Región stredného Slovenska akútne potrebuje pravidelné letecké spojenie. Na tom sa zhodujú všetci zainteresovaní, aj predstavitelia vlády, ministerstva dopravy a ďalších inštitúcií. Od roku 1993 sú pravidelné civilné lety z letiska Sliač zastavené. Letisko, známe už z druhej svetovej vojny ako Tri duby, pritom spĺňa všetky potrebné parametre. Má dokonca najširšiu pristávaciu plochu na Slovensku, takže problémom nie je ani medzipristátie transkontinentálnych letov.

Štatút medzinárodného letiska, na ktorom môže pristáť kedykoľvek akékoľvek civilné lietadlo, získalo v roku 1991. Vtedy sa linka s Prahou mala stať po rozdelení federácie medzinárodnou. Teraz by sa pravidelné spojenie s hlavným mestom Českej republiky malo znovu obnoviť.

Ochota českej strany

Väčšina cestujúcich zo stredu Slovenska, ktorých je roč-ne okolo 46-tisíc, sa prepravuje autami na viedenské letisko a ďalej do sveta. Preto sa mnohí zaujímali o mož-nosť spojenia s Viedňou. Pre Prahu jednoznačne prevažuje ekonomické hľadisko – nižšie letiskové poplatky a lepšie termíny prepojenia na medzinárodné lety. Ale aj ochota českej strany a znalosť situácie, keďže pravidelná linka tu fungovala od roku 1947 do roku 1993.

Množstvo rôznych návrhov podporených aj vládnym uznesením o spoločnom rozvoji metropolitného centra Banská Bystrica – Zvolen, ktorý počíta s leteckou dopravou, zatienil najnovší projekt, ktorý koncom januára prezentovali predstavitelia Banskobystrického samosprávneho kraja. Snahou vyššej samosprávy je vytvoriť spoločnosť z predstaviteľov samosprávy a firiem, ktorá by bola partnerom pre České aerolínie. Zatiaľ však konkrétne kontúry, najmä finančné, budúcej spoločnosti chýbajú. Rokovali už s Českými aerolíniami a možným prepravcom SkyEurope Airlines. Cieľom pravidelnej linky je umožniť klientom dopraviť sa k niektorému z veľkých medzinárodných letísk a ďalej.

Štát by pomohol rozbehu letiska znížením rôznych poplatkov o 2,5 milióna korún. Straty pri nerentabilných prvých letoch by napriek tomu boli veľmi vysoké. Pri úplnom nevyužívaní linky až takmer 17 miliónov korún. Ale prepočty tiež ukazujú, že bez straty, teda s nulovým ziskom, bude každé lietadlo naplnené 28 cestujúcimi. Lietať by sa malo päťkrát v týždni. Český partner predpokladá, že 46-miestnym lietadlom, SkyEurope Airlines ponúkajú menšie lietadlo, kde by sa strata nevytvárala už pri obsadenosti 22 sedadiel.

Naplnenie lietadla tak, aby sa nevytvárala strata, znamená 30 percent potenciálnych klientov zo stredného Slovenska, teda z tých 46-tisíc, ktorí chcú letieť do sveta. Zatiaľ sa nehovorí o možnosti využitia leteckého spojenia na stredné Slovensko. Nielen pre zlepšenie možných investícií v regióne, rozbehu turistiky, najmä špeciálnej – poľovníckej, golfovej alebo kúpeľnej. Na to všetko má región, respektíve blízke okolie letiska veľmi dobré predpoklady. Napríklad päticu kúpeľov v okolí, pričom Sliač je svetoznámym kúpeľným miestom na liečbu kardiovaskulárnych ochorení.

Predpokladá sa, že letisko Sliač zabezpečí obslužnosť územia Banskobystrického kraja. To sa však nedá pri nepravidelnom leteckom spojení. Pravidelné by vytvorilo možnosti v nákladnej leteckej doprave, tvrdí riaditeľ letiska Sliač Peter Ťapuška. Tovary, ktoré treba dopraviť bezpečne a rýchlo, by sa stali súčasťou spojenia do Prahy a ďalej. Teraz mnohé letecké spoločnosti uvažujú aj nad medzipristátím na načerpanie pohonných látok, pretože ceny leteckého benzínu sú u nás vysoké.

Letisko Sliač udržiava armáda, teda aj 2 400 metrov dlhú pristávaciu dráhu, v dobrom technickom stave. Technickú úroveň letiska zvýšila aj armádou financovaná svetelná približovacia sústava.

Nová spoločnosť

Ak by sa mala zaviesť pravidelná linka, predovšetkým veľké spoločnosti v regióne by sa mali zaviazať lietať práve touto linkou a celý projekt podporiť aj finančne. Železiarne Podbrezová, a. s., potrebujú týždenne asi šesť leteniek, ročne do leteckej prepravy investujú zhruba sedem miliónov korún. Ako sa na stretnutí vyjadril generálny riaditeľ Vladimír Soták, je hanba, že región nemá letecké spojenie, neradi by však podporovali projekt, ktorý by bol „turistikou a zábavkou pre banskobystrických a bratislavských referentov“. Nie je preňho zárukou ani to, keby garantom projektu boli poslanci samosprávneho kraja, ktorí sa menia po skončení volebného obdobia. Podľa neho mali mať už všetci zúčastnení v rukách konkrétny projekt spoločnosti s presnými finančnými prepočtami.

Z vyjadrení predstaviteľov samosprávy je zrejmé, že Banskobystrický samosprávny kraj by si chcel ponechať v plánovanej spoločnosti 34 percent. Po transformácii piatich slovenských letísk, medzi ktoré patrí aj Sliač, by zase štát chcel mať majoritu. Znamenalo by to, že podnikatelia by síce platili spočiatku veľmi pravdepodobnú stratu pravidelnej linky, ale fungovanie spoloč-nosti, ktoré by sa ňou zaoberalo, by mohli iba veľmi problematicky ovplyvniť. A to je pre nich, samozrejme, neprijateľné.

Vo februári sa začína ďalšie kolo rokovaní s českým partnerom tak, aby sa mohla linka zaviesť ešte pred začiatkom turistickej sezóny. Pre všetkých zainteresovaných to znamená vytvorenie spoločnosti s presnými pravidlami financovania. Nezanedbateľná je možná účasť Poštovej banky, ktorá by mohla pomôcť projekt

financovať.

Predpokladá sa, že letecké spojenie by mohlo začať fungovať v máji tohto roku. Výrazne by sa zlepšil ekonomický rozbeh linky vďaka charterovým dovolenkovým letom. Terminál letiska je schopný zvládnuť prílet 170 cestujúcich súčasne.