálne odchýlky od úplnej racionality, základné nastavenia (defaulty) v druhom pilieri je potrebné určiť tak, aby sporitelia profitovali z multi-pilierového systému, aj keď celý život neurobia žiadnu aktívnu zmenu ohľadom organizácie svojich úspor. Týka sa to predovšetkým automatického vstupu do druhého piliera alebo predvolenej investičnej stratégie do pasívne spravovaných globálnych fondov.

6. Princíp dlhodobého a dobre diverzifikovaného investovania – druhý pilier potrebuje oveľa lepšiu definíciu dlhodobej investičnej stratégie. Investovanie na horizonte niekoľkých desaťročí má úplne iný charakter ako na krátko- alebo strednodobom horizonte. Prostredníctvom dobre diverzifikovaných globálnych akciových a dlhopisových indexov by sa malo určiť vodítko pre investičnú stratégiu v druhom pilieri. Výkonnosti všetkých fondov by mali byť uvádzané v porovnaní s týmito benchmarkmi.

7. Cenovo dostupná pasívna investičná stratégia – každý sporiteľ by mal mať nárok na pasívnu investičnú stratégiu, ktorá by kopírovala vyššie spomínané globálne indexy. Táto alternatíva by mala byť lacnejšia (s nižšími poplatkami) ako aktívne manažované portfóliá.

8. Zohľadnenie životného cyklu – relatívne váhy akciovej a dlhopisovej časti portfólií by mali byť v predvolených stratégiách naviazané na životný cyklus sporiteľov. Mladí ľudia by mali mať výrazne väčšie zastúpenie akcií v portfóliách než starší občania.

9. Dôraz na doživotné zabezpečenie – odhliadnuc od mimoriadnych životných situácií, sporitelia by nemali mať možnosť neobmedzeného výberu financií zo sporivých pilierov, ak ich kombinovaný dôchodok zo všetkých troch pilierov nedosiahne aspoň sumu potrebnú na krytie základných životných potrieb.

10. Ochrana súkromného majetku – naakumulované prostriedky v druhom pilieri by mali byť chránené proti znárodneniu alebo pred významnou penalizáciou v prvom pilieri, ak sa sporitelia dobrovoľne nevzdajú svojich penzijných úspor.

11. Nárok na komplexné informácie – budúci dôchodcovia by mali byť pravidelne informovaní o získaných dôchodkových nárokoch zo všetkých troch pilierov. Verejnosť by mala byť informovaná aj o finančnej udržateľnosti dôchodkového systému, o distribúcii dôchodkov alebo napríklad o medzinárodných trendoch v penzijných systémoch. Významné legislatívne zmeny penzijného systému by mali pred schválením prejsť detailnou nezávislou oponentúrou.

12. Obmedzenie počtu špeciálnych systémov – nad rámec existujúcich schém pre silové zložky by už nemali vznikať ďalšie neštandardné systémy sociálneho zabezpečenia v starobe.

Národná banka Slovenska
oddelenie komunikácie