ČLÁNOK




Čo sa stalo v odvetví – Stavebníctvo
18. marca 2002

Slovensko

Doprastav, a.s., Bratislava dosiahol v minulom roku zisk po zdanení v objeme takmer 58,1 mil. Sk. Celkové výnosy podniku predstavovali k ultimu decembra 6,149 mld. Sk, pričom na výnosy z výroby pripadlo 86 %, t.j. 5,287 mld. Sk. V minulom roku bola nosnou časťou programu spoločnosti výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií.

Stavebná produkcia v SR mala aj v januári klesajúci trend, tak ako predchádzajúcich päť mesiacov jej úroveň neprevýšila úroveň minuloročnú. Jej objem dosiahol 4,2 mld. Sk a bol o 4,2 % nižší ako v januári 2001. Vývoj stavebnej produkcie ovplyvnil hlavne nižší objem produkcie na novej výstavbe, vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 6,9 %. Výsledky však zároveň priniesli prekvapenie v podobe nárastu stavebných prác v zahraničí. Tie doteraz klesali, v januári však nečakane vzrástli o približne 10%. Štatistický úrad SR to pripisuje hlavne zákazkám na stavbách bytov a dopravnej infraštruktúry v susednom Česku.

Januárová priemerná nominálna mesačná mzda v stavebníctve bola 10.479 Sk., pričom reálna mzda sa oproti januáru 2001 znížila v stavebníctve o 3,4%. V roku 1998 bolo v stavebníctve zamestnaných 151.200 ľudí, v roku 2001 to bolo už len 122.873.

Diaľničná prípojka Viedeň-Kittsee bude vybudovaná zrejme už v roku 2005. Príprava výstavby diaľničnej prípojky Viedeň-Kittsee je v pokročilom štádiu a výstavba by sa mala začať v r. 2003. Zmiešaná slovensko-rakúska komisia pre spoluprácu v oblasti dopravy rokovala aj o projekte vybudovania rýchleho jazdného pruhu na hraničnom priechode Jarovce-Kittsee.

Konzorcium bratislavských firiem Doprastav, Železničné stavebníctvo (ŽS) a spoločnosti ŽS Brno sa stalo víťazom verejnej súťaže na dodávku stavebných prác pre modernizáciu železničnej trate Bratislava Rača – Šenkvice. Konečné rozhodnutie 7-člennej výberovej komisie o víťazovi tendra potvrdila aj Európska komisia, pretože zo štrukturálneho fondu ISPA budú na modernizáciu predmetnej trate čerpať železnice finančné prostriedky v objeme 38 mil. EUR. Predpoklad začatia stavebných prác je stanovený na marec.

Akciová spoločnosť Doas Bratislava oznámila, že jej vznikla povinnosť uskutočniť povinnú ponuku na prevzatie akcií spoločnosti Doprastav, a.s., Bratislava. Dôvodom je presiahnutie 50-percentného podielu všetkých hlasovacích práv spojených s akciami Doprastavu

Výstavba preložky štátnej cesty II / 520 medzi obcami Nová Bystrica a Oravská Lesná by sa mala začať realizovať v priebehu budúceho roka. Celkové náklady predstavujú 1,6 mld. Sk.

Za prvé dva mesiace tohto roku sa na Slovensku dokončilo 1 686 bytov, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o 178 bytov. Začalo sa tiež s výstavbou 1 681 bytových jednotiek s nárastom oproti minulému roku o 369 bytov. Najlepšia situácia počas prvých dvoch mesiacov bola v Bratislavskom kraji, kde sa celkovo dokončilo 392 bytov, a v Trnavskom kraji s 295 dokončenými bytmi. Naopak, najmenej priaznivý stav v bytovej výstavbe je v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji.

Európa / svet

Stavebná výroba v januári v ČR medziročne vzrástla o 3 % (po znížení o 6,8 % v decembri), a to hlavne vďaka novej výstavbe, rekonštrukciám a modernizáciám.

Investície do kancelárskych, obchodných a priemyselných nehnuteľností dosiahli v Maďarsku v r. 2001 270 mil. EUR. Od r. 1999 bolo nainvestovaných celkovo 660 mil. EUR. Výnos z týchto stavieb dosiahol cca 9%.

Súvisiace záležitosti

Považská cementáreň Ladce (PCLA) dosiahla v minulom roku celkové tržby v objeme 1,461 mld. Sk, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o takmer 14 %. Podľa vedúceho sekretariátu generálneho riaditeľa Jozefa Šutara je prosperita cementárne založená na zahraničnom trhovom zázemí. Hospodárenie firmy ovplyvnila najmä kvalita produkcie, lokalizácia s možnosťou prístupu na viaceré trhy štátov v strednej Európe a najmä výber strategického partnera v roku 1999-bavorská firma Berger Holding Passau, ktorý je spotrebiteľom cementu. Podľa predbežných plánov na tento rok predpokladajú rekordne zvýšiť objem investícií na úroveň 300 mil. Sk. Cementáreň plánuje naďalej naplno využívať inštalovanú výrobnú kapacitu. Nosnými úlohami investičnému programu cementárne na tento rok bude rozšírenie palivovej základne o primárne palivo cez výstavbu uhoľného hospodárstva s rozpočtom viac ako 400 mil. Sk. Návratnosť investícií sa predpokladá do 5 rokov po uvedení do prevádzky.

Výrobca stavebných materiálov Ytong Slovakia, s.r.o.Zemianske Kostoľany dosiahol v r. 2001 tržby vo výške cca 383,8 mil. Sk, pričom čistý zisk spoločnosti klesol na 42,5 mil. Sk. Dôvodom je prebytok kapacít stavebných materiálov na trhu.


Detailnejšie informácie

STAVEBNÍCTVO: Doprastav v minulom roku so ziskom viac ako 58 mil. Sk

Výnosy podniku predstavovali k ultimu decembra 6,149 mld. Sk, pričom na výnosy z výroby pripadlo 86 %

SR-stavebníctvo-Doprastav-výsledky-2001 BRATISLAVA 8. marca (SITA) – Doprastav, a.s., Bratislava dosiahol v minulom roku zisk po zdanení v objeme takmer 58,1 mil. Sk. Celkové výnosy podniku predstavovali k ultimu decembra 6,149 mld. Sk, pričom na výnosy z výroby pripadlo 86 %, t.j. 5,287 mld. Sk. Vyplýva to z informácii poskytnutých spoločnosťou. Náklady firmy tvorili 6,091 mld. Sk, z toho najväčšiu časť predstavovala výrobná spotreba v objeme takmer 3,905 mld. Sk. Doprastav evidoval ku koncu minulého roka pohľadávky v objeme 1,037 mld. Sk a záväzky boli na úrovni 958,8 mil. Sk. Základné imanie spoločnosti predstavovalo 1,008 mld. Sk. V minulom roku bola nosnou časťou programu spoločnosti výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií. Ako vyšší dodávateľ pôsobí firma na stavbách diaľnic Mierová-Senecká, Horná Streda-Nové Mesto nad Váhom, Nemšová-Ladce a Obchvat-Nová Baňa. Doprastav v spolupráci s Metrostavom realizuje na území Českej republiky stavbu tunela Mrázovka a trasy C4 pražského metra. Na Slovensku spolupracujú obidve firmy na výstavbe najdlhšieho slovenského tunela Višňová, ktorý má byť dlhý 7,5 kilometra. Doprastav vlastní 62,53-percentný podiel v Metrostave, a.s., Praha. Okrem toho podnik realizuje výstavbu Tesca Žilina, Sladovne Hurbanovo a stavby pre Volkswagen. Ďalšími projektmi, o ktoré sa Doprastav zaujíma, je výstavba mosta Košická a dvoch rýchlostných komunikácií pri Novej Bani. Na most Košická je možné predložiť súťažné projekty do 18. marca. Pôvodný termín sa posunul o 14 dní. Zverejnenie zhotoviteľa sa presunie na polovicu apríla. Doprastav je jednou z najvýznamnejších slovenských stavebných firiem, ktorá vznikla k 1. januáru 1994 transformáciou zo štátneho podniku. V nasledujúcom roku spoločnosť zmodernizovala strojový a dopravný park. Od roku 1995 spoločnosť investovala do rozvoja 1,76 mld. Sk. Okrem generálneho riaditeľstva v Bratislave má Doprastav dva závody v Žiline a vo Zvolene.

STAVEBNÍCTVO:Stavebná produkcia klesla v januári o 4,2% na 4,2 mld.Sk. Vývoj stavebnej produkcie ovplyvnil hlavne nižší objem produkcie na novej výstavbe, vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 6,9 % SR-stavebníctvo-produkcia-január

BRATISLAVA 11. marca (SITA) – Stavebná produkcia mala aj v januári klesajúci trend, tak ako predchádzajúcich päť mesiacov jej úroveň neprevýšila úroveň minuloročnú. Jej objem dosiahol 4,2 mld. Sk a bol o 4,2 % nižší ako v januári 2001. Informoval o tom Štatistický úrad SR. Vývoj stavebnej produkcie ovplyvnil hlavne nižší objem produkcie na novej výstavbe, vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 6,9 %.

Objem prác na opravách a údržbe vzrástol v januári o 11,2 % a v zahraničí sa zvýšil o 9,9 %. Objem prác v zahraničí zvýšila najmä stavebná produkcia realizovaná v Českej republike na bytových stavbách a dopravnej infraštruktúre. V štruktúre tuzemskej produkcie medziročne klesol podiel novej výstavby, vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 1,8 bodu na 75,6 %. Podiel prác na opravách a údržbe sa zvýšil o 3,4 bodu na 23,7 %.

STAVEBNÍCTVO: Stavebná výroba v ČR vzrástla v januári o 3 %. Rast ťahali hlavne veľké stavebné podniky s 500 a viac zamestnancami, ktorých výroba sa zvýšila medziročne o 20 %.ČR-stavebníctvo-produkcia-január

PRAHA 11. marca (SITA, Reuters) – Stavebná výroba v januári v ČR medziročne vzrástla po výraznom decembrovom poklese, a to hlavne vďaka novej výstavbe, rekonštrukciám a modernizáciám. Český statistický úřad (ČSÚ) uviedol, že produkcia v stavebníctve sa zvýšila o 3 % po znížení o 6,8 % v decembri. Rast ťahali hlavne veľké stavebné podniky s 500 a viac zamestnancami, ktorých výroba sa zvýšila medziročne o 20 %. Priemerná nominálna mzda vzrástla v januári o 6,5 % na 13 892 CZK, reálna mzda vzrástla o 2,7 %. Produktivita práce sa medziročne zvýšila o 0,5 %. Po odpočítaní vplyvu rozdielneho počtu pracovných dní vykázala stavebná výroba v januári rast o 3 %.

DOPRAVA: Diaľničná prípojka Viedeň-Kittsee zrejme už v roku 2005. Zmiešaná slovensko-rakúska komisia pre spoluprácu v oblasti dopravy rokovala aj o projekte vybudovania rýchleho jazdného pruhu na hraničnom priechode Jarovce-Kittsee.SR-Rakúsko-doprava-diaľnice-MZV BRATISLAVA 12. marca (SITA) – Príprava výstavby diaľničnej prípojky Viedeň-Kittsee je v pokročilom štádiu. „Všetko nasvedčuje tomu, že po začatí výstavby v roku 2003 je reálny termín dokončenia prípojky do konca roku 2005,“ informoval v utorok o výsledkoch minulotýždňového rokovania zmiešanej slovensko-rakúskej komisie pre spoluprácu v oblasti dopravy hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Boris Gandel. Komisia ďalej rokovala o projekte vybudovania rýchleho jazdného pruhu na hraničnom priechode Jarovce-Kittsee, ktorý by umožnil plynulé spojenie medzi letiskami v Bratislave a Viedni. „Je v záujme obidvoch strán urýchlené uzavretie tejto otázky,“ dodal Gandel s tým, že by sa tým mala zaoberať expertná skupina v máji. Rakúska strana tiež predložila návrh dohody o zriadení spoločného kontaktného pracoviska na hraničnom priechode Jarovce-Kittsee. Podpísať by sa mala v máji na stretnutí predsedov oboch častí komisie a expertov ministerstiev vnútra. Členovia komisie navštívili aj Železničnú stanicu v Petržalke, kde je zámer zaviesť do nového grafikonu dopravy colnú a pasovú kontrolu počas jazdy vo vlaku, čo by významne skrátilo cestovanie. Zmiešaná komisia, ktorej cieľom je zlepšenie dopravnej infraštruktúry medzi Slovenskom a Rakúskom, bola zriadená na podnet premiérov oboch krajín Mikuláša Dzurindu a Wolfganga Schüssela na jeseň 2000.

Konzorcium bratislavských firiem Doprastav, Železničné stavebníctvo (ŽS) a spoločnosti ŽS Brno sa stalo víťazom verejnej súťaže na dodávku stavebných prác pre modernizáciu železničnej trate Bratislava Rača – Šenkvice. Článok : Víťaz tendra Titul : HOSPODÁRSKY DENNÍK Dátum : 8. 3. 2002 Strana: 4 Autor : TA SR IČO : 31364501

„Informoval o tom generálny riaditeľ zadávateľa objednávky Železníc SR (ŽSR) Ladislav Saxa. Medzi ďalšími uchádzačmi o predmetnú dodávku sa spomínali aj firmy ZIPP Bratislava, IPS Skanska Praha či Stavba silnic a železnic Hradec Králové. Konečné rozhodnutie 7-člennej výberovej komisie o víťazovi tendra potvrdila aj Európska komisia, pretože zo štrukturálneho fondu ISPA budú na modernizáciu predmetnej trate čerpať železnice finančné prostriedky v objeme 38 mil. EUR. Už teraz v marci sa predpokladá začiatok stavebných prác. Úsek Bratislava Rača – Šenkvice je súčasťou medzinárodného koridoru TINA č. V., ktorého slovenská časť smeruje z Bratislavy cez Žilinu, Košice do Čiernej Nad Tisou.“

STAVEBNÍCTVO: Doas musí uskutočniť povinnú ponuku na akcie Doprastavu Podľa informácií Strediska cenných papierov z 11. marca vlastnil Doas, a.s. 64,25 % emisie Doprastavu. SR-stavebníctvo-Doprastav-Doas-ponuka-povinná

BRATISLAVA 14. marca (SITA) – Akciová spoločnosť Doas Bratislava oznámila, že jej vznikla povinnosť uskutočniť povinnú ponuku na prevzatie akcií spoločnosti Doprastav, a.s., Bratislava. Dôvodom je presiahnutie 50-percentného podielu všetkých hlasovacích práv spojených s akciami Doprastavu. Vyplýva to z informácií zverejnených spoločnosťou. Spoločnosť Doas v posledných týždňoch postupne zvyšovala svoj podiel v spoločnosti Doprastav. Podľa informácií Strediska cenných papierov z 11. marca vlastnil Doas 64,25 % emisie Doprastavu. Priame obchody s akciami Doprastavu sa na Burze cenných papierov v Bratislave (BCPB) uskutočňovali pri výrazne rozdielnych cenách, keď dosahovali 630 Sk ale aj 4 584 Sk za akciu. Anonymné obchody sa s touto emisiou na parkete BCPB uzatvárali naposledy pri cenách 950 Sk. Podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách ponúkaná cena akcií pri povinnej ponuke nemôže byť nižšia, ako bola priemerná cena dosiahnutá na burze cenných papierov za posledných šesť mesiacov pred získaním podielu na hlasovacích právach. Zároveň cena nesmie byť nižšia ako 50 % hodnoty čistého obchodného imania pripadajúceho na jednu akciu.

Stavebná produkcia na Slovensku v januári opäť klesla. V porovnaní s januárom roku 2001 sa znížila o 4,2%, na 4,2 mld Sk. Tento pokles ovplyvnil hlavne nižší objem produkcie na novej výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií, spolu o 6,9%. Článok : Stavbárska kríza trvá Titul : HOSPODÁRSKY DENNÍK Dátum : 12. 3. 2002 Strana: 2 Autor : Kunik Jozef

„Objem prác na opravách a údržbe vzrástol o 11,2% a v zahraničí o 9,9%. Stavbárske ticho rozvírila v uplynulých dňoch správa o tom, že konzorcium bratislavských firiem Doprastav, Železničné stavebníctvo a spoločnosti ŽS Brno sa stalo víťazom verejnej súťaže na dodávku stavebných prác na modernizáciu železničnej trate Bratislava Rača – Šenkvice. O predmetnú dodávku sa zaujímali aj firmy ZIPP Bratislava, IPS Skanska Praha či Stavby silnic a železnic Hradec Králové. Konečné rozhodnutie 7-člennej výberovej komisie o víťazovi tendra potvrdila aj Európska komisia, pretože zo štrukturálneho fondu ISPA budú na modernizáciu predmetnej trate čerpať železnice finančné prostriedky v objeme 38 mil. EUR. V marci sa predpokladá aj začiatok stavebných prác. Úsek Bratislava Rača – Šenkvice je súčasťou medzinárodného koridoru TINA č. V., ktorého slovenská časť smeruje z Bratislavy cez Žilinu, Košice do Čiernej nad Tisou. V Žiline sa napája na koridor č. VI., ktorý pokračuje smerom na Varšavu do Gdanska až k pobrežiu Baltického mora. Cieľom modernizácie je zvýšiť maximálnu rýchlosť premávky až na 160 kilometrov za hodinu. Rekonštrukčné práce s podobným cieľom sa už v roku 2000 ukončili na dvojkoľajovej trati Cífer – Trnava v dĺžke 6 kilometrov. Náklady na ich realizáciu dosiahli takmer 400 mil. Sk. Ešte v tomto roku by mali železnice čerpať z fondu ISPA financie aj na modernizáciu úseku Šenkvice – Cífer a staníc Rača – Trnava. Celkové náklady na projekt, ktorého ukončenie sa predpokladá v roku 2007, dosahujú podľa predbežných odhadov 136 mil. EUR. ISPA prispeje v celom časovom horizonte na stavebné a rekonštrukčné práce sumou 58 mil. Sk. Železnice SR by tak ešte v tomto roku vyhlásili výberové konanie na dodávateľa diela. Dosiaľ nekonkretizovaný finančný príspevok schválila Európska komisia z ISPA aj na železničnú trať Trnava – Nové Mesto na Váhom. V súčasnosti prebieha projektová príprava stavebných prác na úsek Nové Mesto nad Váhom – Púchov. O prostriedky ISPA sa bude uchádzať aj úsek Svätý Jur – Cífer. Modernizáciu tratí na rýchlosť 160 km/h predpisuje železniciam Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach a Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch.“

Stavebná produkcia opäť neprekvapila. V prvom mesiaci roka 2002 dosiahla 4,2 mld Sk, čo je ešte o 2 mld menej ako mesiac predtým. V porovnaní s januárom 2001 bola o 4,2% nižšia. Článok : Slováci stavajú byty a diaľnice v Česku Titul : SME Dátum : 12. 3. 2002 Strana: 6 Autor : Kurtanský Tomáš „Výsledky však zároveň priniesli prekvapenie v podobe nárastu stavebných prác v zahraničí. Tie doteraz klesali, v januári však nečakane vzrástli o približne 10%. Štatistický úrad SR to pripisuje hlavne zákazkám na stavbách bytov a dopravnej infraštruktúry v susednom Česku. Do Česka preniká napríklad spoločnosť Doprastav, ktorá sa podieľa na rozširovaní pražského Metra. Na projekte pracuje prostredníctvom spoločnosti Metrostav, ktorú slovenská firma získala v auguste 2000. Doprastav chce expandovať aj do výstavby českých diaľnic. „Pokúšame sa preniknúť na diaľničné úseky, napríklad na obchvat okolo Plzne. Spolu s Metrostavom a firmou Stavby silnic a železnic plánujeme aj ďalšie úseky,“ povedal pre SME výrobný riaditeľ František Potisk. Slovenské stavebníctvo sa zmieta v problémoch. Dopláca na nedostatok verejných zákaziek, ale i prílišnú závislosť od nich, nízku kúpyschopnosť obyvateľstva a slabý prílev investícií do odvetvia. K týmto faktorom sa zároveň pridáva slabá kapitálová vybavenosť, ktorá firmám nedovoľuje prenikať na zahraničné trhy. Aj preto si predseda Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska František Slávik nemyslí, že nárast prác v Česku signalizuje nejaký zásadný prienik na zahraničné trhy. Celkový objem produkcie slovenských stavebníkov je malý. „Na práce v zahraničí pripadá len zlomok, takže nárast 10% nebude predstavovať nejaké markantné hodnoty,“ povedal Slávik. Samotné firmy očakávajú vo februári mierne oživenie. Podľa prieskumu, ktorý každý mesiac zostavuje Štatistický úrad, by mal objem produkcie vo februári oproti januáru vzrásť o deväť bodov. Podľa názorov firiem, ktoré sa na celkovej produkcii odvetvia podieľajú 55%, bola úroveň dopytu vo februári primeraná sezóne.“

Najvyššiu úroveň dosiahla v januári priemerná nominálna mesačná mzda v pošte a telekomunikáciách – 15.452 Sk (v telekomunikáciách 23.472 Sk a v pošte 9647 Sk). K článku patrí súbor HN020313.XLS vo formáte Excel. Článok : V januári sme všade zarábali viac

Titul : HOSPODÁRSKE NOVINY Dátum : 13. 3. 2002 Strana: 3 Autor : Špáni Ivan

„V priemysle bola 13.593 Sk, doprave 13.527 Sk, nehnuteľnostiach, prenajímaní a ostatných verejných službách dosiahla 13.442 Sk, v predaji a údržbe motorových vozidiel 12.961 Sk a vo veľkoobchode 12.055 Sk. Najnižšia bola v hoteloch a reštauráciách 8195 Sk, maloobchode 9194 Sk a stavebníctve 10.479 Sk. Priemerná nominálna mesačná mzda bola v januári vo všetkých vybraných odvetviach, ktoré sleduje a zverejnil Štatistický úrad SR, vyššia ako v januári 2001. Najrýchlejšie rástla v pošte a telekomunikáciách o 19,5% (v telekomunikáciách o 35,2% a v pošte o 3,2%). Najnižší prírastok mzdy bol v stavebníctve 2,6%. Reálna mzda sa oproti januáru 2001 zvýšila v telekomunikáciách o 27,3%, no klesla v pošte o 2,8%. V nehnuteľnostiach, prenajímaní a ostatných verejných službách sa zvýšila o 6,2%, doprave o 4,6% a v priemysle o 3,3%. Okrem pošty sa znížila aj v stavebníctve o 3,4% a hoteloch a reštauráciách o 1,8%. V januári znižovanie zamestnanosti pretrvávalo v maloobchode o 10,2%, pošte a telekomunikáciách o 5,1 %, hoteloch a reštauráciách o 0,9%. Po ročnom raste sa znížil počet zamestnancov v priemysle o 0,5%. Na zamestnanosti vybraných odvetví sa najvyšším počtom podieľal priemysel počtom 551.400 osôb. Veľkoobchod zamestnával 147.400, maloobchod 136.200, nehnuteľnosti, prenajímanie a ostatné verejné služby 125.100, stavebníctvo 118.800, doprava 96.600, hotely a reštaurácie 52.200, pošta a telekomunikácie 32.900, predaj a údržba motorových vozidiel 19.700 osôb.“

STAVEBNÍCTVO: Považská cementáreň Ladce vlani s nárastom tržieb. Cementáreň dosiahla v minulom roku celkové tržby v objeme 1,461 mld. Sk, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o takmer 14 %

SR-stavebníctvo-PCLA-hospodárenie-2001-Lafarge-problémy

BRATISLAVA 13. marca (SITA) – Považská cementáreň Ladce (PCLA) dosiahla v minulom roku celkové tržby v objeme 1,461 mld. Sk, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o takmer 14 %. Celkový objem výroby cementu medziročne mierne stúpol a dosiahol 670 tis. ton. Výroba slinku vzrástla oproti minulému roku o viac ako 6 % na 519,5 tis. ton. Agentúru SITA o tom informoval vedúci sekretariátu generálneho riaditeľa Jozef Šutara. Dosiahnuté výsledky vo výrobe a predaji v posledných rokoch sú historickými rekordmi v 113-ročnej histórii cementárne.Ako ďalej Šutara dodal, prosperita cementárne je založená predovšetkým na zahraničnom trhovom zázemí. Hospodárenie firmy ovplyvnili najmä kvalita produkcie, lokalizácia s možnosťou prístupu na viaceré trhy štátov v strednej Európe, najmä však výber strategického partnera od roku 1999, bavorskej firmy Berger Holding Passau, ktorý je spotrebiteľom cementu. „Cementáreň je silne proexportne orientovaná a výrobná kapacita sa naplno využíva,“ skonštatoval J. Šutara. Podiel exportu sa v posledných rokoch pohybuje na úrovni 80 %, pričom exportnými teritóriami sú SRN, Rakúsko, ČR a Maďarsko.PCLA preinvestovala vlani prostriedky v objeme 224 mil. Sk, ktoré smerovali do technológie výroby a na modernizáciu a stabilizáciu výrobných zariadení. Medzi hlavné investície patrila výstavba elektroodlučovača chladiča slinku a začatie výstavby uhoľného hospodárstva. Cementáreň zamestnávala ku koncu decembra 414 pracovníkov s priemernou mzdou 20 362 Sk.Podľa Šutaru sa so vstupom minoritného spoločníka Lafarge Beton, s.r.o. do firmy PCLA v roku 1999 spája množstvo problémov. Lafarge Beton kúpil na verejnom trhu akcie emitované spoločnosťou PCLA v čase, keď spoločnosť už mala rozhodujúceho akcionára. Ten vtedy ovládal viac ako dve tretiny podielu na základnom imaní firmy. „Lafarge Beton svoje aktivity stupňuje domáhaním sa svojich práv minoritného akcionára cez opakované žiadosti o zvolanie mimoriadnych valných zhromaždení s účelovo stanoveným programom, ktoré často majú za cieľ získať údaje predstavujúce obchodné tajomstvo PCLA,“ konštatoval ďalej Šutara. Lafarge Beton podal v minulosti žalobu, ktorou sa domáhal zmeny uskutočnenej privatizácie cementárne. Krajský súd v Trenčíne však žalobu zamietol. Akceptoval tak argumentáciu odporcu, že spoločnosť Lafarge Beton nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ktorou chcela spochybniť privatizáciu PCLA, keďže v čase privatizácie ani neexistovala.

„Stavebníctvo na Slovensku je už od roku 1999 v kríze,“ konštatoval prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) František Slávik, pričom poznamenal, že stavebné kapacity sa využívajú iba na 60-65%. Článok : Slovenské stavebníctvo už niekoľko rokov v kríze

Titul : NÁRODNÁ OBRODA Dátum : 13. 3. 2002 Strana: 17 Autor : Zobor Ladislav

„Po roku 1998 produkcia stavebných podnikov klesla o 26%. Odvtedy síce v posledných troch rokoch mierne rastie, no ešte nedosiahla 77,63 mld Sk, úroveň roku 1998. V uplynulom roku objem stavebnej produkcie predstavoval 74,73 mld Sk, z toho v zahraničí 2,68 mld Sk. Podiel stavebníctva na hrubom domácom produkte SR bol vlani len 3,5%, kým v roku 1991 predstavoval 10%. Tržby stavebných podnikov za rok 2001 dosiahli 94,23 mld Sk. Taktiež počet zamestnancov každoročne klesá. Kým v roku 1998 bolo v stavebníctve zamestnaných 151.200 ľudí, v minulom roku to bolo len 122.873. F. Slávik vyjadril presvedčenie, že ďalšia redukcia stavu pracovníkov by viedla až k

zastaveniu činnosti stavebníctva. V oblasti bytovej výstavby sa vláda SR vo svojom programovom vyhlásení zaviazala za štyri roky svojho mandátu dokončiť 56.000 bytov. Ako skonštatoval prezident ZSPS F. Slávik, tieto ciele boli nesplniteľné. Podľa neho sa nepodarí splniť záväzok vlády SR a oproti deklarovanému plánu bude výpadok 10- až 12.000 bytov napriek tomu, že vláda podnikla viacero krokov i legislatívnych vrátane poskytnutia garancií na podporu bývania. Aj v realizácii diaľničného programu, tým, že sa nezačína budovanie nových diaľničných úsekov, sa adekvátne nevyužíva existujúci strojový park ani pracovníci stavebných firiem. Vzhľadom na to, že sa priemysel nemodernizuje, v krátkom čase sa jeho expanzia ani neočakáva. Táto situácia spolu so sporadickým zapájaním sa slovenských stavebných podnikov do zahraničných tendrov o nové zákazky tiež brzdí rozvoj stavebnej činnosti, podotkol prezident. Nepriaznivý stav stavebníctva komplikuje aj neprehľadnosť vo vlastníckej štruktúre a aktivitách niektorých stavebných firiem. Je paradoxné, že firma dlhujúca finančné prostriedky desiatkam dodávateľských firiem založí svoju ďalšiu dcérsku spoločnosť, ktorá prevezme zákazky materskej a prezentuje sa ako „zdravá“. Postihnutí dodávatelia majú tak nezaplatené záväzky v sume 1 mld Sk a vzhľadom na malú vymožiteľnosť práva sa tieto problémy podľa ZSPS skôr nabaľujú ako riešia.“

Stavebná produkcia (v mil. Sk) :

r. 1998 – 77.625
r. 1999 – 63.974
r. 2000 – 69.462
r. 2001 – 74.725

STAVEBNÍCTVO: PCLA plánuje v tomto roku rekordne zvýšiť investície Cementáreň chce naďalej naplno využívať inštalovanú výrobnú kapacitu, pričom vlani vyrobila 670 tis. ton cementu a 519,5 tis. ton slinku SR-stavebníctvo-PCLA-investície-2002 BRATISLAVA 14. marca (SITA) – Považská cementáreň Ladce (PCLA), a.s., Ladce predpokladá podľa predbežných plánov na tento rok rekordne zvýšiť objem investícií, ktoré presiahnu úroveň 300 mil. Sk. Cementáreň plánuje naďalej naplno využívať inštalovanú výrobnú kapacitu, pričom vlani vyrobila 670 tis. ton cementu a 519,5 tis. ton slinku. Agentúru SITA o tom informoval vedúci sekretariátu generálneho riaditeľa Jozef Sutara. Nosnými úlohami investičnému programu cementárne na tento rok bude rozšírenie palivovej základne o primárne palivo cez výstavbu uhoľného hospodárstva s rozpočtom viac ako 400 mil. Sk. „Návratnosť investícií sa predpokladá do 5 rokov po uvedení do prevádzky,“ skonštatoval Šutara. Investícia je finančne zabezpečená z vlastných a cudzích zdrojov, pričom výrazný podiel cudzích zdrojov garantuje firma Berger Holding Passau, ktorá je majoritným akcionárom spoločnosti. Realizácia uhoľného hospodárstva prinesie podniku najväčší potenciál úspor, ktoré momentálne nezabezpečia žiadne iné technické, technologické a organizačné opatrenia. Ďalšou investičnou akciou bude rozšírenie palivovej základne o sekundárne palivo prostredníctvom výstavby linky na spaľovanie stabilizovaných špecifických materiálov. V tomto roku plánuje cementáreň optimalizáciou výkonu niektorých činností zabezpečovať jej úlohy so 408 pracovníkmi. V roku 2001 priemerná mzda dosiahla 20 362 Sk a pre tento rok ešte bude spresnená v kolektívnej zmluve. Podiel exportu firmy by sa mal zachovať na minuloročnej úrovni 80 %, pričom cieľovými trhmi budú aj naďalej SRN, Rakúsko, ČR a Maďarsko. PCLA začne v tomto roku produkovať okrem už tradičných portlandských a zmesných cementov, aj dva druhy nových cementov špecifických vlastností „O oba druhy je záujem na zahraničných trhoch a sú výsledkom vlastného vývoja a výskumu realizovaného v PCLA,“ uzavrel Šutara.

BYTY: Za dva mesiace tohto roku sa na Slovensku dokončilo 1 686 bytov Najviac bytov sa dostavalo v Bratislavskom a Trnavskom kraji, najmenej priaznivý stav v bytovej výstavbe je v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji SR-byty-MVRR-dokončenosť-kraje-rozpočet-február BRATISLAVA 14. marca (SITA) – Za prvé dva mesiace tohto roku sa na Slovensku dokončilo 1 686 bytov, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o 178 bytov. Začalo sa tiež s výstavbou 1 681 bytových jednotiek s nárastom oproti minulému roku o 369 bytov. Agentúru SITA o tom informovala Katarína Remiašová z oddelenia pre komunikáciu s verejnosťou Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR). Najlepšia situácia počas prvých dvoch mesiacov bola v Bratislavskom kraji, kde sa celkovo dokončilo 392 bytov, a v Trnavskom kraji s 295 dokončenými bytmi. Naopak, najmenej priaznivý stav v bytovej výstavbe je v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji. V záujme zvýšenia výstavby bytov ministerstvo v apríli minulého roku začalo s programom budovania nájomných bytov, nárast výstavby sa však prejaví až o rok. K 31. februáru 2002 MVRR evidovalo 45 900 rozostavaných bytov. Vo februári sa začalo s výstavbou 841 bytov, pričom najpriaznivejšia situácia bola v Žilinskom, Trnavskom a Prešovskom kraji, najhoršia v Nitrianskom a Trenčianskom kraji. Celkový rozpočet rezortu na tento rok dosiahne 5,8 mld. Sk oproti požadovaným 8,9 mld. Sk. Pre Štátny fond rozvoja bývania je určených 2,262 mld. Sk. Na programy rozvoja bývania má rezort schválené prostriedky v objeme 1,856 mld. Sk, z toho 1,15 mld. Sk na program výstavby nájomných bytov, 582 mil. Sk na program technickej infraštruktúry a 126 mil. Sk na odstránenie systémových porúch v bytových domoch.

Pripravil: Linda Drábová, P67 value, člen skupiny Penta Holding. Spracovane zo zdrojov agentúry SITA, týždenníka TREND, služby TRIAS a interných databáz.

Táto publikácia bola pripravená tímom spoločnosti P67 Value, členom skupiny PENTA HODLDING. Publikácia nie je určená ako ponuka na predaj alebo nákup akéhokoľvek finančného nástroja. Napriek tomu, že spoločnosť P67 Value venovala odpovedajúcu a uvážlivú starostlivosť výberu faktov a ich zdrojov použitých v tejto publikácii, nepreberá na seba záväzok úplnosti a kompletnosti týchto faktov. Informácie obsiahnuté v tejto publikácii môžu byť menené bez predchádzajúceho upozornenia. Predstavitelia alebo zamestnanci P67 Value, môžu, v rámci zákonných noriem, participovať alebo mať iné záujmy v transakciách alebo nástrojoch vrátane derivátov, ktoré priamo alebo nepriamo sa dotýkajú témy tejto publikácie.

Ani predstavitelia, ani zamestnanci spoločnosti P67 Value nepreberajú na seba záväzky vyplývajúce z priamych alebo nepriamych strát spôsobených využitím informácií obsiahnutých v tejto publikácii. Investičné možnosti pojednávané v tejto publikácii môžu obsahovať signifikantné riziko, nemusia byť k dispozícií vo všetkých legislatívnych systémoch, môžu byť nelikvidné a nevhodné pre niektorých investorov. Hodnota investície, alebo výnos z nej, môže podliehať zmene úrokovej sadzby, menového kurzu alebo iných činiteľov v ekonomike. Minulá výkonnosť investície nie je indikátorom budúceho vývoja jej hodnoty.

Obsah tejto publikácie podlieha ochrane autorským zákonom. Žiadna jeho časť, text, graf alebo tabuľka nesmie byť reprodukovaná, distribuovaná alebo publikovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti P67 Value. Všetky práva vyhradené.

Ďalšie informácie spoločnosť P67 Value poskytne na vyžiadanie.

Bratislava

P67 Value, member of PENTA HOLDING

Krížková 9

811 04 BRATISLAVA

SLOVAKIA

e-mail: p67value@p67value.sk


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

15. 11. 2024

USD 1,058 0,005
CZK 25,286 0,019
GBP 0,835 0,003
HUF 407,230 0,180
CAD 1,486 0,010

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS