Zahraniční zamestnávatelia, ktorí vysielajú svojich zamestnancov na Slovensko, budú mať od 18. júna tohto roka informačné povinnosti voči Národnému inšpektorátu práce (NIP). Ako vo štvrtok uviedol štátny tajomník ministerstva práce a sociálnych vecí Branislav Ondruš, zahraničná firma bude musieť NIP najneskôr v deň vyslania zamestnancov na Slovensko oznámiť predpokladaný počet vyslaných zamestnancov, deň začatia a skončenia ich vyslania, či miesto a druh vykonávanej práce. Vďaka tomu bude mať Slovensko podľa Ondruša presnejší prehľad o pracovníkoch vyslaných na Slovensko a inšpektoráty práce budú môcť skontrolovať pracovné podmienky vyslaných pracovníkov.

Od 18. júna tohto roka sa má tiež uložiť pokuta odberateľovi za porušenie zákazu prijímať od dodávateľa službu alebo prácu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú dodávateľ nelegálne zamestnáva. Podľa štátneho tajomníka rezortu práce a sociálnych vecí však pôjde len o prípady cezhraničného poskytovania služby po obdobie presahujúce päť dní, cezhraničnú dodávku práce alebo vnútroštátne alebo cezhraničné dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi. „Ak ide o dodávateľské vzťahy medzi slovenskými subjektmi, tak v tomto prípade sa tieto ustanovenia zákona neuplatňujú. Uplatňujú sa na vnútroštátnej úrovni len v prípade, že nejde o poskytnutie služby, ale o dodávku práce,“ povedal Ondruš. Výnimku tak podľa neho predstavujú prípady, keď dodávateľmi sú agentúry dočasného zamestnávania alebo iný zamestnávateľ, ktorý dočasne pridelil svojho zamestnávateľa na výkon práce inej firme.

Odberateľ sa podľa Ondruša môže pred takouto pokutou chrániť v zmluve s jeho dodávateľom. „Obchodný zákonník aj Občiansky zákonník umožňuje každému odberateľovi služby si dať do zmluvy podmienku, že dodávateľ sa zaväzuje dodržiavať všetky právne predpisy platné a účinné v Slovenskej republike a zároveň si dať podmienku, že ak to nebude robiť a z toho vyplynú pokuty alebo finančné škody pre odberateľa, tak sa dodávateľ zaväzuje, že všetky škody uhradí,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce a sociálnych vecí. Toto je podľa neho prax, ktorú už bežne používajú viaceré nadnárodné firmy pôsobiace na Slovensku .

Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a s tým súvisiace zmeny v zákone o nelegálnej práci podľa Ondruša parlament schválil ešte v novembri minulého roka. Upozornil na to, že zákon preberá príslušnú eurosmernicu, ktorá je záväzná pre všetky členské štáty Európskej únie. „Zákon je prijatý už pol roka a jeho návrh uzrel svetlo sveta už pred trištvrte rokom,“ zdôraznil. Odmieta preto „hystériu zo strany zamestnávateľov“, keďže počas rokovania Hospodárskej a sociálnej rady, ani počas rokovania parlamentu o návrhu zákona sa k nemu nekonala rozsiahlejšia debata. „Zamestnávatelia odignorovali prípravu zákona,“ dodal.

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pokladá zmeny ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní za príklad zbytočného zvyšovania administratívnej náročnosti podnikania na Slovensku. Novela zákona od 18. júna tohto roka zavádza pre podnikateľov povinnosť overiť si, či pracovníci jeho dodávateľov nepracujú pre neho načierno. V opačnom prípade im Národný inšpektorát práce môže udeliť pokutu od 2 tisíc do 200 tisíc eur. Pokiaľ budú osoby pracujúce nelegálne aspoň dve, pokuta môže byť od 5 tisíc eur.

Podľa výkonného riaditeľa PAS Petra Kremského to povedie len k rastu byrokracie a postihne najmä malé a stredné podniky. „PAS žiada ministerstvo práce o urýchlenú úpravu zákona tak, aby jeho znenie zodpovedalo reálnemu životu a nenútilo podnikateľov žiť v strachu, neistote a zamýšľať sa nad ukončením podnikania,“ uviedol Kremský.