Americká spoločnosť Accenture vypracovala štúdiu

e-Government Leadership: Engaging the Customer, ktorá sa zaoberá komplexným hodnotením elektronických vládnych služieb (e-government). Cieľom bolo zhodnotiť rozsah a hĺbku elektronických vládnych služieb v 22 najvyspelejších krajinách. E-government znamená využitie informačných technológií na voľný pohyb informácií a služieb s cieľom prekonať fyzické obmedzenia tradičného papiera a systémov fungujúcich na fyzických a papierových predpokladoch.

Analýza vzala do úvahy množstvo faktorov vrátane toho, do akej miery je v jednotlivých vládnych službách zahrnuté využívanie informačných technológií, ako aj úroveň vyspelosti poskytovania elektronických vládnych služieb. Štúdia skúmala najmä rozsah a prepracovanosť po-núkaných on-line služieb. Napríklad, či obsluha spočíva len v publikovaní informácií na internete, či vláda ponúka spôsobilosti vzájomnej elektronickej interakcie s občanom a či poskytuje spôsobilosti pre komplexnú realizáciu on-line transakcií.

Následne spoločnosť Accenture zaradila každú vládu do jednej z piatich skupín podľa úrovne vyspelosti elektronických vládnych služieb. Prvá skupina predstavuje vlády s najnižšou úrovňou celkovej vyspelosti služieb e-governmentu, čo v podstate znamená iba o málo viac ako prezentáciu na internete. Najvyššia piata skupina prezentuje kompletnú transformáciu služieb.

Prvenstvo Kanady

Tretí rok po sebe sa na prvom mieste v zmysle vyspelosti e-governmentu umiestnila Kanada. Je súčasne jedinou krajinou zaradenou na tento rok do piatej skupiny. Z výsledkov štúdie vyplýva, že kanadský projekt elektronických vládnych služieb sa od ostatných odlišuje svojou víziou služieb zákazníkom, metódami zisťovania a hodnotenia úspešnosti služieb občanom, rozsiahlym integrovaným prístupom k ponuke vládnych služieb prostredníctvom viacerých distribučných kanálov a zapojením všetkých vládnych inštitúcií do projektu. Kanadská vláda navyše postavila občanov a podnikateľskú sféru do jadra iniciatív e-governmentu, pričom identifi-kovala služby pre skupinu individuálnych zákazníkov.

USA, Singapur, Dánsko, Austráliu, Fínsko, Hongkong, Veľkú Britániu, Belgicko, Nemecko, Írsko a Francúzsko zaradila štúdia Accenture do štvrtej skupiny. Vlády týchto krajín ponúkajú občanom a podnikateľom hodnotné a praktické elektronické služby. Napríklad belgická vláda predstavila verejnosti nový portál, v ktorom zameriava služby na jednotlivé časti zákazníkov: občanov, podniky, štátnych zamestnancov, pričom umožňuje prístup k elektronickým informáciám aj zrakovo postihnutým.

Do tretej skupiny patria Holandsko, Španielsko, Ja-ponsko, Nórsko, Taliansko a Malajzia. Tieto štáty vytvorili základné portály s cieľom sprístupniť v elektronickej forme čo najviac služieb. Poskytujú určité sofistikované spôsobilosti elektronických operácií, pričom jednotlivé vládne inštitúcie robia prvé kroky smerom k vzájomnej spolupráci pri poskytovaní elektronických služieb.

Kam patrí Slovensko?

Z dlhdobého hľadiska efektívne stratégie elektronických služieb zlepšia sebestačnosť občanov a znížia celkové náklady vládneho aparátu. „Podpora rozvoja nových elektronických služieb nad súčasnú úroveň musí byť pre vlády vysokou prioritou,“ hovorí partnerka spoločnosti Accenture pre globálne e-governmentové služby Vivienne Juppová.

Autori štúdie nezaradili Slovensko medzi hodnotené krajiny. Preto otázka, do ktorej skupiny by sme patrili, je hypotetická. Riaditeľ slovenskej pobočky Accenture Peter Škodný však hovorí jasne: „Jednoznačne by sme umiestnili v kategórii krajín s najnižšou vyspelosťou. Elektronické vládne služby na Slovensku existujú len v najjednoduchšej podobe. Ich ďalší rozvoj je predmetom siahodlhých úvah rôznych procesných a lobistických skupín, pričom politici zostávajú väčšinou v úzadí. Chýba jasná vízia a plán.“

Podľa štátneho tajomníka MDPT SR Branislava Opaterného existujú tri okruhy dôvodov, prečo budovať e-government, a teda investovať nemalé finančné prostriedky.

Prvým sú úspory občanov. Komunikácia s verejnou správou znamená náklady pre občanov. „Každú hodinu či poldeň, ktorý občan strávi na úrade, musí niekto zaplatiť. Môže to byť samotný občan, ktorý tak znáša náklady zmareného zisku, môže to byť jeho zamestnávateľ, ale v konečnom dôsledku niekto tieto náklady platí.“ Každá komunikačná bariéra znamená náklady. Odstránenie komunikačných bariér vedie k zrýchleniu komunikácie s úradmi, čo prináša vyššiu produktivitu práce. Vyššia produktivita práce sa nakoniec prejaví v zvýšenej miere životnej úrovne.

Druhý okruh dôvodov na investovanie do e-governmentu sa týka zefektívnenia činnosti samotnej verejnej správy. „Styk medzi jednotlivými organizačnými jednotkami verejnej správy má presne tie isté necnosti ako pri styku občana s občanom. Informácie sa šíria pomaly a nie veľmi spoľahlivo. Čas redakcie na požiadavku sa väčšinou ráta na dni,“ konštatuje B. Opaterný. Dĺžka dialógu medzi úradmi však môže trvať celé týždne. Aplikácia informačných technológií do komunikačných a rozhodovacích procesov môže priniesť podstatné skrátenie potrebného času. Príkladom projektu je nový model colného konania, v ktorom sa čas potrebný na colné vybavenie skrátil z troch dní na 15 minút. Na podujatí ITAPA získal tento projekt prvú cenu.

Tretím motívom dôležitosti investícií do e-governmentu je vzrastajúci tlak medzinárodnej konkurencie. „Vstupom Slovenska do EÚ sa dramaticky zmení negatívna situácia spôsobená nepružnosťou verejnej správy. Podnikateľský subjekt si v mnohých prípadoch môže vybrať, s ktorou verejnou správou ktorého štátu bude komunikovať. Môže napríklad vzniknúť situácia, že v Českej republike bude možnosť on-line registrácie podnikateľského subjektu, ako aj kompletného elektronického styku s úradmi, a na Slovensku nie. V takom prípade môže podnikateľský subjekt dať prednosť registrácii v Českej republike so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane platenia daní,“ varuje B. Opaterný. Princíp tvrdej konkurencie znamená, že nestačí, aby komunikácia s verejnou správou bola rýchla, lacná

a užívateľsky pohodlná. Musí byť navyše aspoň taká atraktívna ako v iných krajinách.

Jednoduchosť prvoradá

Občan má sklon rokovať s vládou ako s celkom. Nemá záujem strácať čas poznávaním špecifík, ktoré sú pozadím fungovania vládnej byrokracie. Zdĺhavé návštevy rôznych oddelení jednotlivých ministerstiev ho okrádajú o čas, zdĺhavé riešenie jeho problému ho znechucuje.

V súčasnosti musí jednotlivec svoje osobné údaje odovzdávať rozličným vládnym úradom, ako aj súkromným spoločnostiam. Dobrým príkladom je daňový úrad, colný úrad, miestny úrad, banky, pošty, spoločnosti vystavujúce kreditné karty, zásielkové obchody, poisťovne atď. Ak zmení adresu, musí občan novú skutočnosť oznámiť všetkým oddeleniam osobitne. Jednotlivé úrady si však informácie tohto druhu nevymieňajú. Ak občan čo len na jeden z úradov zabudne, dostáva sa do problémov.

Je všeobecne známe, že tento fakt využívajú neplatitelia daní a pôžičiek, ale aj kriminálne živly. Ľudia tejto kategórie často menia miesto pobytu a pokojne si užívajú plody svojich nelegálnych činov zmenou adresy. Na druhej strane, poctivý občan môže prísť o svoje dividendy, vrátenia daní, iné požitky a dôležité informácie len preto, lebo zmenu svojej adresy zabudol oznámiť na príslušných miestach.

Občanom, ako aj vláde by veľmi pomohla existencia jediného centrálneho úradu, ktorý by spracoval všetky osobné údaje občana. Ten by mal potom pri zmene akejkoľvek skutočnosti povinnosť informovať iba jedinú inštitúciu. Všetky ostatné úrady by si svoje databázy aktualizovali automaticky prostredníctvom networkingu a vhodného softvéru.

Logický krok na ceste k univerzálnej e-governance predstavuje tzv. citizen card. Pod názvom i-card sa používa v Indii. Zodpovedá konceptu občianskeho pre-ukazu. Nutnosť zavedenia viacúčelového identifikačného preukazu v Indii bola zrejmá už dlhšie. I-card navrhli tak, aby ju mohli využívať rozličné ministerstvá. V hraničných oblastiach sa využíva na odhalenie nelegálnych migrantov alebo teroristov, kým v iných častiach štátu napríklad pomáha volebným komisiám pri overení totožnosti voličov.

Dotiahnutie projektu citizen card a vytvorenie celoindickej databázy sa uskutoční za predpokladu, že náklady na výrobu karty budú niesť vláda a súkromné podniky a že využiteľnosť karty sa zvýši širokou akceptáciou zo strany inštitúcií.

Služba občanom

E-government môže zohrať dôležitú rolu pri reforme verejného sektora a reštrukturalizácii jeho inštitúcií tak, že do popredia sa dostane občan. Elektronické vládne služby ponúkajú značný potenciál v boji proti korupcii, diskriminácii, ale aj obťažovaniu občanov, ktorí sa legitímne dožadujú informácií a služieb, ktoré kontroluje vláda. E-government má všetky predpoklady stať sa významným nástrojom dodržiavania transparentnosti a dobrého vládnutia (governance).

Kontakt s verejnou správou musí byť efektívny, príjemný a čo najrýchlejší. Hlavným cieľom je zníženie počtu miest, ktoré musí občan navštíviť, ak chce vybaviť jednu záležitosť, a takisto zníženie množstva údajov, ktoré musí poskytnúť. Na splnenie tohto cieľa je potrebný dobrý interný chod verejnej správy. Preto je naliehavé vybudovanie tzv. portálu – jedného centrálne prístupového miesta k službám verejnej správy. „Na internet treba dať všetky dokumenty a formuláre, ktoré musí občan vyplniť a naštudovať predtým, ako vojde do úradnej miestnosti. Pre občana je nevyhnutné umiestniť na internet praktický návod pri vybavovaní každej agendy tak, aby nemusel cestu na úrad absolvovať niekoľkokrát len preto, že úrad jednoznačne a presne neinformoval, čo požaduje,“ myslí si B. Opaterný.

Slovensko musí začať systematicky vytvárať sieť verejných prístupových miest k internetu a k elektronickým službám na celom území štátu. Sieť poslúži najmä občanom, ktorí nemajú k dispozícii internet doma alebo v práci. Prostredníctvom nej získajú možnosť využiť všetky výhody služieb verejnej správy poskytovaných elektronickou formou.

Slovenská republika sa stáva súčasťou globalizujúcej sa ekonomiky a jej medzinárodných štruktúr. Proces informatizácie sa preto nemôže uskutočňovať izolovane. Musí sledovať svetové a regionálne trendy.

Dobre fungujúci e-government aj pri relatívne malých nákladoch umožňuje výrazný rozvoj krajiny. Prejavom je vyššia produktivita práce, lepšie vzdelávanie populácie, zvýšenie investičnej atraktivity a celkový vzostup konkurenčnej schopnosti ekonomiky. „Toto bola napríklad cesta Írska, ktoré sa vďaka koncentrácii na vzdelanostnú ekonomiku prepracovalo od chronicky zaostalej krajiny na jednu z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich krajín EÚ. Zhodný vzor s podobnými výsledkami sleduje Estónsko,“ dodáva B. Opaterný.

E-government vo vyspelých štátoch kvalitatívne vzrastá. Strata kontaktov so svetovými trendmi môže v zaostávajúcich krajinách nastať veľmi rýchlo, pričom môže priniesť veľké škody. Zaostávajúce krajiny si musia uvedomiť, že rozdiely treba zastaviť už dnes. Neskôr to bude ešte ťažšie. Lídri totiž napredujú čoraz rýchlejšie.

Hlavné výhody e-governmentu:

* zjednodušenie a koordinácia vládnych služieb a zvýšenie transparentnosti ich poskytovania,

* redukcia času, ktorý občan strávi pri získavaní informácií od vlády,

* zvýšenie transparentnosti vládnutia

a boj proti korupcii,

u zlepšovanie väzieb s podnikateľskou komunitou, tlačou a mimovládnymi organizáciami,

* stabilizácia a štandardizácia podnikateľského prostredia, čo priláka priame zahraničné investície,

* zvýšenie produktivity práce.