V porovnaní s májom 1999 nenastali v štruktúre opatrení, ktoré by mal štát podľa názoru občanov vykonať v záujme platenia daní výrazné zmeny. Podľa názoru 51% občanov (o 4 percentuálne body menej ako v máji 1999) by mal štát uplatňovať tvrdšie tresty za ich neplatenie. Prísnejšia kontrola správnosti daňových priznaní a vyberania daní by napomohla ich plateniu podľa názoru 42% opýtaných (v máji 1999 to bolo 44%). V porovnaní s výskumom realizovaným v máji 1999 nastal najväčší pokles podielu respondentov, podľa ktorých by k plateniu daní napomohlo presvedčivejšie vysvetľovanie zmyslu a potreby ich platenia (o 8 percentuálnych bodov a v súčasnosti predstavuje 18%).

Vyplýva to z výskumu, ktorý robil Ústav pre výskum verejnej mienkypri Štatistickom úrade SR v dňoch 1. 7. až 11. 7. 2001. Týkal sa opatrení, ktoré by mal štát urobiť v záujme toho, aby sa platili dane. Výberový súbor tvorilo 1064 respondentov, ktorých štruktúra z hľadiska pohlavia, veku, národnosti, vzdelania, veľkostných skupín obcí a krajov Slovenska zodpovedá demografickému zloženiu obyvateľstva SR vo veku 18 a viac rokov.

Uplatňovať tvrdšie tresty za neplatenie daní by mal štát najmä podľa kvalifikovaných robotníkov, obyvateľov Trenčianskeho (po 59%) a Košického (58%) kraja, 60 a viac ročných respondentov (57%) a v optike politických sympatií, rovnako ako v máji 1999, predovšetkým podľa potenciálnych voličov SDĽ (68%) a SDKÚ (60%). Toto opatrenie v záujme platenia daní v najmenšej miere v porovnaní s celoslovenským priemerom podporujú podnikatelia (30%), obyvatelia Nitrianskeho (43%), Žilinského (46%) a Prešovského (47%) kraja, nezamestnaní, muži (po 45%) a 50 až 59 roční respondenti (46%).

Prísnejšiu kontrolu daňových priznaní a vyberania daní považujú za dôležitý nástroj vedúci k daňovej disciplíne mierne viac ako je priemer za celoslovenský súbor obyvatelia Prešovského kraja (49%), zamestnanci (48%) a prívrženci Smeru (51%) a SDKÚ (48%). V najmenšej miere oproti celoslovenskému priemeru by toto opatrenie v záujme platenia daní odporučili podnikatelia (26%), obyvatelia Banskobystrického (35%) a Trnavského (36%) kraja, nezamestnaní (36%), nekvalifikovaní robotníci (37%) a potenciálni voliči Aliancie nového občana (30%) a KDH (35%).

Posudzovať ako trestný čin aj neplatenie daní z nedbanlivosti by odporučili ako prostriedok k zamedzeniu daňových únikov vo väčšej miere ako je priemer za celoslovenský súbor 30 až 39 roční (40%) a 50 až 59 roční respondenti (37%), nekvalifikovaní (39%) a kvalifikovaní robotníci, občania v obciach s 2 až 10 a s 10 až 50 tisíc obyvateľmi (po 38%), oslovení z Trenčianskeho (41%) a Trnavského (37%) kraja, občania maďarskej národnosti (37%) a sympatizanti SDKÚ (48%), Smeru a SMK (po 41%). Posudzovanie neplatenia daní z nedbanlivosti ako trestného činu najmenej podporujú podnikatelia (19%), respondenti žijúci v mestách s viac ako 100 tisíc obyvateľmi (24%), oslovení z Bratislavského a Banskobystrického kraja, opýtaní vo veku 18 až 29 rokov (zhodne po 28%) a potenciálni voliči KDH (27%).

Zníženie výšky daní by prinieslo ich lepšie platenie najmä podľa podnikateľov (59%), oslovených s vysokoškolským vzdelaním (42%), respondentov z miest s viac ako 100 tisíc obyvateľmi (41%), 18 až 24 ročných (39%) a potenciálnych voličov SDĽ (45%). Znižovanie výšky daní je v najmenšej miere v porovnaní s celoslovenským priemerom vhodným prostriedkom na platenie daní podľa 60 a viac ročných respondentov, oslovených z Trenčianskeho kraja (po 25%), občanov žijúcich v obciach s 2 až 10 tisíc obyvateľmi (26%) a opýtaných so základným vzdelaním (27%).

Tabuľka prezentuje názory respondentov na opatrenia, ktoré by mal štát urobiť, aby sa platili dane.

1/ Pri možnosti uviesť viac odpovedí súčet percent prevyšuje 100