Od konfliktu v Perzskom zálive v roku 1991 má celý svet možnosť presvedčiť sa o mimoriadnej sile informačného vojenského systému tzv. tretej vlny, ktorý bez problémov poráža zastaranú a oveľa početnejšiu vojenskú mašinériu, vybudovanú na základoch tzv. druhej – industriálnej vlny. Po zuby ozbrojené, mechanizované, v betónových krytoch opevnené armády druhej – industriálnej epochy nemajú šancu proti riadiacim informačným a výpočtovým systémom tretej vlny. Neviditeľné, bežným radarom nezistiteľné strategické bombardéry americkej armády, ktoré sú navádzané na cieľ presnou informačnou technikou, prinášajú úspech.

Podľa amerického futurológa Alvina Tofflera sa zhruba pred 10-tisíc rokmi začala na Zemi agrárna revolúcia, ktorá postupne zachvátila celú planétu. Išlo o tzv. prvú vlnu, ktorá znamenala zakladanie osád a dedín, cieľavedomú kultiváciu pôdy a nový spôsob života. Druhá – industriálna vlna v priebehu uplynulých troch storočí zrevolucionalizovala život v Európe, Severnej Amerike, Japonsku a v niektorých ďalších častiach sveta. Energiu industrializácie cítime dnes na každom kroku. Na Slovensku však zatiaľ ekonómovia a politici málo vnímajú tretiu – informačnú vlnu, ktorá sa začala valiť vyspelým svetom, transformujúc všetko, čoho sa dotkla. Tretia vlna už zreteľne obmýva brehy tretieho tisícročia. V hlasných kŕčoch sa pomaly, ale isto završuje druhá – priemyselná vlna, pričom v dozvukoch cítime ešte aj prvú – agrárnu epochu. Antagonizmy, ktoré rozochvievajú planétu, vznikajú z protichodných pôsobení všetkých troch vĺn.

Koniec industriálnej epochy

Hoci si to väčšina jasne neuvedomuje, všetci sa postupne budeme musieť zapojiť do budovania novej civilizácie, ktorá nám vpisuje nový kód správania a prenáša ľudstvo za rámec štandardizácie, synchronizácie, centralizácie a koncentrácie ekonomiky, energie, moci a peňazí.

Tretia vlna prináša nový spôsob života, založený na diverzifikovaných, obnoviteľných zdrojoch energie, na spôsoboch výroby, ktoré likvidujú väčšinu starých montážnych liniek, na nových inštitúciách, zmenených školách a firmách budúcnosti. Sme poslednou generáciou starej civilizácie a prvou generáciou civilizácie novej.

Základnou ekonomicko-politickou otázkou už nie je to, kto kontroluje dožívajúcu priemyselnú spoločnosť, ale kto formuje novú civilizáciu zaujímajúcu miesto predošlej. Na jednej strane sú obhajcovia priemyselnej minulosti, na druhej strane tí, ktorí si uvedomili, že problémy sveta nevyrieši industriálny poriadok. V tomto roztrojenom svete sektor prvej vlny predstavuje poľnohospodárstvo a surovinové zdroje, sektor druhej vlny lacnú pracovnú silu a zabezpečenie masovej výroby. Rýchlo rastúci sektor tretej vlny si vytvára dominanciu založenú na nových spôsoboch vytvárania a využívania znalostí. Krajiny tretej vlny sa stanú najefektívnejšími a určite zarobia najviac: predávajú totiž svetu informácie, manažment, špičkové technológie, softvér, vzdelanie, výchovu, finančné služby či kultúru. Jednou z týchto služieb bude aj vojenská ochrana založená na spojenom velení tretej vlny.

Porážka nacionálnej suverenity

Podľa A. Tofflera homogenitu spoločnosti druhej vlny nahrádza civilizačná heterogenita tretej vlny. Masovosť ustupuje. V dôsledku toho veľká komplexnosť nového systému vyžaduje čoraz väčšiu výmenu informácií medzi jeho zložkami – firmami, vládnymi agentúrami, asociáciami či nemocnicami. To všetko vytvára prenikavú potrebu počítačov, digitálnych telekomunikačných sietí a nových médií. Informácie čoraz väčšmi nahrádzajú veľké množstvo surovín, práce a ďalších zdrojov. Krajiny tretej vlny, s výnimkou odbytu, sa stávajú čoraz nezávislejšie na partneroch z prvej či druhej vlny. Vo zvýšenej miere obchodujú medzi sebou. Zmeny tohto druhu hrozia pretrhnutím mnohých ekonomických väzieb medzi bohatými a chudobnými ekonomikami. Globalizácia biznisu a financií, potrebná na rozvoj ekonomiky tretej vlny, rutinne poráža nacionálnu suverenitu.

Ekonómia času

Zo všetkých zdrojov potrebných na vytváranie bohatstva nie je žiaden taký všestranný ako vedomosti. Najnovšie, výpočtovou technikou riadené technológie, umožňujú nekonečnú rozmanitosť výroby. Namiesto masovej produkcie ide ľudstvo v ústrety demasifikovanej výrobe. Výsledkom je explózia výrobkov a služieb na objednávku. Nové poznatky všetko urýchľujú a poháňajú ľudstvo v ústrety ekonómii času.

Rozvinuté informačné technológie umožňujú rozptýlenie výroby mimo nákladných mestských centier a ešte väčšiu redukciu cien za energiu a dopravu. Časovaná dodávka komponentov, založená na počítačovej informácií, radikálne znižuje zásoby. Znižovanie zásob sa prenáša do úspor na priestore, prenájme budov, do nižších, daní, poistného a nákladov. Hoci vstupná cena počítačov, softvéru, informácií a telekomunikácií môže byť vysoká, firmy spotrebujú na tú istú produkciu menší kapitál než v minulosti. Poznatky redukujú potrebu surovín, práce, času, priestoru, kapitálu a ďalších vstupov. Stávajú sa hlavným zdrojom rozvinutej ekonomiky.

Ekonomiku tretej vlny robí revolučnou fakt, že kým pôdu, prácu, surovinu a kapitál možno považovať za obmedzené zdroje, poznatky sú vo všetkých smeroch nevyčerpateľné. Na rozdiel od montážnej linky poznatky môžu využívať viaceré firmy naraz. A môžu ich využiť aj na produkciu ďalších poznatkov.

Zaostávanie za svetom

Slovensko zatiaľ nezachytila civilizačné procesy informačnej spoločnosti, digitálnej ekonomiky a trvalo udržateľného rozvoja. Jedným z jeho najväčších problémov je vzrastajúca civilizačná medzera za ekonomicky najvyspelejšími štátmi sveta. Podľa odhadov dnes predstavuje 30 až 40 rokov. „Hospodárska politika SR po roku 1990 a jej ekonomické reformy konzervujú industriálny režim. Kapitál a ľudský potenciál sa využíva na záchranu priemyslu, čiastočne aj poľnohospodárstva, prípadne na konzervovanie ich zastaranej štruktúry,“ hovorí výskumný pracovník Prognostického ústavu SAV a predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku Ivan Klinec.

Má pravdu. High tech priemyselné odvetia na Slovensku prakticky neexistujú. Štruktúry informačnej spoločnosti sú iba v stave zrodu. Slovenské hospodárstvo organizuje a štruktúruje klasická industriálna hierachia s vysokým stupňom monopolizácie, koncentrácie a centralizácie. Priemysel disponuje mnohými zastaranými výrobnými technológiami. Výsledkom je nízka konkurenčná schopnosť prevažnej väčšiny produkcie, s malým podielom informatizácie a digitalizácie. Sektorová štruktúra zamestnanosti a tvorby HDP v jednotlivých odvetviach priemyslu, poľnohospodárstvu, služieb a informácií je porovnateľná so sektorovou štruktúrou USA v období rokov 1940 – 1950. „Ústrednú myšlienku hospodárskej politiky SR po roku 1990 možno zhodnotiť takto: jedinými produktívnymi sektormi sú priemysel, poľnohospodárstvo, finančníctvo a bankovníctvo. Hodnoty produkuje najmä výroba, bankové, finančné a obchodné operácie. Prioritou je najmä záchrana priemyslu a poľnohospodárstva spolu s upevňovaním bankového a finančného sektora,“ konštatuje I. Klinec.

Slovenské driemoty

Filozofia na Slovensku je zatiaľ jednoduchá: ak budú tieto sektory produkovať zisk, zdroje sa rozdelia aj na rozvoj ostatných spoločenských sfér, t.j. na školstvo, zdravotníctvo, vedu, vývoj, výskum či ekológiu. V ekonomicky vyspelých krajinách sveta však funguje táto filozofia opačne. Priemysel, poľnohospodárstvo, veda, výskum, školstvo, zdravotníctvo tvoria integrovaný celok, pričom investície do vedy, výskumu, školstva či zdravotníctva sa premietajú do zvyšovanie výkonnosti a konkurenčnej schopnosti celej ekonomiky. Vo veľkej miere to spôsobujú formujúce sa princípy globálnej svetovej ekonomiky, ktorá čoraz väčšmi nadobúda podobu celosvetovej vzájomne prepojenej siete, kde každý účastník prispieva k fungovaniu celku.

Slovensko je aj na začiatku 21. storočia vysoko industrializovanou spoločnosťou s rozhodujúcim vplyvom industriálneho a finančného sektora v ekonomike. Značný vplyv v politických, spoločenských a v rozhodovacích procesoch má priemyselná a finančná loby. Zdroje slovenskej ekonomiky sú stále značne centralizované, pričom privatizácia uskutočnená v rokoch 1995 – 1998 centralizáciu v mnohých smeroch znásobila. Prioritnými odvetviami slovenskej ekonomiky sú priemyselné odvetia, typické pre ekonomiky druhej vlny, čiže industriálnej spoločnosti, a to najmä hutníctvo, energetika, strojárstvo či chemický priemysel. Slovenská ekonomika bude preto v prvom desaťročí tvrdo konfrontovaná so zrýchľujúcim sa procesom celosvetovej civilizačnej transformácie, s prechodom k informačnej spoločnosti, s vytváraním nových štruktúr digitálnej ekonomiky, s elektronickým obchodovaním a hľadaním ciest k trvalo udržiavanému rozvoju. Technologicky rozvinuté krajiny už riešia konflikt medzi informačnou vlnou a starnúcimi industriálnymi ekonomikami a inštitúciami druhej vlny.