Očakávaný deficit verejných financií neohrozuje ich stabilitu. A to napriek tomu, že Slovensko ani v tomto roku nedosiahne vyrovnaný rozpočet a aj pre budúci rok je plánovaný polpercentný deficit. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko o tom informoval v utorok po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou. Hovorili spolu aj o tom, že niektoré posledné legislatívne návrhy, schválené v parlamente, prinášajú veľmi výrazné riziká pre budúcnosť verejných financií Slovenska. „Externé riziká existujú a z hľadiska ich povahy sa môžu ešte výrazne zhoršiť, ale môžu aj uplynúť a potom by sa mohla globálna ekonomika vrátiť k stabilným časom,“ povedal Šramko s tým, že vývoj je ťažko predvídateľný.

Slovensko by sa podľa šéfa RRZ malo naďalej usilovať o dosiahnutie vyrovnaného rozpočtového hospodárenia, hoci zatiaľ sa to nedarí. „Je to naša formálna legálna povinnosť, to znamená, máme to v našich zákonoch, že náš rozpočet má byť vyrovnaný, resp. prebytkový. Vyžadujú to aj európske pravidlá. Tak to vyžaduje predovšetkým samotný záujem slovenskej ekonomiky,“ uviedol Šramko. „Náklady v budúcnosti, ktoré budú spojené s demografiou, so zastropovaním dôchodkového veku, momentálne aj s prijatým minimálnym dôchodkom, budú tak obrovské, že budúce vlády sa nebudú vedieť s nimi vysporiadať bez dramatických opatrení. Pokiaľ sa teda nezačneme na to pripravovať už dnes,“ upozornil Šramko.

Hlavných dôvodov neplnenia zámeru na vyrovnaný rozpočet je viacero. Predseda RRZ poznamenal, že najmä konsolidačné úsilie v minulosti mohlo byť lepšie. Ak by bolo opreté o výdavkové limity, tak by nebolo možné dosiahnuté nadpríjmy v minulosti používať na nové výdavky, ale museli by ísť hlavne na konsolidáciu. „A keby tento princíp platil, tak sme mohli mať vyrovnaný rozpočet už v roku 2018. Možno taký mäkký strednodobý rámec, ktorý umožňuje flexibilne dávať nové výdavky, ktoré ani neboli súčasťou verejných financií, je jedna z príčin, prečo sme zatiaľ vyrovnaný rozpočet nemali,“ poznamenal Šramko.

Hovorca prezidentky Martin Strižinec informoval, že hlava štátu sa začala zaujímať o tému rozpočtu a zdravia verejných financií komplexne. „To je príprava na stretnutie s ministrom financií (Ladislavom Kamenickým), ktoré bude v dohľadnom čase,“ povedal hovorca s tým, že v stredu sa stretne s riaditeľom Útvaru hodnoty za peniaze Štefanom Kiššom a šéfkou implementačnej jednotky úradu vlády Miriamou Letovanec. „Bude mať veľmi komplexné informácie od najpovolanejších. Zaujíma sa o celý kontext, ako sa nám darí hospodáriť, ktoré opatrenia vlády sú v zmysle udržateľnosti verejných financií zmysluplné, ktoré menej,“ uviedol Strižinec s tým, že prezidentku zaujímajú aj témy, ktoré s tým súvisia.

Šramko považuje za dobré, že napriek absencii vyrovnaného rozpočtu sa verejný dlh od roku 2013 postupne znižoval a jeho podiel klesol pod 50 percent výkonnosti ekonomiky. „Malo to byť rýchlejšie, mohli sme už byť aj s dlhom nižším. Neviem, či sa to dá oznámkovať. Možno ten zámer by som hodnotil dvojkou a realitu možno štvorkou,“ podotkol Šramko. Hlavnými rizikami pre tohtoročný výsledok hospodárenia štátu sú podľa neho najmä nižšie daňové príjmy, ako boli rozpočtované. Ale aj vyššie výdavky, ktoré boli spojené so sociálnymi transfermi na nezamestnanosť, nemocenské, pričom vyššie ako plánované budú aj výdavky samospráv. „Očakávame, že deficit za tento rok môže byť väčší ako jedno percento, pokiaľ vláda ešte neprijme nejaké opatrenia, ktoré to dokážu znížiť,“ povedal predseda RRZ.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť budúci týždeň vydá správu, ktorá bude už konkrétne hodnotiť riziká spojené s návrhom rozpočtu na rok 2020. Ten predpokladá deficit zatiaľ na úrovni 0,5 percenta. „Rozpočet mnohými legislatívnymi návrhmi, ale aj schválenými vecami už bol výrazne nabúraný. Treba to hodnotiť v kontexte toho, že momentálne v parlamente prebiehajú úplne neštandardné iniciatívy, ktoré dokážu v rozpore so schváleným rozpočtom ho ešte zhoršovať, alebo dávať do inej polohy,“ podotkol Šramko. Ako príklad spomenul návrh na minimálny dôchodok, ktorý bol presunutý z roku 2021 na rok 2020, a to dokonca v parlamente so zatiaľ nekvantifikovaným dopadom na verejné financie. „To je ukážka toho, ako sa dokážu odlišovať náklady v rozpore s neschváleným rozpočtom. Aj návrhy, keď vláda schváli daň z tabaku a poslanci vyhlásia, že ju neschvália,“ uviedol Šramko. Takých rizík v rozpočte je podľa neho viac.

Kedy by mohol štát hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, je zatiaľ otázne. A to napriek tomu, že návrh trojročného rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 s ním počíta predbežne v rokoch 2021 a 2022. „V roku 2021 chýbajú opatrenia za 750 miliónov eur a v roku 2022 za vyše miliardu eur. Je to ešte stále nepodopreté konkrétnymi opatreniami, je to len zámer vlády,“ upozornil Šramko. Kľúčové je podľa neho to, aby zámer na vyrovnaný rozpočet v budúcnosti zabezpečili vláda a parlament. „Nerobíme prognózu, vyčíslili sme riziká, ktoré sú spojené