Hospodársky pokles v roku 2001 a dôsledky teroristických útokov na New York a Washington, ku ktorým došlo 11. septembra, a následná prehĺbená hospodárska recesia postihla aj automobilový priemysel v USA. Práve v týchto dňoch zhromaždenie riaditeľov jednotlivých podnikov Fordovej spoločnosti schválilo plán opatrení, s ktorými oboznámilo svojich zamestnancov aj investorov. Ako napísali 10. januára noviny Detroit Free Press, podľa šéfa spoločnosti Ford Williama Claya Forda juniora – pravnuka legendárneho zakladateľa značky Ford Henryho Forda – je súčasnou recesiou ohrozených najmenej päť z jeho závodov a 36.000 pracovných miest. Spoločnosť bude musieť v roku 2002 ušetriť na nákladoch najmenej 4 miliardy dolárov. Je to najrozsiahlejší plán úspor v automobilovom gigante Ford od prvej polovice 80. rokov. Rok 1999, kedy firma Ford mala najväčšie zisky vo svojej histórii, sa zdá byť v súčasných podmienkach dávnou minulosťou. Za rok 2001 sa očakáva strata najmenej 2 miliardy dolárov a zápas o akýkoľvek zisk v roku 2002 bude veľmi zložitý. Ale nielen Ford má ťažkosti, skupina Chrysler Group už vlani vo februári oznámila zrušenie až 26.000 pracovných miest, ku ktorým má dôjsť počas najbližších troch rokov.

Podľa prezidenta výskumného inštitútu zaoberajúceho sa automobilovým priemyslom Center for Automotive Research Davida Cola je reštrukturalizácia Fordu nevyhnutná a je podmienkou dlhodobého prežitia spoločnosti.

Problémy amerického automobilového priemyslu sa koncentrujú v Detroite. Obyvatelia mesta snívajú o tom, že Detroit získa späť svoju slávu z polovice 20. storočia. To bolo obdobie veľkého rozmachu automobilového priemyslu, keď prudko rástli také firmy ako Chrysler, General Motors a Ford.

Veľký dopyt po pracovných silách uspokojovali prúdy prisťahovalcov z Východnej Európy, Južnej Ameriky a Blízkeho východu. Detroit mal najviac obyvateľov v roku 1955, keď tu žili takmer dva milióny ľudí. Dnes je to iba niečo vyše 1 milióna a necelých stotisíc obyvateľov. Úbytok obyvateľstva sa vysvetľuje tým, že po roku 1950 sa mnohí obyvatelia Detroitu pracujúci na výstavbe diaľnic tak zmohli, že si zakupovali vidiecke sídla v okolí veľkomesta, kde hľadali oázy pokoja a zdravého vzduchu.

Tam, kde sa týčia najlepšie diela architekta Alberta Kahna, jedného z najvýznačnejších tvorcov stavieb automobilového priemyslu, na ktoré bol Detroit oprávnene hrdý, sú dnes ľudoprázdne sídliská a priestor si pomaly získala nazad príroda a zeleň. Podľa výsledkov posledného sčítania ľudu je 82 percent obyvateľov černošského pôvodu, čím sa vysvetľuje, že Detroit, často skrátene prezývaný ako „Motown“, bol známy aj ako stredisko jazzovej a neskôr rockovej a soulovej hudby. Tu žije aj najväčšia moslimská komunita USA.

Zakladateľ Detroitu dal meno luxusnej limuzíne a založil mesto, ktoré sa neskôr stalo metropolou svetového automobilového priemyslu. Reč je o

francúzskom vynálezcovi Antoinovi de la Mothe Cadillacovi a meno mesta je Detroit, ktoré si v roku 2001 pripomenulo tristo rokov od svojho založenia.

Muž z Gaskoňska založil osadu v roku 1701 pri Veľkých jazerách, kde narazil na úrodnú pôdu. Detroit sa najprv stal strediskom kožušníckeho priemyslu a obchodu, ale svetové meno si získal neskôr svojím rozvinutou automobilovou výrobou.

Turistické príručky popisujú dnešný Detroit ako nebezpečné, šedivé a skorodované mesto, ktoré by mohlo byť aj americkým symbolom upadajúcich veľkomiest. Obyvatelia Detroitu majú údajne chronicky zlú náladu, ku ktorej vraj prispieva aj to, že hviezdy amerického futbalu a baseballu sa odmietajú dať zlanáriť do mužstiev Detroit Lions alebo Detroit Tigers, poznamenáva americká agentúra AP.