Deficit verejných financií na Slovensku v minulom roku dosiahol 1,04 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z jarnej notifikácie Eurostatu, ktorá bola zverejnená v pondelok. Oproti roku 2016 to znamenalo zníženie schodku verejných financií o takmer 1,2 percentuálneho bodu z vyše 2,2 % hrubého domáceho produktu, zároveň išlo o najnižší schodok verejných financií v slovenskej histórii. Rozpočet na rok 2017 pritom počítal so schodkom na úrovni 1,29 % hrubého domáceho produktu.

Podobne sa podľa jarnej notifikácie Eurostatu znižuje aj verejný dlh. Kým v roku 2016 predstavoval 51,82 % hrubého domáceho produktu, ku koncu minulého roka predstavoval 50,86 % výkonu ekonomiky. „Údaje za rok 2017 boli zostavené z údajov z účtovných výkazov ako aj z ostatných administratívnych podkladov spôsobom porovnateľným s predchádzajúcimi rokmi. Pri výpočte deficitu a dlhu za roky 2014 až 2017 sme vychádzali z najaktuálnejších dostupných údajov za subjekty klasifikované v sektore verejnej správy a odporúčaní Eurostatu,“ informoval Štatistický úrad SR.

Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej zlepšiť hospodárenie verejnej správy pomohol pozitívny ekonomický vývoj, ale aj stabilizácia výdavkov. „Priaznivá fáza ekonomického cyklu spojená s oživením trhu práce pomáhala zvyšovať v posledných rokoch daňové a odvodové príjmy. Tiež na strane výdavkov v pomere k hrubému domácemu produktu neprišlo k nárastu v rokoch 2016 a 2017, čo pomohlo v konsolidácii verejných financií,“ uviedla.

Slovensko vo svojom hospodárení však naďalej zaostáva za priemerom krajín eurozóny, kde schodok verejných financií dosahuje 0,9 % hrubého domáceho produktu. V porovnaní s celou Európskou úniou sme sa dostali na priemernú úroveň. Podľa Eurostatu vlani iba dve krajiny únie mali deficit vyšší ako alebo presne na úrovni 3 % výkonu ekonomiky, a to Španielsko a Portugalsko. „Vlani malo 12 z 28 krajín Európskej únie prebytok a jedna krajina ukončila rok 2017 s vyrovnaným rozpočtom,“ dodala Muchová.

V rámci krajín V4 pritom Slovensko podľa údajov z jarnej notifikácie Eurostatu dosiahlo druhý najlepší výsledok hospodárenia. Lepšie skončilo susedné Česko, ktoré hospodárilo s prebytkom verejných financií na úrovni 1,6 % hrubého domáceho produktu. Maďarsko vykázalo vlani deficit na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu a Poľsko skončilo so schodkom 1,7 % výkonu ekonomiky.

Rovnako rezort financií vidí za znížením deficitu najmä pozitívny ekonomický vývoj. „Za týmto výsledkom stojí viacero faktorov. Jedným z nich je výrazne lepší výber odvodových príjmov, predovšetkým vďaka pozitívnemu vývoju na trhu práce,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. Lepší bol však podľa rezortu aj výber dane z pridanej hodnoty. Ministerstvo tiež upozorňuje, že Slovensko sa tak v minulom roku dostalo prvýkrát do primárneho prebytku, čo znamená, že po odrátaní úrokových nákladov už nevytváralo nové dlhy.

Údaje o deficite a dlhu za minulý rok však ešte bude Eurostat potvrdzovať vo svojej jesennej notifikácii, v ktorej po minuloročnej skúsenosti Slovenska nemusí prekvapiť ani výraznejšia zmena. Vlani totiž Eurostat za rok 2016 najskôr na jar avizoval Slovensku schodok necelých 1,7 % hrubého domáceho produktu, na jeseň ho navýšil až na 2,2 % výkonu ekonomiky. Spôsobila to najmä aktualizácia odhadu dane z príjmov právnických osôb, ale aj ďalšie spresnenia zdrojových údajov.

Hospodárenie verejnej správy by sa však malo postupne zlepšovať aj v ďalších rokoch smerom k vyrovnanému rozpočtu v roku 2020, čo minulý týždeň potvrdil aj nový premiér Peter Pellegrini. Slovensko sa má k nemu dostať cez tohtoročný schodok verejných financií rozpočtovaný na úrovni 0,83 % hrubého domáceho produktu a cez jeho zníženie v roku 2019 na 0,1 % výkonu ekonomiky.