Podľa menového programu centrálnej banky do roku 2007 by sa malo záporné saldo zahraničného obchodu (ZO) SR od roku 2005 postupne zmierňovať. V roku 2005 dosiahne deficit podľa Národnej banky Slovenska (NBS) 70,4 mld. Sk, ďalší rok má klesnúť na 51,7 mld. Sk a v roku 2007 by mal dosiahnuť 48,9 mld. Sk. Vývoj v zahraničnom obchode ovplyvní najmä príchod zahraničného investora v oblasti automobilového priemyslu, ktorý by mal začať svoju činnosť v SR v roku 2006.

Rast dovozu by mal v roku 2005 dosiahnuť 10,5 %, v ďalšom roku 12,3 % a v roku 2007 dosiahne podľa NBS 11,7%. V roku 2005 ovplyvní tempo dovozu podľa NBS najmä export investičných celkov a v rokoch 2006 a 2007 dovoz komponentov pre výrobu nových automobilov. Tempo rastu vývozu by sa malo zvýšiť z 8,2 % v roku 2005, na 15,4 % v roku 2006 a 12,5 % v roku 2007. V ostatných skupinách vývozu predpokladá centrálna banka stabilný vývoj s relatívne nízkymi tempami rastu, ktoré sa budú zhruba pohybovať na úrovni roku 2004. V dovoze okrem výraznejšieho rastu komponentov pre výrobu automobilov by sa podľa centrálnej banky mohli od roku 2005 mierne zvýšiť dovozy pre konečnú spotrebu v súvislosti s rastom reálnych miezd a rastom súkromnej spotreby.

V rámci bilancie služieb nepredpokladá NBS v rokoch 2005 až 2007 väčšie výkyvy v obidvoch smeroch. Zvyšovanie prebytku bilancie služieb by mal zabezpečiť postupný nárast čistých príjmov zo zahraničného cestovného ruchu. Bilancia výnosov investícií sa bude podľa predikcií centrálnej banky pohybovať približne na úrovni okolo 16 mld. Sk, pričom stabilný vývoj by mala vykazovať tak príjmová časť, ako aj výdavková časť.

Vyfinancovanie záporného salda bežného účtu by malo byť zabezpečované rovnako ako v roku 2004 zdrojmi z kapitálových transferov (čistá rozpočtová pozícia SR) a priamych investícií. V rokoch 2004 až 2006 sa predpokladajú čisté príjmy (rozdiel príspevkov z rozpočtu a fondov EÚ a do rozpočtu EÚ) z Európskych spoločenstiev (ES) zhruba vo výške 43 mld. Sk. Príjmy vo výške 88 mld. Sk nemusia však byť realizované v plnej výške, pretože viac ako 75 % príjmov z ES bude projektovo orientovaných a nárok na ich čerpanie vzniká až po predložení vyhovujúcich návrhov projektov, v dôsledku čoho môže byť reálne čerpanie podstatne nižšie.

Rozhodujúcu úlohu pri príleve priamych zahraničných investícií v roku 2005 bude podľa NBS zohrávať výstavba automobilky na území SR, ktorá pravdepodobne pritiahne aj ďalších investorov zo zahraničia. V uvedenom období bude dôležitá zmena štruktúry, keď prílev priamych zahraničných investícií bude smerovať najmä do priemyslu, pričom NBS už nepočíta s výstavbou obchodných centier v takom rozsahu ako v minulých rokoch.

Ďalšie privatizačné aktivity budú podľa centrálnej banky závisieť od stratégie vlády v oblasti privatizácie Slovenských elektrární a ďalších podnikov, ktoré sú vo vlastníctve štátu, ako aj doprivatizácia zvyšných akcií v podnikoch privatizovaných v predchádzajúcich rokoch. Predikcia NBS počíta s prílevom privatizačných zdrojov vo výške 20,4 mld. Sk. Ide o príjmy z dopredaja desiatich percent základného imania Slovenskej sporiteľne, a.s., z predaja paroplynového cyklu, teplární, a prípadnej doprivatizácie rozvodových sietí. Polovica z uvedených zdrojov by mala vláda realizovať v roku 2005.

Prevýšenie splácania starých úverov nad čerpaním nových a relatívne nízke predikované privatizačné príjmy budú znamenať pokles devízových rezerv v celom období. Ich stav má podľa centrálnej banky poklesnúť v roku 2005 na 11,6 mld. USD, v roku 2006 na 11,5 mld. USD a v roku 2007 na 11,4 mld. USD. V dôsledku tohto vývoja ako aj vývoja dovozu tovarov a služieb sa priemerné krytie dovozov tovarov a služieb poklesne zo 4,6 mesiaca v roku 2005 na 4,1 mesiaca v roku 2006 a 3,7 v roku 2007.

Zahraničná zadlženosť by mala poklesnúť v roku 2005 na 15,3 mld. USD a na tejto úrovni zostane aj v ďalších rokoch. Čistý zahraničný dlh by sa mal podľa predikcií NBS v celom období nachádzať vo veriteľskej pozícii, na 3,4 mld. USD v roku 2005, 3,9 mld. USD v roku 2006 a 4,3 mld. USD v roku 2007.