Verejné financie majú vážny problém – ich deficit sa vyvíja podstatne horšie, než ministerstvo financií predpokladalo. Výsledkom tejto tendencie môže byť nedodržanie vládneho záväzku znížiť v tomto roku schodok verejných financií pod hranicu piatich percent HDP.

Niektorí ekonómovia volajú po urýchlenom zvyšovaní spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty. Tie sa budú tak či tak zvyšovať v rámci chystanej daňovej reformy, tá však bude účinná až od budúceho roka. Úvaha je jednoduchá: daňová reforma síce spotrebné dane a DPH zvýši, ale priame dane (dúfajme) výrazne zníži. Vyriešme preto problém tohto roka, zvýšme niektoré dane skôr, než znížime iné. Smutné je, že túto krátkozrakú úvahu neverbalizovalo ministerstvo financií, ale niektorí renomovaní ekonómovia.

OECD, ktoré v tomto roku na Slovensku očakáva dokonca viac ako 6-percentný deficit, obligátne radí čosi iné: škrtajte výdavky, a ak si budete vyberať, neškrtajte verejné investície, ale urobte „hlboké rezy v zamestnanosti vo verejnom sektore“, pretože jeho podiel na celkovej zamestnanosti je na Slovensku „na jednej z najvyšších úrovní v rámci OECD“. Jasná a rozumná rada stojí za zvýšenú pozornosť aj v kontexte aktuálnej búrlivej debaty o tom, ako hlboko až môže v rámci reformy klesnúť sadzba rovnej dane a ako vysoko musí stúpnuť DPH.

Práve deficit verejných financií je jednou z bŕzd odvážnejšej daňovej reformy: ministerstvo financií chce čo najskôr splniť kritériá pre vstup do Európskej menovej únie (EMÚ) a tento deficit plánuje do roku 2006 znížiť pod tolerované tri percentá HDP. Či je náhlenie sa do menovej únie pre Slovensko výhodné, to by bola iná – zatiaľ takmer nulová – debata.

Kvalitnej debate neprospeje ani prístup Národnej banky Slovenska, inak horlivej zástankyne čo najskoršieho vstupu. V tomto týždni vláda rokovala o iniciatívnom príspevku guvernéra NBS Mariána Juska s názvom „Niektoré aspekty vstupu SR do EMÚ a súvislosti s konsolidáciou rozpočtu a so znižovaním deficitu“. Kto sa chce dozvedieť, čo si o tom myslí naša centrálna banka, má smolu. „Materiál sa nezverejňuje s zmysle paragrafu 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám,“ píše sa na internetovej stránke Úradu vlády. Spomínaný paragraf síce vo vybraných prípadoch umožňuje odoprieť verejnosti nejakú informáciu, ani jedna z podmienok však na centrálnu banku v tomto prípade rozhodne neplatí. Okrem toho infozákon priamo znemožňuje utajenie v prípade, že ide o informácie, získané za verejné financie, alebo ak sa týkajú použitia verejných prostriedkov, alebo ak ide o informácie o nakladaní s majetkom štátu. Písomnosti o zamýšľanom vstupe Slovenska do EMÚ sa nenachádzajú ani na zozname utajovaných skutočností Národného bezpečnostného úradu.

Na aspektoch vstupu do menovej únie, konsolidácii rozpočtu a znižovaní deficitu asi nie je veľmi čo tajiť. Skôr sa zdá, že iniciatívny materiál pre vládu vypracoval, utajil a o ďalší škandál si koleduje nadmieru iniciatívny guvernér.