Deficit verejnej správy v minulom roku dosiahol na Slovensku 5,609 mld. eur, čo predstavovalo hodnotu 6,16 % hrubého domáceho produktu (HDP). Dlh verejnej správy vlani dosiahol 55,181 mld. eur, resp. 60,57 % HDP. Vyplýva to z aktualizovaných údajov Štatistického úradu SR.

Deficit verejných financií sa vlani medziročne zvýšil o 4,36 mld. eur, čo predstavuje 4,83 percentuálneho bodu HDP. Ústredná štátna správa hospodárila s deficitom 6,118 mld. eur, medziročne sa hodnota deficitu zvýšila o 4,549 mld. eur. Miestna samospráva aj fondy sociálneho zabezpečenia hospodárili s miernym prebytkom.

Pôvodne schválený rozpočet pritom počítal s deficitom za rok 2020 na úrovni 0,49 % HDP. „Za prudkým nárastom deficitu bola predovšetkým pandémia, ktorá znížila výkonnosť ekonomiky a príjmy verejnej správy a vyžiadala si nákladné protipandemické výdavky v zdravotníctve, sociálnej politike a na podporu ekonomiky. Celkový negatívny vplyv pandémie na saldo verejnej správy dosiahol úroveň 3,9 % HDP,“ konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Pandémia však nebola jediným dôvodom vysokého deficitu. Ďalším bola podľa rady predkrízová hospodárska politika.

Verejné financie vstupovali do krízy podľa rozpočtovej rady s výrazným štrukturálnym deficitom, a to napriek dostatočnému priestoru a oficiálnym cieľom dosiahnuť vyrovnané hospodárenie v predchádzajúcich rokoch, teda v časoch nezamestnanosti blížiacej sa historickým minimám. „Pandemická situácia tak ešte viac zvýraznila nevhodnosť procyklickej rozpočtovej politiky pred krízou, ktorá dlhodobo charakterizovala vývoj slovenských verejných financií. Takáto politika prirodzene znížila manévrovací priestor v tejto kríze, keď bolo nutné zavádzať mimoriadne opatrenia v sociálnej oblasti a na podporu a ochranu ekonomiky,“ uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Dlh verejnej správy dosiahol 55,181 mld. eur, čo bolo na úrovni 60,57 % HDP. Štátny dlh vlani stúpol o 9,906 mld. eur a prevýšil tak hodnotu 55 mld. eur a celková výška dlhu v pomere k HDP sa zvýšila o 12,33 percentuálneho bodu. V roku 2019 dlh dosahoval 48,23 % HDP.

Podľa rozpočtovej rady je to v rámci verejných financií Slovenska historicky najvyššia úroveň dlhu. Medziročný nárast hrubého dlhu o 12,3 bodu zároveň podľa rady znamená, že sa prekročilo najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy stanovené pre rok 2020 na úrovni 57 % HDP. V súčasnosti do konca apríla 2022 plynie 24-mesačná výnimka z uplatnenia prísnejších sankcií dlhovej brzdy z dôvodu schválenia programového vyhlásenia a vyslovenia dôvery vláde. Na raste hrubého dlhu sa však podľa rozpočtovej rady výrazne podieľal aj nárast hotovostnej rezervy. Z hľadiska posúdenia vývoja dlhu je preto podľa nich vhodnejšie sledovať vývoj čistého dlhu, ktorý narástol o miernejších sedem bodov na úroveň 50,6 % HDP.

Ako povedal predseda strany Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) Peter Pellegrini, vláda Igora Matoviča zadlžila každého občana Slovenskej republiky sumou 1 800 eur. „Je to o to horšie, že sa to dozvedáme v čase, keď krachujú slovenské podniky,“ skonštatoval Pellegrini. Pomoc podľa neho neprichádza, a keď aj prichádza, tak neskoro a v nízkej výške. Pellegrini si myslí, že by za to mal niesť niekto reálnu zodpovednosť a vyzval premiéra Eduarda Hegera, aby táto vláda priniesla odpovede na viaceré otázky. Jednou z nich je aj to, prečo rekordne zadlžili Slovensko.

Štatistický úrad SR predložil správu Európskej komisii v pravidelnom termíne k 1. aprílu, tzv. jarná EDP notifikácia. Slovensko v zmysle medzinárodných záväzkov zostavuje údaje o dlhu a deficite za sektor verejnej správy pre posúdenie plnenia tzv. maastrichtských kritérií v oblasti rozpočtu a zasiela ich komisii pravidelne dvakrát ročne, vždy k 1. aprílu a spresnené údaje k 1. októbru kalendárneho roka.