V Spojených štátoch uzrel svetlo sveta nový knižný bestseller. Profesorka renomovanej univerzity v Yale Amy Chuaová zazvonila do nového kola búrlivej diskusie o pozitívach a negatívach globalizacného procesu. V publikácii Svet v ohni (World on Fire) varuje pred prirýchlym a nepremysleným zavádzaním demokracie a trhovej ekonomiky v mnohých rozvojových štátoch.

V rozhovore pre nemecký denník Die Welt dôvodí, že síce absolútna väcšina ludí je skalopevne presvedcená o demokracii a trhovom hospodárstve ako všelieku na choroby krajín tretieho sveta. Ked sa však zacne bezhlavo zavádzat nový politický a ekonomický poriadok v zaostalých štátoch s dominantnou národnou menšinou, hospodársky ovládajúcou celú krajinou, potom sme casto svedkami „krvavého chaosu“.

Odstrašujúce skúsenosti

Ako príklad uvádza Indonéziu. Politika v znamení volných trhových vztahov umožnila v 80. a 90. rokoch tamojšej cínskej menšine, tvoriacej približne 3 percentá indonézskeho obyvatelstva, nazhromaždit gigantický majetok a ovládnut približne 70 percent národného hospodárstva. Potom nasledovalo zavedenie demokratických politických štruktúr.

Tie mali za následok, že v roku 1998 vypukli obrovské proticínske násilnosti. O život prišlo vyše 2000 ludí. Najbohatší Cínania opustili krajinu a zobrali so sebou miliardový majetok. Indonézia sa zrútila do ekonomickej krízy, z ktorej sa dodnes nezotavila. Podobné národné a národnostné menšiny možno nájst v mnohých štátoch a regiónoch: ide napríklad o Libanoncanov v Západnej Afrike, Indov vo Východnej Afrike ci o belochov v Južnej Afrike a v mnohých štátoch Latinskej Ameriky.

Alternatíva k demokracii nejestvuje

Profesorka Chuaová podciarkuje, že je presvedcenou zástankynou demokracie a trhového hospodárstva. Jedným dychom však dodáva, že ked sa Západ usiloval exportovat svoj politický a ekonomický systém do krajín tretieho sveta, nezriedka sa to skoncilo – napriek dobrým úmyslom – škaredou karikatúrou demokracie a trhovej ekonomiky.

Napriek rozšírenej existencii sociálneho trhového hospodárstva dochádza k exportu „primitívneho, hrubého kapitalizmu“ a k prirýchlemu, neuváženému zavádzaniu „bezuzdnej demokracie s neobmedzeným väcšinovým právom“. Toto je podla Amy Chuaovej mimoriadne nebezpecné. Ved nijaký západný štát nevznikol takýmto umelým spôsobom.

Profesorka práva na univerzite v Yale dalej zdôraznuje, že sa pozitívne stavia k procesu globalizácie. Pokus zastavit globalizáciu považuje za „bláznivú myšlienku“. Na druhej strane sa však pokúša odhrnút závoj nad mnohými aspektmi globalizácie. Pred ocami má najmä – podla jej náhladu nesprávnu a nebezpecnú – domnienku, že okamžité zavádzanie väcšinovej demokracie a neviazanej trhovej ekonomiky má byt všeliekom na politické a ekonomické problémy rozvojových krajín.

Trhové hospodárstvo musí byt podla autorky knihy Svet v ohni viac ako len privatizáciou celého štátneho majetku, odstránením všetkých erárnych subvencií a zavedením dynamického akciového trhu. Podotýka, že Spojené štáty sa v tomto kontexte môžu ešte vela ucit od škandinávskych štátov alebo od Nemecka, kde existuje mnoho sociálnych bezpecnostných sietí a prerozdelovacích mechanizmov.

Škoda len, že nereaguje na hlbokú ekonomickú krízu v Nemecku a na úsilie dokonca mnohých sociálnodemokratických politikov racionálne okresat systém pomoci v nezamestnanosti a výdavky všeobecnej zdravotnej poistovne; v strucnosti: zracionalizovat chod všetkých systémov sociálneho zabezpecenia tak, aby sa konecne sústredili na svoje hlavné úlohy a aby sa zrušili nezmyselné prerozdelovacie orgie.

Trhovo dynamické menšiny

Amy Chuaová pripomína, že v mnohých inštitúciách, ktoré si berie pod kritickú lupu, zaznamenala kladnú odozvu na svoju knihu Svet v ohni a s nou spojené odhalenie negatívnych hospodársko-politických tendencií. V tejto súvislosti spomína „prekvapujúco pozitívne a zvedavé reakcie“ z radov mnohých pracovníkov Svetovej banky.

V rozhovoroch s nimi prízvukovala – ako sa domnieva – alfu a omegu zdravého, organického vývinu mnohých rozvojových štátov smerom k demokracii a trhovej ekonomike: Svetová banka a iné nadnárodné organizácie musia rázne vyzvat národné a národnostné menšiny, ovládajúce trhy v príslušných štátoch, aby konecne našli spôsob, ako sa podelit o nadobudnuté bohatstvo so zvyškom obyvatelstva v krajine, kde žijú.

Vývoj v štátoch tretieho sveta sa uberá vždy nebezpecným smerom, ked sa bohatí spoluobcania cítia byt páriami, vydedencami v spolocnosti, ked sa ocitajú na jej okraji – predovšetkým vtedy, ked ide o príslušníkov národných a národnostných menšín, vyzdvihuje v knihe Svet v ohni profesorka práva na univerzite v Yale Amy Chuaová.