Prijatím desiatich nových krajín, vrátane Slovenska, sa súčasná 15-členná Európska únia (EÚ) rozšíri o 76 mil. obyvateľov, ktorý však jej HDP obohatia iba o 4,6 %. Prijatím chudobnejších krajín nedosahujúcich ani polovicu HDP na obyvateľa európskeho priemeru sa síce EÚ v absolútnych číslach hrubého domáceho produktu stane bohatšia o 404 mld. eur, ale v relatívnom vyjadrení sa jej HDP na obyvateľa zníži.

Poľsko s 39 mil. obyvateľov dosahuje sotva 40 % priemerného HDP na obyvateľa v EÚ a Slovensko s 5,4 miliónmi obyvateľov má HDP na obyvateľa v hodnote 48 % priemeru EÚ. Najvyšší priemer HDP na obyvateľa v porovnaní s EÚ má Cyprus – 80 %, Slovinsko 69 %, ČR 57 % a Malta 55 %. Tento ukazovateľ je najnižší v Lotyšsku – 33 %, Litve 38 %, Poľsku 40 % a Estónsku 42 %.

Podľa strategického dokumentu EK odvolávajúceho sa na štatistický úrad Eurostat je najvyššia nezamestnanosť na Slovensku – 19,4 %, nasleduje Poľsko s 18,4 % a Litva so 16,5 %. Najnižšiu mieru nezamestnanosti vykazuje Cyprus – 4 %, Slovinsko a Maďarsko po 5,7 % a Malta 6,5 %. Nasledujú ČR – 8 % a Estónsko 12,4 %.

Na druhej strane je Slovensko spolu s Maďarskom jediným z desiatich kandidátov s pozitívnou obchodnou bilanciou s EÚ. Ostatné krajiny na čele s Poľsko zaznamenali vysoké hodnoty deficitu.

Čo sa týka deficitu verejných financií, väčšiu hodnotu ako SR má iba Malta. Hodnotu pod 3 % HDP, čo je podmienkou vstupu do eurozóny, má Estónsko, Lotyšsko, Litva a Slovinsko. Slovensko má tiež úplne najnižšiu hodnotu prílevu priamych zahraničných investícií na obyvateľa. Nižšiu hodnotu zaznamenali iba Bulharsko a Rumunsko, ktoré však do EÚ vstúpia najskôr v roku 2007.