Nelson Merentes je relatívne neznáma osobnosť v latinsko-amerických hospodárskych kruhoch. Po niekoľkých týždňoch intenzívnych politických diskusií však vystriedal na ministerskom poste Josého Rojasa, ktorý po odvolaní z funkcie nastúpil do Medziamerickej rozvojovej banky – IADB. Dôvodom tohto vývoja boli dlhodobé spory s prezidentom Hugom Chávezom, ktorý odporoval Rojasovmu modelu podstatne väčšej participácie privátneho sektora na reforme sociálneho zabezpečenia. Nápor existujúcej schémy na výdavkovú časť venezuelského štátneho rozpočtu je značný a prezident vlastne „tlačil“ bývalého ministra financií do ešte väčších výdavkov, čo by znamenalo, že venezuelský vládny dlh by sa do dvoch rokov zdvojnásobil a dosiahol celkový objem 11 miliárd dolárov.

Nový minister Nelson Merentes vyštudoval matematiku, pôsobil na poste námestníka ministra financií, no odborníci tvrdia, že sotva bude môcť realizovať výraznejšie zmeny. Najväčší, doslova „diktátorský“ vplyv na venezuelskú ekonomiku má totiž minister pre plánovanie Jorge Giordani.

Očakáva sa však, že v čase zhoršeného globálneho ekonomického prostredia, ktoré pôsobí na zníženie svetových cien ropy, čo zasa oslabuje príjmovú časť venezuelského rozpočtu, môže prezident Chávez poveriť ministra Merentesa realizáciou rozpočtových zmien a úprav.

Budú sa odvíjať od toho, že spriemerovaná cena ropy v roku 2001 dosiahne 20-22 USD/barel (v minulom roku bola táto cena na úrovni 26 USD/bbl). Organizácia krajín vyvážajúcich ropu – OPEC sa však začiatkom budúceho týždňa zíde na mimoriadnom zasadaní, aby sa dohodla, akým spôsobom (akým rozsahom zníženej ponuky) oživí rast cien. Očakáva sa, že OPEC zníži dennú produkciu ropy o 1,5 milióna barelov. Toto zníženie, už tretie v priebehu tohto roka, zredukuje oficiálny export Venezuely o 10% v porovnaní s hodnotami z konca roka 2 000, čo reprezentuje oslabenie príjmov štátneho rozpočtu zhruba o 5%.

Toto všetko by malo vytvoriť tlak na rozpočtovú reštrikciu. Rozpočtový deficit dosiahol v minulom roku 1,8% z HDP, v tomto roku sa má podľa viacerých renomovaných investičných bánk, napríklad španielskej BBVA – Banco Bilbao Vazcaya Argentaria a Credit Suisse First Boston, pohybovať od 2,5% do 3,5% z hrubého domáceho produktu.

Venezuelská vláda musí stále vzdorovať pokušeniu, aby uvoľnila zdroje z minuloročného rekordného príjmu z predaja ropy, ktoré dosiahli 12 miliárd dolárov a skôr sa snaží rozšíriť základňu príjmov štátu z takzvaných neropných produktov. Jej cieľom tiež je nadviazať efektívnejší dialóg so súkromným sektorom.

Práve tieto dve úlohy majú byť prioritou nového ministra financií Nelsona Merentesa.

Podľa informácií z Caracasu však možno očakávať vo vládnom kabinete aj ďalšie personálne zmeny, ktoré chce presadiť prezident Hugo Chávez.