Dolár v uplynulých týždňoch prudko oslabil voči euru a japonskému jenu, avšak nie voči menám ostatných obchodných partnerov Spojených štátov amerických. Tým sa však zvyšuje riziko ďalšieho pádu americkej meny, ktorého dôsledkom by mohla byť vážna destabilizácia svetových trhov.

Od začiatku tohto roku klesol dolár voči euru o 13 % a voči jenu o 12 %. Voči košu svetových mien (merané na báze obchodnej výmeny) však oslabil iba o 3,5 %. To ale znamená, že dolár zatiaľ sotva oslabil natoľko, aby pomohol Spojeným štátom znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie. Americké tovary vo väčšine krajín nijako zásadne nezlacneli a ani dovoz nie je oveľa menej atraktívny. „Ako sa zdá, aby bolo možné korigovať obchodnú nerovnováhu, musel by dolár voči veľkým svetovým menám ďalej oslabiť,“ povedal jeden z analytikov. O čo reálnejší je však výhľad na ďalší pokles dolára, o to menšia je aj ochota zahraničných investorov financovať americký schodok bežného účtu. Každým nákupom dolárových aktív by totiž riskovali straty z kurzových pohybov. Spojené štáty s ročným deficitom 400 mld. USD však musia prilákať zahraničný kapitál v dennom objeme približne 1,1 mld. USD. Ak sa im to však nepodarí, dolár sa ďalšiemu prudkému pádu nevyhne. Uzatvára sa tak začarovaný kruh, ktorý by mohol byť predzvesťou krutého debaklu pre americkú menu.

Podľa štúdie americkej centrálnej banky (Fed) z roku 2000 sa dolár v rokoch 1985 až 1987 prepadol až o 27 %, kým sa krajine podarilo obrátiť schodok bežného účtu. Aj keby v súčasnosti mala ostať celá ťarcha zodpovednosti na eure a jene, mohlo by to pre dolár znamenať pád až na úroveň 1,20 voči euru a pod hranicu 100 jenov. Poprední svetoví tvorcovia menovej politiky však opakovane varovali pred dôsledkami prudkého oslabenia americkej meny a terajší vývoj na devízových trhoch budú isto pozorne sledovať. Zvlášť vtedy, ak začne ohrozovať aj ďalšie trhy a ekonomiku v globálnom meradle.

Washington sa úzkostlivo snaží vyhnúť akýmkoľvek sťažnostiam amerických exportérov a nezdá sa, že by bol vyvedený z miery pádom domácej meny, hoci navonok stále hlása „politiku silného dolára“. O tlaku na amerických predstaviteľov svedčí aj postoj Národnej asociácie priemyselných výrobcov, ktorá síce privítala pokles dolára cez paritu voči euru, avšak dodala, že európska mena ostáva aj naďalej podhodnotená. Ako však Američania v minulosti opakovane dokázali, neváhajú konať, ak cítia, že svetová ekonomika je v ohrození. Na trhoch vládne všeobecný názor, že prezident Fedu Alan Greenspan nie je zvlášť veľkým priaznivcom intervencií. Centrálna banka sa však nebráni intervencii vtedy, ak je dobre načasovaná a má nádej na úspech.