Aké sú možnosti reformovania daňovej sústavy na Slovensku? Z prehľadu „daňovej záťaže“ vidieť, že sadzba daní z príjmu v SR patrí k najnižším. Základným problémom v SR nie je ani tak otázka výšky sadzby dane, ako skôr počet subjektov vykazujúcich daňový základ. Inými slovami, zlé ekonomické výsledky mnohých podnikov hospodáriacich buď so stratou, alebo s nízkym ziskom, neumožňujú vybrať viac priamych daní. Tieto príčiny spôsobujú, že – paradoxne – vo výbere priamych daní má významné postavenie výber dane z príjmu fyzických nepodnikajúcich osôb, teda ide o daňové príjmy zo závislej činnosti.

Podiel na hrubom domácom produkte

Problém daňového zaťaženia nie je len pohľad na sadzby daní. Ide aj o podiel daní na vytvorenom hrubom domácom produkte (HDP). Z takého zorného uhla potom treba hovoriť, ako sa jednotlivý druh daní podieľa na vytvorenom HDP.

Z porovnania vyplýva, že:

– úroveň sadzieb najmä pri priamych daniach patrí už pri súčasných platných sadzbách v porovnaní s vyspelými trhovými ekonomikami k najnižším,

– podiel vybraných daní, či už priamych, nepriamych alebo majetkových, meraných podielom na dosiahnutom HDP, je v SR nižší ako vo vyspelých trhových ekonomikách.

Inými slovami: pri formálnom porovnávaní daňovej zaťaženosti SR

s vyspelými trhovými ekonomikami nie sú dôvody, ktoré by mohli byť dostatočnou odbornou oporou pre ďalšie znižovanie daňového zaťaženia v SR. Tento problém by však bol zložitejší, ak by sme mali posudzovať úroveň daňového zaťaženia rozšírenú o ostatné odvodové povinnosti, teda najmä do fondov sociálneho zabezpečenia a fondu zamestnanosti. Jedným z najčastejších argumentov, ktoré sa spájajú s potrebou daňovej reformy, je podpora rozvoja malého a stredného podnikania. Takáto potreba sa však dá primerane zabezpečiť aj novelizáciou súčasných daňových zákonov. Doterajšie legislatívne iniciatívy smerovali pri priamych daniach k znižovaniu sadzieb dane z príjmu, prioritne boli zamerané na daň z príjmu právnických osôb. Len druhotne a s podstatne nižšou intenzitou prebiehali procesy zmien v legislatíve na zníženie sadzieb dane z príjmu fyzických osôb.

Hoci existujú aj iné názory, je evidentné, že zníženie sadzieb dane z príjmu právnických osôb sa neprejavuje tak, ako sa očakávalo. Je tu zreteľná analógia v konečnom dôsledku s neúčinnými opatreniami daňových úľav pri vstupe zahraničného kapitálu na územie SR.

Ako znížiť daňovú povinnosť

Ukazuje sa, že cesta zmien v daňových zákonoch nemá rozhodujúci vplyv na správanie domácich alebo zahraničných subjektov.

Všetky zmeny v zákone o dani z príjmu sa „vyhýbali“ jednému zo základných stimulov používaných vo svete, ktorým je výpočet daňovej povinnosti v závislosti od zákonne uznaných výdavkov použitých na rozvoj podnikateľského subjektu. V zásade ide o to, že podľa stanovených podmienok bude možné znížiť daňovú povinnosť podnikateľského subjektu. Doterajšie riešenia v daňovej oblasti umožňovali taký postup len vtedy, ak subjekt začal podnikať, alebo keď dosiahol stratu v hospodárení. Tieto „výhody“ neboli stimulačné a skôr nadobudli charakter „nárokovateľných úľav“. Aj v daňovej oblasti je potrebné zmeniť od základu filozofiu správania štátu v tom, že zmeny v daňovej legislatíve musia stimulovať subjekty k vyššej efektívnosti, k lepším hospodárskym výsledkom. Vstup do legislatívnych zmien, ktoré by takto pôsobili, je reálne možný, definovateľný a uskutočniteľný.

Dôvodmi na zmeny alebo reformu daňovej sústavy v súčasnosti sú v zásade dva faktory:

a) prípadný vstup SR do EÚ vyžaduje prispôsobiť daňovú legislatívu jej požiadavkám, ide o harmonizáciu daňového práva,

b) zmeny v charaktere osobnej a verejnej spotreby vytvárajú nové podmienky na reštrukturalizáciu daňovej sústavy.

Stručne možno povedať, že ide:

– o také zmeny v jednotlivých existujúcich daniach – daňových zákonoch, ktoré zásadným spôsobom zjednotia právo a výklad pri jednotlivých druhoch daní,

– o možnosť zaradenia aj iných daní, ako sú tie, ktoré sú súčasťou súčasnej sústavy daní v SR.

V súvislosti so zjednocovaním daňového práva bude v budúcnosti nevyhnutné napríklad pri dani z pridanej hodnoty (DPH) pristúpiť k prehodnoteniu sadzby dane, počtu sadzieb dane, k prehodnoteniu rozsahu a štruktúry tovarov a služieb podliehajúcich DPH, a pravdepodobne bude potrebné aj zmeniť podmienky na registráciu platiteľov dane.

Aplikačno-kontrolné mechanizmy

Aj keď permanentne prebiehajú zmeny v legislatíve spotrebných daní, a sú aj často zdôvodňované potrebou ich zjednocovania so spotrebnými daňami v krajinách EÚ, bude potrebné dokončiť transformáciu najmä minimálnych sadzieb na úroveň EÚ. Tento krok je nevyhnutný vzhľadom na správne fungovanie spoločného trhu tovarov a služieb. Tento krok sa odzrkadlí najmä zmenou sadzieb spotrebnej dane pri minerálnych olejoch, liehu, tabaku a tabakových výrobkoch. Vzhľadom na výrazný vplyv spotrebných daní v jednotnom spotrebiteľskom trhu bude potrebné prispôsobiť aj súvisiace fungujúce aplikačno-kontrolné mechanizmy, čiže uplatňovať na území SR mechanizmus daňového zákona v súlade so smernicami EÚ, ďalej aplikovať systém zdaňovania a zavedenie príslušných režimov v súlade s normou EÚ.

Ukazuje sa, že aj oblasť majetkových daní bude podrobená analýze a bude potrebné prehodnotiť postavenie týchto daní aj v kontexte zmien financovania verejnej správy. Tieto dane sú v krajinách EÚ zdrojom príjmov verejných rozpočtov, a navyše aj ich princíp aplikácie a výberu je odlišný od situácie v SR.

Popri potrebných reformných krokoch v rámci platnej daňovej sústavy je možné očakávať, že bude treba akceptovať reálne fungujúcu širšiu štruktúru iných daní v krajinách EÚ, ako napríklad daň na pesticídy a hnojivá, daň zo skládok, odpadu alebo regulačné dane napríklad z energie.

V nasledujúcich dvoch-troch rokoch pri harmonizácii daní a daňovej sústavy SR s krajinami EÚ sa bude postupovať a stavať už na dosiaľ výkonných postupoch a zmenách. Zmeny budú musieť obsahovať aj prvok daňovej koordinácie, pretože nerovnaké podmienky zdaňovania (tie budú v určitom rozsahu vždy), najmä v takých daňových režimoch, ktoré sú ľahko transformovateľné medzi jednotlivými krajinami, bude potrebné koordinovať v širšom európskom hospodárskom priestore. Daňová koordinácia má znížiť na minimum možnosť nekorektného využívania rôznych daňových režimov v jednotlivých krajinách. Tento problém sa označuje aj ako škodlivá daňová konkurencia.

Problém harmonizácie daňového práva SR je zložitým a rozsiahlym odborným, organizačným, technickým a personálnym problémom. Skúsenosti z krajín, ktoré sa nachádzali v rovnakej fáze harmonizácie ukazujú, že je potrebné nielen v časovom predstihu, ale aj počas harmonizácie vytvoriť vhodné podmienky. V takejto etape prác na harmonizácii pracovali v zahraničí početné a špecializované odborné tímy zložené z pracovníkov ministerstiev financií, daňovej správy, profesijnej daňovej komory a vysokých škôl.

Pripravenosť odborníkov štátnej správy

Harmonizácia bude vyžadovať rozsiahlu koordináciu v podstate zatiaľ nedostatočne pripravených odborníkov štátnej správy. Je paradoxné, že v súčasnosti majú pomerne rozsiahle skúsenosti s fungovaním daňových sústav krajín EÚ daňoví poradcovia. Tí sú už v súčasnosti konfrontovaní so vstupom zahraničného kapitálu a pri kapitálových účastiach slovenských subjektov do zahraničia s podmienkami zdaňovania v cudzine.

Druhým reálnym dôvodom, ktorý vyvoláva potrebu zmien v daňovej sústave SR, je vývoj daňových príjmov a potreby rozpočtu štátu a verejnej správy.

V SR je potrebné vypracovať kvalifikovanú analýzu postavenia daňovej sústavy v kontexte očakávaného hospodárskeho vývoja, harmonizácie práva s právom v EÚ, zmien v systéme verejnej správy a na to naväzujúcej potreby modifikácie verejných financií. Prevláda skepsa, poznajúc súčasnú situáciu v názoroch na tieto problémy, ambície odborníkov a inštitúcií pôsobiacich v reálnom priestore verejných financií a zvlášť v daňovom prostredí. Niet koordinátora, niet primerane koncentrovanej odbornej sily, niet záujmu, ktorý by mohol vniesť koncepčného ducha do vypracovania kvalifikovanej, aspoň strednodobej úvahy, akým spôsobom meniť – reformovať daňovú sústavu, prípadne ako ju permanentne prispôsobovať nielen iným právnym normám, ale aj potrebám slovenskej ekonomiky.