Novembrový deficit obchodnej bilancie, ktorý dosiahol 9,737 mld. Sk, priniesol trhu menšie prekvapenie, keďže jeho očakávania sa pohybovali okolo úrovne 12,5 mld. Sk. Napriek tomu, že bol tretí najvyšší v roku, po nepriaznivom vývoji v predchádzajúcich dvoch mesiacoch bol opäť medziročne nižší, tentoraz o 23,8 %. Tento vývoj podľa analytika Poštovej banky Michala Džačovského zapríčinil hlavne posun predvianočného zásobovania sa obchodníkov. „Kým v roku 2001 sa predvianočné zásobovanie prejavilo v zahraničnom obchode hlavne v novembri, v roku 2002 to bolo už v októbri,“ povedal.
Vysoký novembrový rast exportu o 11,3 % v porovnaní s rastom dovozu o 4,5 % nebol podľa ekonóma Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora neočakávaný, pretože mu v posledných mesiacoch predchádzal mohutný rast dovozu do výroby. „V absolútnej hodnote však export nedosiahol hodnotu októbrového historicky najvyššieho exportu, ba dokonca neprekonal úroveň ani z júla tohto roku,“ skonštatoval analytik Poštovej banky Michal Džačovský. Ako dodal, absolútna hodnota celkového novembrového dovozu na úrovni 69,16 mld. Sk bola druhá najvyššia v histórii Slovenska.
V štruktúre exportu dominovalo vysoké tempo rastu vývozu dopravných prostriedkov o 33 %. Ako poznamenal Ódor, práve import komponentov do tohto sektora spôsoboval veľkú časť nárastu dovozu po prázdninách. Vývoz dopravných prostriedkov bol pritom podľa neho v nominálnom vyjadrení najvyšší v histórii, keď dosiahol viac ako 13 mld. Sk. K priaznivejším výsledkom obchodnej bilancie podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša prispel aj export strojov, ktorý bol medziročne vyšší približne o 9 %.
Na strane dovozu pokračoval vysoký import strojov, ktorý len v samotnom novembri dosiahol viac ako 19 mld. Sk. Gábriš spája tento vývoj predvianočnými nákupmi a investičnými dovozmi niektorých firiem. Analytik Tatra banky Róbert Prega pritom upozornil na to, že dovoz strojov prístrojov a zariadení zaznamenal v novembri novú historicky najvyššiu úroveň a na celkovom dovoze sa podieľal viac ako 25 %. „Pokles oproti októbru zaznamenal najmä dovoz v kategóriách nerastné suroviny, výrobky chemického priemyslu a plasty, kde zohráva priaznivý vplyv slabší kurz amerického dolára,“ dodal Prega.
Deficit zahraničného obchodu za jedenásť mesiacov bol 83,412 mld. Sk. Za dvanásť po sebe idúcich mesiacov dosiahol podľa Džačovského 99,33 mld. Sk. Ako doplnil Ódor, na ročnej báze dosiahol schodok zahraničného obchodu 9,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je v porovnaní s októbrom o tri desatiny menej.
Tieto výsledky podľa analytikov vytvárajú predpoklad, že schodok obchodnej bilancie za celý rok 2002 neprekročí hranicu 100 mld. Sk tak, ako v roku 2001, keď bol až 102,7 mld. Sk, čo bolo 10,4 % HDP. Väčšina analytikov sa zhoduje v názore, že minuloročný deficit by mohol dosiahnuť 95 mld. Sk, čo by bolo 8,9 % HDP. „Takýto výsledok by síce celkom nenaplnil naše očakávania, na druhej strane však treba poznamenať, že vývoj bilancie zahraničného obchodu v okolitých krajinách zaznamenal citeľné zhoršenie, slovenskí exportéri museli čeliť nízkemu zahraničnému dopytu a vo volebnom roku absentovala vôľa k obmedzeniu domáceho dopytu,“ povedal Prega.
V roku 2003 analytici očakávajú pasívne saldo obchodnej bilancie na úrovni 70 až 78 mld. Sk. Export by mal pokračovať v postupnom oživovaní aj napriek pretrvávaniu nízkeho zahraničného dopytu v prvom polroku a silnejšiemu kurzu slovenskej koruny. Reštrikčné opatrenia s dopadom na domáci dopyt by mali na druhej strane viesť k spomaleniu tempa rastu importu.