Slovensko

– Inžinierske stavby Košice rátajú s výnosmi na konci roku 2001 vo výške 2,4 mld Sk, čo je v porovnaní s predchádzajúcim tým istým obdobím nárast o 25 až 30%. Výrobná činnosť bola prevažne zameraná na cestno-mostný program s hlavným odberateľom Slovenskou správou ciest, ktorej objednávky asi za 900 mil. Sk v tomto roku bez zvyšku splnila. Medzi finančne najzaujímavejšie diaľničné trasy patrili: obchvat Fričovce, Južné nábrežie v Košiciach, diaľničný privádzač v Prešove, diaľničný úsek Važec – Mengusovce, ľavobrežný privádzač v Žiline, mestská komunikácia v Prešove.

– Tunel pod Braniskom by mali otvoriť v polovici budúceho roka .Na dokončenie stavby tunela pod Braniskom bude potrebné vynaložiť ešte 1 mld. Sk. V tomto roku sa už preinvestovala viac ako dvojnásobná suma. Dôležitým krokom bude napojenie cesty smerom na západ na Beharovce a dokončenie 300-metrového úseku východného portálu. M. Dzurinda na brífingu vyjadril radosť nad tým, že v budúcom roku si budeme môcť dovoliť vynaložiť na výstavbu ciest viac ako 10 mld. Sk, časť z nich pôjde napr. na ťah Važec – Mengusovce a Prešov – Svinia

– Hlboká kríza stavebníctva pokračuje a je poznamenaná nielen krachom, ale aj predajom tých najväčších a najslávnejších slovenských stavbárskych podnikov. V prvých mesiacoch naše odvetvie trochu rástlo, išlo však o minimálny rast z krízovej základne po 26% prepade v roku 1999.

Pred dvoma rokmi začatý nový program výstavby diaľnic, tzv. variant B. (peniaze na výstavbu infraštruktúry tohto druhu sa dokázali získať vo výške približne 8 mld Sk ročne), sa nevyhol problémom v 2 rovinách: F. Slávik (predseda ZSPS) uviedol: „Po prvé, v minulom ani v tomto roku sa prakticky nezačali budovať na Slovensku žiadne nové úseky diaľnice, tým sa nevyužívali existujúce drahé strojové kapacity, čo je veľká strata pre stavebné spoločnosti. Druhým problémom je fakt, že už počas marca začal štát avizovať problémy s financovaním výstavby diaľnic. Spoločnosti nemajú zaplatené za práce za október 780 mil. Sk a podobná situácia bude nepochybne aj za november (ďalších 780 mil. Sk) a december.

Európa/ Svet

– Podiel stavebníctva na HDP v západoeurópskych krajinách sa pohybuje v rozpätí od 8 do 12%, pričom majú kompletne vybudovanú infraštruktúru, majú dostatok bytov, rozvinutý priemysel atď. Na Slovensku je podiel stavebníctva na HDP vo výške 3-4%, pritom nemáme dobudované železnice, diaľnice, byty, vôbec neriešime obnovu bytového fondu.

Súvisiace záležitosti

– Výrobca stavebných materiálov Porfix-pórobetón, a.s., Zemianske Kostoľany plánuje ukončiť tento rok so ziskom pred zdanením v objeme 9,1 mil. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 9,6 %. „Hospodárenie spoločnosti pozitívne ovplyvnilo spustenie zrekonštruovanej linky na spracovanie popola. Jej cieľom je dosiahnuť vyšší stupeň automatizácie výrobného procesu, zníženie prácnosti, zlepšenie úžitkových vlastností výrobkov a zvýšenie efektívnosti výrobného procesu,“ zdôvodnil pre agentúru SITA predseda predstavenstva spoločnosti Eugen Cirák. Medzi ďalšie skutočnosti, ktoré ovplyvnili hospodárenie firmy, patrí zlepšenie systému spolupráce s odberateľmi, zvýšenie vývozu výrobkov a certifikácia všetkých vyrábaných výrobkov. Negatívnym vplyvom bolo zvýšenie nákladov na cestnú a železničnú dopravu a zvýšenie cien vstupných surovín

Detailnejšie informácie

STAVEBNÍCTVO: Porfix-pórobetón ukončí rok so ziskom 9,1 mil. Sk. Porfix-pórobetón rozšíril v roku 2001 výrobný sortiment o tzv. stropný systém, ktorý tvoria nosné a nenosné preklady, stropné vložky a U profily

BRATISLAVA 14. decembra (SITA) – Výrobca stavebných materiálov Porfix-pórobetón, a.s., Zemianske Kostoľany plánuje ukončiť tento rok so ziskom pred zdanením v objeme 9,1 mil. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 9,6 %. „Hospodárenie spoločnosti pozitívne ovplyvnilo spustenie zrekonštruovanej linky na spracovanie popola. Jej cieľom je dosiahnuť vyšší stupeň automatizácie výrobného procesu, zníženie prácnosti, zlepšenie úžitkových vlastností výrobkov a zvýšenie efektívnosti výrobného procesu,“ zdôvodnil pre agentúru SITA predseda predstavenstva spoločnosti Eugen Cirák. Medzi ďalšie skutočnosti, ktoré ovplyvnili hospodárenie firmy, patrí zlepšenie systému spolupráce s odberateľmi, zvýšenie vývozu výrobkov a certifikácia všetkých vyrábaných výrobkov. Negatívnym vplyvom bolo zvýšenie nákladov na cestnú a železničnú dopravu a zvýšenie cien vstupných surovín. Predpokladané tržby za výrobky a služby dosiahnu 215 mil. Sk, čo predstavuje medziročne nárast o 5,4 %. Objem výroby murovacieho materiálu zaznamená nárast oproti roku 2000 o 7,5 % na 171 mil. Sk. Firma preinvestovala v tomto roku 12,5 mil. Sk, pričom investície smerovali najmä na dávkovaciu stanicu vstupných surovín, modernizáciu linky na spracovanie popola a odsávacie zariadenia a vzduchotechniku. „Porfix-pórobetón rozšíril v roku 2001 výrobný sortiment o tzv. stropný systém, ktorý tvoria nosné a nenosné preklady, stropné vložky a U profily,“ uviedol E. Cirák.Spoločnosť bude k ultimu decembra zamestnávať 183 pracovníkov, čo predstavuje medziročný pokles približne o 2 %. Priemerná mesačná mzda robotníkov v spoločnosti dosiahla 12 100 Sk s medziročným nárastom o 15,3 %. Export spoločnosti predstavuje 30,1 % a smeroval predovšetkým do Českej republiky, Maďarska a Poľska. „V súčasnej dobe vedie spoločnosť rokovania o možnosti vývozu výrobkov na Ukrajinu,“ dodal E. Cirák. Spoločnosť vznikla v roku 1959, na akciovú spoločnosť sa pretransformovala v období prvej vlny kupónovej privatizácie. Podnik sa zaoberá výrobou murovacích materiálov Unipol a Porfix. V rámci dcérskej firmy Porline zabezpečuje výrobu stropných nosníkov, škridiel, strešných doplnkov a tiež výrobu zámkovej dlažby.

Inžinierske stavby Košice rátajú s výnosmi na konci roku 2001 vo výške 2,4 mld Sk, čo je v porovnaní s predchádzajúcim tým istým obdobím nárast o 25 až 30%. Titul : HOSPODÁRSKY DENNÍK Dátum : 13. 12. 2001

„Rentabilita v závere roka sa bude pohybovať podľa ekonomického riaditeľa Štefana Tarášeka na hranici 30 mil. Sk zisku s vyrovnanou bilanciou záväzkov i pohľadávok a v súčasnosti už majú vyrovnané všetky záväzky voči štátu vrátane daňových a poistných odvodov i zamestnancom. Slogan, podľa ktorého stavebníctvo je vlnovka so začiatkom obyčajne v červených číslach a ziskovým finišom, plne platí aj u košických stavbárov, pretože hoci 1. polrok uzavreli sa stratou tesne pod hranicou 17 mil. Sk, už vtedy sa dal tušiť zvrat k lepším výsledkom. Znížili napríklad medziročný záporný výsledok o takmer 66% a už počas minulého roka sa firme podarilo získať viacero finančne zaujímavých zákaziek aj mimo východného Slovenska, čo sa však na objeme tržieb prejavilo až v tomto roku. Ku koncu júna napríklad tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb dosiahli 936 mil. Sk a medziročne (423 mil. Sk) vzrástli viac ako dvakrát. Aj celkové výnosy sa vtedy medziročne zvýšili o 79,7% na 1,12 mld Sk. Hodnota externého predaja betónu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka rovnako zvýšila o 514 mil. Sk na 889 mil. Sk. Objem ostatných externých tržieb, ktoré sa týkajú prác na maďarskej strane výstavby Mosta Márie Valérie, dosiahol v 1. polroku 68 mil. Sk a medziročne stúpol o 25 mil. Sk. Z hľadiska celého roka si firma udržala stabilitu, pracovala bez vážnejších výkyvov vo výkonnosti. Výrobná činnosť bola prevažne zameraná na cestno-mostný program s hlavným odberateľom Slovenskou správou ciest, ktorej objednávky asi za 900 mil. Sk v tomto roku bez zvyšku splnila. Medzi finančne najzaujímavejšie diaľničné trasy patrili: obchvat Fričovce, Južné nábrežie v Košiciach, diaľničný privádzač v Prešove, diaľničný úsek Važec – Mengusovce, ľavobrežný privádzač v Žiline, mestská komunikácia v Prešove. Medzinárodný úspech zaznamenala v už spomínanej stavbe Mosta Márie Valérie v Štúrove, ktorú skončili v súlade s rozpočtom. Inžinierske stavby Košice už niekoľko rokov prechádzajú postupnou reštrukturalizáciou a vracajú sa aj k priemyselnej výstavbe, ktorú predtým vykonávali. Príkladom sú rekonštrukčné stavby pre U.S. Steel, obchodné centrá, stredisko pre medzinárodnú kamiónovú dopravu PEMA v Košiciach, kooperácia na výstavbe tamojšej Optimy a ďalšie. Zamestnanosť sa podarilo postupne zvyšovať v sezóne asi o 300 ľudí na súčasný skutočný stav 1884. Priemerný prepočítaný stav pracovníkov od začiatku roka je 1764. Investície, na ktoré stavbári vyčlenili v tomto roku asi 120 mil. Sk a šli najmä do technológií na zlepšenie strojového a technického parku, by mali byť do konca roka zabezpečené. Na zachovanie minimálne jednoduchej reprodukcie ich výška v budúcom roku by nemala byť nižšia ako v tomto roku. Podľa prognóz a súčasného poznania marketingu objemy, zamestnanosť a rentabilita v roku 2002 majú byť lepšie od tohtoročných výsledkov, hoci Š. Tarášek za súčasného stavu v stavebníctve nevylučuje prekvapenia.“

DOPRAVA: Tunel pod Braniskom by mali otvoriť v polovici budúceho roka

Túto zimu budeme poslednýkrát prechádzať zo Spiša na Šariš a opačne cez kopec, uviedol to predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda po pondelkovej kontrolnej prehliadke tunela pod Braniskom.Túto zimu budeme poslednýkrát prechádzať zo Spiša na Šariš a opačne cez kopec. Uviedol to predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda po pondelkovej kontrolnej prehliadke tunela pod Braniskom. Ako dodal, presvedčil sa, že práce nadobudli správne tempo, preto budúcu zimu už budeme jazdiť tunelom. Premiér vyjadril spokojnosť s položením betónovej vozovky, čo bolo dôležité pre ďalšiu realizáciu prác.

Na dokončenie stavby tunela pod Braniskom bude potrebné vynaložiť ešte 1 mld. Sk. V tomto roku sa už preinvestovala viac ako dvojnásobná suma. Premiér vyzdvihol technologické vybavenie tunela (elektrina, vzduchotechnika, moderné bezpečnostné opatrenia). Rovnako dôležitým krokom bude napojenie cesty smerom na západ na Beharovce a dokončenie 300-metrového úseku východného portálu. Premiér a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozef Macejko sa s investorom, projektantom a dodávateľom stavby zhodli, že táto dôležitá stavba by sa mala odovzdať do skúšobnej prevádzky v polovici budúceho roka, keď sa začne monitorovanie tunela za plnej prevádzky.

M. Dzurinda na brífingu vyjadril radosť nad tým, že v budúcom roku si budeme môcť dovoliť vynaložiť na výstavbu ciest viac ako 10 mld. Sk, časť z nich pôjde napr. na ťah Važec – Mengusovce a Prešov – Svinia. Za dôležité považuje premiér aj konštatovanie jedného z dodávateľov, že za posledné dva roky sa na Branisku už nehovorí o peniazoch. V tejto súvislosti vyhlásil, že robotníci sa po dostavbe tunela nemusia obávať, že ostanú bez práce. „Tej bude pre cestárov na Slovensku dosť a dosť,“ zdôraznil M. Dzurinda, aj keď si „nemyslí, že momentálne je pre nás potrebná druhá rúra pod Braniskom, čaká nás však sceľovanie úsekov diaľnice

Keď Hd v januári tohto roka pri stretnutí s premiérom Mikulášom Dzurindom a ministrom výstavby a regionálneho rozvoja SR Istvánom Harnom naznačoval nepríjemný vývoj stavebníctva v roku 2001, premiér sa iba pousmial.

Titul : HOSPODÁRSKY DENNÍK Dátum : 18. 12. 2001

Keď sme v januári tohto roka pri stretnutí s premiérom Mikulášom Dzurindom a ministrom výstavby a regionálneho rozvoja I. Harnom naznačovali nepríjemný vývoj stavebníctva v roku 2001, premiér sa iba pousmial a už typicky širokým úsmevom a plný strojeného optimizmu odpovedal, že to sú iba naše chmúrne pohľady a on vidí situáciu veľmi optimisticky. Dnes sa už dá bilancovať, čo sme v oblasti stavebníctva v tomto roku dokázali. Ukazuje sa, že napriek kvetnatým vyhláseniam sme dosiahli iba veľmi málo. Hlboká kríza stavebníctva pokračuje a je poznamenaná nielen krachom, ale aj predajom tých najväčších a najslávnejších slovenských stavbárskych podnikov. Bližšie sme preto o hodnotenie stavbárskej súčasnosti požiadali prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Františka Slávika. Ten okrem iného uviedol: „Situácia v stavebníctve sa skutočne v roku 2001 vyvíja veľmi negatívne. Žiadny nárast, ako ho deklaroval premiér M. Dzurinda a najmä vicepremiér I. Mikloš, sa v stavebníctve v tomto roku neuskutočnil. Aj keď v prvých mesiacoch naše odvetvie trochu rástlo, treba poznamenať, že to bol minimálny rast z krízovej základne po 26% prepade v roku 1999. Navyše musím povedať, že sa schyľuje ešte k väčším problémom. Čo sa týka čísel, nárast stavebníctva v roku 2001 bude prakticky na nule. Ešte horšia

situácia, aj v porovnaní s našimi predstavami, je v bytovej výstavbe. V úvode roka som avizoval výpad v tomto roku vo výške približne 2500 bytov. Aká je realita? Za 10 mesiacov sme postavili iba približne 7600 bytov, pričom za celý rok ich máme podľa vládneho programu postaviť 15.500. Pri tempe 700 až 1000 bytov mesačne bude výpad v tomto roku mimoriadne vysoký a môže dosiahnuť 5-, ba až 6000 bytov. Ak zoberiem do úvahy predpokladaný vývoj v roku 2002, tak sa za toto vládne obdobie nepostaví približne 14.000 bytov. Aj z týchto niekoľkých čísel vidieť, že vláda nie je schopná splniť v stavebníctve svoje programové vyhlásenie.“ Pred dvoma rokmi vznikol nový program výstavby diaľnic, tzv. variant B. Peniaze na výstavbu infraštruktúry tohto druhu sa dokázali získať vo výške približne 8 mld Sk ročne. Avšak i tu sa nedokážeme vyvarovať problémov, ktoré začali vznikať už začiatkom tohto roka v dvoch rovinách. Bližšie ich špecifikuje F. Slávik takto: „Po prvé, v minulom ani v tomto roku sa prakticky nezačali budovať na Slovensku žiadne nové úseky diaľnice, tým sa nevyužívali existujúce drahé strojové kapacity, čo je veľká strata pre stavebné spoločnosti. Druhým problémom je fakt, že už počas marca začal štát avizovať problémy s financovaním výstavby diaľnic. Po diskusii s ministerkou financií sme vtedy problém vyriešili, avšak teraz v závere roka sme opäť pred finančnými problémami, pretože štát zaplatil za práce na diaľniciach za september. Doteraz nemáme zaplatené za práce za október 780 mil. Sk a podobná situácia bude nepochybne aj za november (ďalších 780 mil. Sk) a december. Navyše vôbec nevieme, čo bude na diaľniciach ďalej. Nezačali sa napríklad diaľničné úseky v Bratislave, oneskorili sa tendre na obchvat Novej Bane 2. a 3. etapa a nerealizujú sa ani ďalšie úseky. To všetko prináša mimoriadne ťažké dôsledky pre naše stavbárske spoločnosti. V júli sme síce diskutovali o týchto problémoch s vicepremiérom I. Miklošom a dohodli sme aj určitú nápravu, avšak doteraz sa z toho nesplnilo nič.“ Podľa F. Slávika výhľad na budúci rok je pre stavbárov veľmi komplikovaný, ba až alarmujúci. Napríklad západoeurópske krajiny majú kompletne vybudovanú infraštruktúru, majú dostatok bytov, rozvinutý priemysel atď. a napriek tomu podiel stavebníctva na

HDP sa pohybuje v rozpätí od 8 do 12%. Na Slovensku je podiel stavebníctva na HDP vo výške 3-4%, čo zrejme vraví za všetko, pritom nemáme dobudované železnice, diaľnice, byty, vôbec neriešime obnovu bytového fondu atď. Stavbári sa oprávnene pýtajú, vie súčasná vláda či vôbec potrebujeme na Slovensku stavebníctvo? Nepochybne stavbárov potrebujeme, a to nielen na výstavbu spomínaných bytov a infraštruktúry, ale aj na výstavbu a modernizáciu priemyselnej sféry a všetkého, čo republika potrebuje. Zrejme by tu pomohla už dávno žiadaná racionálna nadstranícka koncepcia rozvoja stavebníctva, ktorá by presiahla volebné obdobie a nemenila sa každé 4 roky systémom kam vietor, tam plášť. Potom by sa stavbári vedeli pripraviť na očakávané úlohy, mohli prosperitne fungovať a nie sa obávať, a to každým dňom viac, o svoju existenciu.

Pripravil: Linda Drábová, P67 value, člen skupiny Penta Holding. Spracovane zo zdrojov agentúry SITA, týždenníka TREND, služby TRIAS a interných databáz.

Táto publikácia bola pripravená tímom spoločnosti P67 Value, členom skupiny PENTA HODLDING. Publikácia nie je určená ako ponuka na predaj alebo nákup akéhokoľvek finančného nástroja. Napriek tomu, že spoločnosť P67 Value venovala odpovedajúcu a uvážlivú starostlivosť výberu faktov a ich zdrojov použitých v tejto publikácii, nepreberá na seba záväzok úplnosti a kompletnosti týchto faktov. Informácie obsiahnuté v tejto publikácii môžu byť menené bez predchádzajúceho upozornenia. Predstavitelia alebo zamestnanci P67 Value, môžu, v rámci zákonných noriem, participovať alebo mať iné záujmy v transakciách alebo nástrojoch vrátane derivátov, ktoré priamo alebo nepriamo sa dotýkajú témy tejto publikácie.

Ani predstavitelia, ani zamestnanci spoločnosti P67 Value nepreberajú na seba záväzky vyplývajúce z priamych alebo nepriamych strát spôsobených využitím informácií obsiahnutých v tejto publikácii. Investičné možnosti pojednávané v tejto publikácii môžu obsahovať signifikantné riziko, nemusia byť k dispozícií vo všetkých legislatívnych systémoch, môžu byť nelikvidné a nevhodné pre niektorých investorov. Hodnota investície, alebo výnos z nej, môže podliehať zmene úrokovej sadzby, menového kurzu alebo iných činiteľov v ekonomike. Minulá výkonnosť investície nie je indikátorom budúceho vývoja jej hodnoty.

Obsah tejto publikácie podlieha ochrane autorským zákonom. Žiadna jeho časť, text, graf alebo tabuľka nesmie byť reprodukovaná, distribuovaná alebo publikovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti P67 Value. Všetky práva vyhradené.

Ďalšie informácie spoločnosť P67 Value poskytne na vyžiadanie.

Bratislava
P67 Value, member of PENTA HOLDING
Krížková 9
811 04 BRATISLAVA
SLOVAKIA
Tel:+421-2-577 88 400
Fax: +421-2-577 88 401
e-mail: p67value@p67value.sk
e-mail: p67value@p67value.sk