Ministerstvo spravodlivosti USA môže posúdiť otázku o mimosúdnej dohody s Arthur Andersen kvôli obvineniu z trestnej zodpovednosti a bráneniu sa právnej zodpovednosti. Stane sa to vetedy ak spoločnosť prizná, že „nezákonne ničila dokumenty spojené s audítorskou kontrolou firmy Enron. O mimosúdnej dohode vyhlásil podľa Wall Street Journal vysoký predstaviteľ Ministerstva spravidlivosti USA.

Odpoveďou na toto vyhlásenie bolo oznámenie staršieho partnera Arthur Andersen o tom, že sa to stane len vtedy ak sa firma nebude musieť priznať z trestnej zodpovednosti.

„Akákoľvek možnosť zostáva otvorená – buď mimosúdna dohoda, alebo aj súd,“ vyhlásil vysoko postavený zdroj Ministerstva spravodlivosti USA. Jeden z jeho kolegov poznamenal, že ministerstvo v prípade dosiahnutia mimosúdnej dohody nie vždy trvalo na tom, aby sa o spoločnosti vyhlásilo, že spáchala trestný čin. Arthur Andersen by však mal priznať úplnú zodpovednosť.

Dokonca mimosúdna dohoda nemôže obnoviť minulú slávu Arthur Andersen. V posledných týždňoch spoločnosť stratila desiatky kľúčových zákazníkov. V súčasnosti visú nad existenciou audítorskej firmy damoklov meč. Škandál okolo spoločnosti Enron sa môže skončiť tým, že v USA jedna z najväčších firiem už nikdy nebude mať prístup k účtovným knihám.

Advokáti Arthur Andersen popierajú nielen to, že by firma spáchala trestný čin, ale aj to že by trestný čin spáchal jeden z jej partnerov David Danken tým, že ničil dokumenty Enron.

Audítorská firma Andersen pred časom navrhla zaplatiť viac ako 800 mil. USD rozhnevaným akcionárom, veriteľom a zamestnancom zbankrotovanej korporácie Enron. Týmto spôsobom sa spoločnosť snaží o znovuzískanie dôvery klientov a reputácie, ktorú stratili. Auditorov Enron obviňujú nielen z toho, že „nevideli“ nedostatky v účtovníctve Enron, ale aj zničením kompromitujúcich dokladov po sebe pozametali stopy.

Kvôli tomu, aby spoločnosť Andersen vyriešila problém, snaží sa dosiahnuť univerzálne mimosúdne vyrovnanie s občanmi, firmami a subjektmi verejného sektora, ktoré utrpeli straty v dôsledku bankrotu spoločnosti Enron. Zatiaľ audítori predpokladajú, že vyplatia sumu v rozpätí od 700 do 800 mil. USD.

Predstavitelia najväčších investičných bánk nie raz tvrdili, že nemohli prevídať krach energetickej spoločnosti Enron, pretože finančné machinácie jej vedenia boli dosť komplikované. Dokumenty sú však dôkazom toho, že banky o tom vedeli a na zlej situácii podniku dobre zarábali.

The Wall Street Journal a internetový denník Smartmoney.com majú k dispozícii dôkazy toho, že banky vkladali peniaze do jedného z „tieňových“ fondov manažérov Enronu a vedeli, že sa to odrazí na samotnej spoločnosti. Reč ide o fonde LJM2 Co-Investment, ktorý zaregistrovalo bývalé vedenie v roku 1999. Tento fond s aktívami 394 mil. USD bol jedným z kľúčových nástrojov vedenia pri zachovaní vidiny finančného zdravia