Verejný dlh Slovenska v minulom roku klesol o jeden percentuálny bod. Ku koncu decembra 2015 tak predstavoval 52,9 % hrubého domáceho produktu, oproti 53,9 % z konca roku 2014. Hrubý dlh verejnej správy Slovenska tak klesal už druhý rok v poradí, keď v roku 2013 bol už tesne pod hranicou 55 % hrubého domáceho produktu. Celkový dlh verejnej správy pritom nominálne vzrástol o vyše 580 mil. eur na 41,306 mld. eur. Za medziročným poklesom dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu tak stojí predovšetkým rast slovenského hospodárstva.

Vyplýva to z jarnej notifikácie deficitu a dlhu z európskeho štatistického úradu Eurostat, ktorú vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad SR. Definitívne údaje sa môžu ešte líšiť. Spresnené dáta o deficite a dlhu za minulý rok budú totiž štatistici zverejňovať v jesennej notifikácii v októbri.

Eurostat zároveň vykázal aj nárast deficitu verejnej správy Slovenska za minulý rok na 2,97 % hrubého domáceho produktu z 2,69-percentného schodku v roku 2014. Deficit v nominálnom vyjadrení v roku 2015 stúpol medziročne o vyše 280 mil. eur na 2,318 mld. eur. Európski štatistici zároveň informovali, že v porovnaní so správou predloženou na jeseň 2015 sa aktualizovali zdrojové údaje. „Revízia údajov sa týkala preklasifikovania verejného subjektu do sektora verejnej správy a štandardnej aktualizácie hodnoty daní a sociálnych príspevkov roku 2014,“ uvádza štatistický úrad.

Ministerstvo financií však príliš spokojné s postupmi Eurostatu pri výpočte vlaňajšieho deficitu nie je. Ministrovi Petrovi Kažimírovi sa nepozdávajú najmä niektoré korekcie robené na poslednú chvíľu, ktoré deficit navýšili. Rezort financií tvrdí, že do notifikačných rokovaní vstupoval s vlaňajším deficitom 2,56 % hrubého domáceho produktu, čo už zahŕňalo aj korekcie v objeme zhruba 0,3 % výkonu ekonomiky, na ktoré ministerstvo nemalo žiaden vplyv. Podľa rezortu však Eurostat počas notifikácie na poslednú chvíľu rozhodol o nezaradení niektorých transakcií do príjmov, čo výsledky hospodárenia negatívne ovplyvnilo. „Takéto prekvapenia na poslednú chvíľu zo strany Eurostatu nie sú fér a budeme trvať na ďalšej diskusii k tejto téme,“ uviedol minister financií Peter Kažimír.

Eurostat aj napriek konzultáciám a vysvetleniu transakcií podľa ministerstva neuznal príjmy splátok návratnej finančnej výpomoci od spoločnosti Cargo vo výške viac ako 117 mil. eur. Rozhodnutie Eurostatu o preklasifikovaní tejto splátky na kategóriu neovplyvňujúcu príjmy spôsobilo, že jedna transakcia dvakrát negatívne ovplyvnila hospodárenie verejnej správy. Okrem toho Eurostat neuznal ani príjmy Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške takmer 200 mil. eur, ktoré pochádzajú z prostriedkov Európskej únie a sú určené na poskytovanie návratných zdrojov financovania. „V minulosti neboli obdobné operácie zo strany Eurostatu nikdy spochybnené,“ dodal minister.

Reálnu výšku vlaňajšieho schodku podľa ministerstva financií pritom negatívne ovplyvnilo aj hospodárenie samospráv, ktoré napriek vykazovanému prebytku nedosiahli rozpočtovanú úroveň. Pod zvýšenie deficitu sa podpísalo aj zhoršenie hospodárenia Environmentálneho fondu, či subjektov novo zaradených do sektora verejnej správy, ako sú ŽSR, NDS, Recyklačný fond či verejné nemocnice. Pozitívny vplyv na výšku deficitu mal podľa rezortu financií najmä lepší výber daní a tiež šetrenie na výdavkoch na obsluhu štátneho dlhu.