Deficit verejnej správy v minulom roku dosiahol na Slovensku 1,22 mld. eur, čo predstavovalo 1,3 % z hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Dlh verejnej správy vlani dosiahol 45,202 mld. eur, čo bolo na úrovni 48 % HDP. Vyplýva to zo správy o deficite a dlhu SR, ktorú v stredu zverejnil Štatistický úrad SR.

Deficit verejných financií sa v roku 2019 medziročne zvýšil o 279 mil. eur alebo o 0,25 percentuálneho bodu HDP. Verejný dlh sa zvýšil o 879,9 mil. eur a v pomere k HDP sa znížil o 1,4 bodu. Zostal tak mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Ako na stredajšej tlačovej konferencii povedal minister financií Eduard Heger, predošlá vláda teda sľub vyrovnaného rozpočtu nedodržala. „Je to odraz zdravia verejných financií a špajze, ktorú nám zanechala bývalá garnitúra,“ skonštatoval Heger. Slovensko pritom podľa neho zažívalo sedem úrodných rokov a aj počas nich predošlá vláda hospodárila vždy s deficitom. Vláda strany Smer-SD podľa Hegera za 12 rokov ich vládnutia zvýšila dlh Slovenska rádovo o 30 mld. eur. V čase aktuálnej pandémie koronavírusu sa pritom dlh krajiny ešte viac zvýši. „Slovensko zasiahla pandémia Smeru, ktorá tu vyčíňala 12 rokov,“ dodal Heger.

Nemecko počas posledných rokov vykázalo podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Marcela Klimeka prebytok na úrovni skoro 8 % HDP, v prepočte 160 mld. eur z verejných financií. Nemecko má tak podľa neho predpoklad, že prejde aktuálnou krízou v najlepšom zdraví a na konci aj posilnená. „My sme vchádzali do krízy s deficitom a s prázdnou špajzou a tak máme ťažšiu situáciu,“ uviedol Klimek.

Podľa vyjadrení bývalého ministra financií Ladislava Kamenického verejný dlh klesá už piaty rok po sebe. „Stále sme mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy, čo je veľmi dôležité,“ skonštatoval na stredajšom brífingu eximinister financií Ladislav Kamenický. Ako dodal, je zvedavý na kroky aktuálnej vlády. Avšak zároveň dodal, že si uvedomuje dopady koronavírusu a vplyv na ekonomiku. „Ja považujem výsledok verejného dlhu za dobrý,“ uzavrel Kamenický.

Ako uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, výsledný deficit znamená, že cieľ rozpočtu sa nepodarilo naplniť. „Opakuje sa tak situácia z rokov 2015, 2016 a 2018, kedy saldo hospodárenia bolo horšie ako plánoval rozpočet,“ konštatuje rada. Platí teda, že v období posledných piatich rokov sa cieľ deficitu podarilo dodržať iba v roku 2017, kedy bolo saldo hospodárenia lepšie, ako plánoval rozpočet.

Odchýlenie výsledného deficitu v roku 2019 od rozpočtu je vo výške 1,3 bodu HDP. Ide podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o najvýraznejšie zhoršenie salda verejnej správy oproti rozpočtovaným cieľom od roku 2010, kedy boli verejné financie negatívne ovplyvnené ekonomickou krízou. Naproti tomu, ekonomika v roku 2019 rástla medziročne o 2,3 % a miera nezamestnanosti dosiahla najnižšiu úroveň od roku 1995.

Výšku deficitu sektora verejnej správy v minulom roku negatívne ovplyvnilo podľa úradu najmä zhoršené hospodárenie rozpočtových organizácií štátu. Zhoršenie bolo aj na strane štátnych fondov, išlo najmä o záväzky voči prevádzkovateľom jadrových zariadení v súvislosti s budúcim vyraďovaním jadrových zariadení. Zhoršené hospodárenie evidovali aj rozpočtové organizácie vyšších územných celkov a obcí.

Plánovaný deficit verejnej správy na tento rok je na úrovni 480,4 mil. eur, čo by predstavovalo 0,49 z hrubého domáceho produktu krajiny. Dlh verejnej správy sa odhaduje na sumu 45,895 mld. eur, čo by bolo na úrovni 46,81 % HDP. Hodnoty pre rok 2020 sú plánované údaje schválené v rozpočte verejnej správy neupravené o odhady vplyvov súčasnej pandémie choroby COVID-19. Takéto údaje v čase zaslania údajov do Eurostatu ešte neboli k dispozícii.

Už pred koronakrízou analytici Slovenskej sporiteľne očakávali tohtoročný deficit na vyššej ako pôvodne plánovanej úrovni 0,5 % HDP. „Celkovo pri výpadku na strane príjmov a pri zvýšených výdavkoch na dávky v nezamestnanosti, sociálne opatrenia a ďalšie opatrenia na podporu ekonomiky, môžeme očakávať deficit verejných financií viditeľne nad troma percentami HDP v tomto roku. Náš odhad je zatiaľ v blízkosti 8,5 % HDP,“ uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Správu predložil Štatistický úrad SR Európskej komisii v pravidelnom termíne k 1. aprílu, je to tzv. jarná notifikácia. SR v zmysle medzinárodných záväzkov zostavuje údaje o dlhu a deficite za sektor verejnej správy pre účely posúdenia plnenia tzv. maastrichtských kritérií v oblasti rozpočtu a zasiela ich pravidelne dvakrát ročne Eurostatu, vždy k 1. aprílu a spresnené údaje k 1. októbru kalendárneho roka.