Pred rokom vládla na frankfurtskom parkete bezhraničná eufória. Burziáni nemali čas na priveľké oslavy 3. narodenín Nového trhu. Iba fascinovane pozerali na burzové tabuľky. Hodnota účastín moderných spoločností „novej ekonomiky“ (čiže mediálnych, počítačových, high-tech, biotechnologických a internetovských podnikov) stúpala ostošesť. Hlavný nemecký info-technologický ukazovateľ Nemax 50 (index najväčších 50 infotechnologických účastín) sa 10. marca 2000 vyšplhal na historické maximum 9060 bodov. Novotrhový ošiaľ dosiahol vrchol. Nebolo vari burzového analytika, ktorý by pri pohľade na vývoj kurzov internetovských firiem neprepadol do nadšenia. Varovania niektorých uvážlivých expertov, že kurzy nemôžu stúpať donekonečna, nenachádzali odozvy.

Pred rokom sme boli svedkami takzvanej „slúžkovskej haussy“. Pod pojmom „haussa“ rozumejú burziáni explozívny rast kurzov. K „slúžkovskej hausse“ dochádza vtedy, keď sa explozívnym nárastom hodnoty účastín začnú zaoberať nielen odborníci – aktéri na parkete, ale aj široké vrstvy obyvateľstva. Teda: Keď sa, obrazne povedané, nad investovaním do akcií zamýšľa aj príslovečná „slúžka“ – ako príklad normálneho spoluobčana, „človeka-milión“, ktorý má inak pred očami iné starosti ako vývin akciových kurzov. Keď taxikár nepozná inú tému, než diskutovať so zákazníkom o čo najlepších tipoch pre rýchle a bezrizikové zbohatnutie. Keď o ľahkom hrabaní peňazí na burze začnú písať palcovými titulkami nielen odborné časopisy, ale aj bulvárne noviny. Keď sa začne počas návštevy susedov horúco diskutovať o fenomenálnom náraste kurzov vybaných akciových spoločností. V našom konkrétnom prípade išlo o mediálny koncern EM.TV, ktorého kurz vystúpil do marca 2000 o vyše 15 000 percent ! Alebo o telekomunikačnú firmu Mobilcom s nárastom o približne 5 000 ! (Mimochodom, práve kótovanie firmy Mobilcom 10. marca 1997 bolo štartovacím signálom vzniku nemeckého „Nového trhu“) V kocke: „Slúžkovskú haussu“ môžeme pozorovať vtedy, keď na miesto chladného burziánskeho ekonomického uvažovania a hĺbkovej analýzy prostredníctvom tvrdých hospodárskych údajov, vypreparovaných z podnikových bilancií, nastúpi chtivosť, pažravosť, chamtivosť ľudí, ktorí nemajú priveľké skúsenosti s obchodovanám s cennými papiermi a ktorí si chcú len namastiť vrecká – hravo, bez priveľkej námahy.

„Slúžkovská haussa“ je, pravda, pre skúsených burzových harcovníkov neklamným znamením, že údajne neobmedzený vzostup hodnoty účastín sa neodvratne blíži k svojmu koncu. Ani v prípade Nového trhu tomu nebolo inak. Vlaňajší marcový historický rekord bol začiatkom nevídaného prepadu kurzov infotechnologických akcií. Index Nemax 50 sa začal rútiť do priepasti: Zatiaľ čo v polovici marca 2000 sa ešte nachádzal nad rekordnou úrovňou 9000 bodov, na jeho konci už bol pod hranicou 8000 bodov, v máij pod 7000 bodov. Po krátkom oscilovaní okolo 6000 bodov sa v septembri znovu vybral do mínusového územia: prelomil 5000 bodov. V novembri nasledovala úroveň 4000 bodov, v decembri sa hodnota indexu Nemax 50 znížila pod 3000 bodov, vo februári 2001 klesola pod 2000 bodov. A napokon: 1. marca tohto roku zaznamenal tento najdôležitejší barometer „novej“ nemeckej ekonomiky historické minimum 1830 bodov. Išlo doslova a do písmena krach Nemaxu 50 na etapy: Od vlaňajšieho marca dodnes sa zredukoval o takmer 80% !!! Tento vývoj zasiahol – samozrejme – aj mnohých bývalých favoritov: Mobilcom sa prepadol z historického maxima 199 EUR v marci 2000 na súčasnú úroveň približne 20 EUR. EM.TV z rekordu 120 EUR na dnešných necelých 7 EUR.

Príčinou takéhoto dejinne jedinečného poklesu kurzov nebol, samozrejme, iba spomínaný koniec „slúžkovskej haussy“. Táto bola iba vyjadrením všeobecnej nálady na burzovom parkete: sprvoti nekonečného ošiaľu nad nevídanými možnosťami a potom vytriezvenia z neprirodzenej eufórie. Ekonomické vysvetlenie je pomerne jednoduché: Pred rokom sa takmer každý burzový analytik vyjadroval v najružovejších farbách o infotechnologickej budúcnosti. Stačilo, keď majitelia nových podnikov prezentovali verejnosti aspoň náznakovo logickú myšlienku o obchodovaní (najmä v celosvetovej počítačovej sieti), hneď vystrelila hodnota príslušnej akcie o desiatky či stovky percent. Čo platilo, bola pekne predostrená podnikateľská idea. Nad údajnými „maličkosťami“, ako napríklad podnikovým ziskom, sa vtedy nezamýšľal nikto; znakom úspešnej budúcnosti bola obrovská strata, spôsobená predovšetkými gigantickými výdavkami na marketing. Vlani v marci si však začali aktéri na parkete uvedomovať zjavnú skutočnosť: na dlhodobé prežitie musia firmy vykazovať zisk. Jednoducho: Musia mať väčšie príjmy ako výdavky. Toto železné pravidlo „klasického“ podnikového hospodárenia musí platiť aj pre infotechnologické spoločnosti. Keď sa pozreli na bilancie dovtedajších burzových favoritov, zalial mnohých burzových augurov studený pot: Hodnota „novoekonomických“ firiem bola beznádejne predražená. Výsledok? Dejinne jedinečný výpredaj. Spľasla kolosálna burzová bublina. Nemax 50 sa ocitol naspäť v reálnom svete, v svete príjmov a výdavkov, v svete podnikového zisku a dlhodobých, ekonomicky podložených plánov do budúcnosti – skrátka: vo svete tvrdej práce.

V týchto dňoch si burziáni pripomínali 4. narodeniny Nového trhu. Ani teraz nemali priveľa času na veľkú party, na otváranie šumivého šampanského a na chutné chlebíčky s kaviárom. Podobne ako vlani. Aj tentokrát pozerali fascinovane na vývoj kurzov infotechnologických účastín. Na rozdiel od minulého roku však na ich nekonečný prepad a nie na ich bezhraničný rast.

Pod akou hviezdou budú 5. narodeniny nemeckého Nového trhu, sa dnes nedovažuje predpovedať ani ten najsebavedomejší burzový analytik.