Ministerstvo financií SR (MF) v Predvstupovom ekonomickom programe revidovalo očakávaný deficit verejných financií v tomto roku na 5,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) vrátane nákladov na reštrukturalizáciu bánk z pôvodných 4,9 %. V roku 2005 by mal podiel deficitu na HDP klesnúť na 2,6 %.

MF očakáva v tomto roku prílev priamych zahraničných investícií (PZI) v objeme 2,2-násobku deficitu bežného účtu, a to hlavne vďaka privatizačným príjmom. „V ostatných rokoch síce očakávame postupný pokles deficitu bežného účtu, ale súčasne sa podstatnou mierou zníži aj prílev PZI vplyvom doznievajúceho procesu privatizácie a prílev PZI nebude po roku 2002 stačiť na financovanie deficitu bežného účtu,“ varuje ministerstvo.

Podľa očakávaní rezortu devízové rezervy ku koncu tohto roka presiahnu 8,4 mld. USD a budú postačovať na pokrytie 5,6 mesiaca dovozu tovarov a služieb. „Prílev PZI súvisiacich s privatizáciou sa teda nebude podieľať na krytí deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Ten bude financovaný prílevom zdrojov z PZI nesúvisiacich s privatizáciou, ktorých objem predpokladáme na úrovni 600 mil. USD v roku 2002, pričom v ďalších rokoch by mal predstavovať približne 500 mil. USD,“ píše MF v Predvstupovom ekonomickom programe. Ich podiel na krytí deficitu bežného účtu platobnej bilancie by sa mal postupne zvyšovať z 33 % v roku 2002 na 41 % v roku 2003. Zvyšná časť schodku bežného účtu platobnej bilancie bude krytá dlhovými formami kapitálu. Zvýšená úroveň devízových rezerv bude slúžiť na obsluhu dlhovej služby vlády a Národnej banky Slovenska. MF očakáva v tomto roku nárast celkového hrubého zahraničného dlhu o 988 mil. USD na 12,030 mld. USD. „V roku 2003 neočakávame čerpanie zahraničných zdrojov zo strany vlády, čo sa premietlo i do výhľadu na roky 2004 a 2005 znížením odhadovanej výšky zahraničnej zadlženosti o 0,9 mld. USD,“ dodáva rezort financií.

Rezort financií priznáva, že výkon menovej politiky môže byť nepriaznivo ovplyvnený naplnením rizík vo fiškálnej oblasti. „Ukazuje sa, že menová politika v daných podmienkach nie je vhodným prostriedkom na riešenie vysokého deficitu bežného účtu. Ak by došlo k výraznejšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb ako nástroja na pribrzdenie domáceho dopytu, tento krok by mohol vyvolať viaceré nežiaduce sekundárne efekty,“ zdôrazňuje MF. Za najvhodnejšiu cestu preto považuje sprísnenie fiškálnej politiky pre celé sledované obdobie, teda až do roku 2005, a obozretnej menovej politiky na tento rok s možnosťou jej uvoľnenia v ostatných rokoch. „Takýto charakter makroekonomickej politiky, uplatňovanej súbežne s ďalšími štrukturálnymi reformami by mohol vytvárať adekvátnu podporu pre reálne napĺňanie kodanských kritérií a vstup SR do Európskej únie v januári 2004. Súčasne by vytváral aj predpoklady pre nominálnu konvergenciu a následný vstup do Európskej menovej únie,“ domnieva sa MF.

Slovenská vláda do roku 2005 plánuje deficit verejných financií znížiť na 2,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) vrátane nákladov na reštrukturalizáciu bánk a na štátne záruky z tohtoročných plánovaných 5,8 % HDP. Reálny rast HDP by mal v roku 2005 dosiahnuť 5,1 %, kým priemerná miera inflácie by mala dosiahnuť 4,5 %.

V nasledujúcich necelých štyroch rokoch by sa podľa prognóz ministerstva financií v PEP mal deficit bežného účtu platobnej bilancie do roku 2005 udržať na úrovni adekvátnej bezpečným formám jeho financovania a postupne sa znížiť na 4 % HDP. Celkový dlh verejných financií chce vláda udržať na úrovni nižšej ako 40 % HDP.