Nový zákon o vodách schválený
Parlament schválil zákon o ochrane vôd a nakladaní s vodami. Cieľom normy je úprava rozdelenia vôd, vymedzenie základných pojmov v oblasti vodného hospodárstva, práva k vodám a právnej povahy vôd. Do platnosti by mal vstúpiť 1. júna.
Prevod majetku vodární na obce v júni
Napriek časovému sklzu platí pôvodný termín. Vydávanie rozhodnutí na privatizáciu piatich štátnych podnikov VaK označilo MSPNM SR za svoju súčasnú prioritu.
Využívanie predvstupovej pomoci v SR
SR sa bude musieť sústrediť na rýchlosť prípravy a realizáciu projektov a zlepšiť svoje administratívne kapacity. Zanedbávajú sa projekty v oblasti životného prostredia. Najdôležitejšou úlohou bude pripraviť plán národného rozvoja na roky 2004-2006, tieto projekty budú dofinancované z kohéznych fondov.
ISPA
Napriek uprednostňovaniu väščích projektov s nižšími nákladmi na obyvateľa bude Únia akceptovať, ak sa do jednej žiadosti spojí viacero menších projektov. Podmienkou vyplatenia prostriedkov je prevod majetku vodární do vlastníctva miest a obcí. Celý proces sa údajne zdržiava aj tým, že EK opakovane preveruje, či projekty, ktoré už odsúhlasila, sú naozaj vhodné.
ČR: Predaj akcii miestnej a.s. VaK
Mesto Břeclav nepredá svoje akcie miestnej a.s. Vodovody a kanalizace. Podľa nového variantu bude firma rozdelená na dva subjekty. Jeden bude vlastniť celú infraštruktúru – kanály, vodovody aj čistiarne, druhú bude prevádzkovať vlastnú vodárenskú činnosť.
Štrukturované informácie
ZÁKON O OCHRANE VOD
– norma upravuje aj stav povrchových a podzemných vôd, vodné plánovanie, nakladanie s povrchovými vodami a podzemnými vodami, správu vodných tokov, povrchových vôd a podzemných vôd, vodné stavby, pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy a tiež sankcie za porušenie zákona
– sprísňuje ochranu vodných ekosystémov, pre splnenie nových emisných limitov budú musieť byť všetky komunálne odpadové vody v sídlach nad 2 000 obyvateľov dvojstupňovo čistené
– legislatíva zavedie aj nové druhy územnej ochrany vôd, vyhlásené budú tzv. citlivé oblasti, v ktorých hrozí nadmerný rast siníc, rias a vyšších rastlinných foriem v povrchových vodách, v nich budú platiť sprísnené podmienky pre vypúšťanie odpadových vôd.
– ďalšou kategóriou budú tzv. zraniteľné oblasti s koncentráciou dusičnanov vyššou než 50 miligramov na jeden liter, ktoré si vyžiadajú uplatňovanie programov na zníženie znečistenia z poľnohospodárskych zdrojov
– do zákona sa dostali aj ustanovenia o povodňovej ochrane a spoplatňovaní za užívanie vôd, ktoré bude predmetom samostatného nariadenia vlády
– nová legislatíva, ktorou preberáme 13 smerníc Európskej únie si nárokuje na 76 pracovných miest na rôznych úrovniach výkonu štátnej vodnej správy a Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ)
TRANSFORMÁCIA VODÁRNÍ
– vláda už v júni 2001 schválila uznesenie o vytvorení šiestich akciových vodárenských spoločností
– podľa harmonogramu privatizácie štátnych podnikov VaK mal FNM dostať privatizačné projekty jednotlivých štátnych podnikov v týchto termínoch: VaK Bratislava do 31.10.2001, SeVaK Žilina do 31.12.2001, StVaK Banská Bystrica do 31.12.2001, ZsVaK Bratislava do 31.1.2002, VsVaK Košice 31.3.2002
– Do 12.2.2002 do 15.15 h nebol do FNM doručený ani jeden, privatizačné projekty sú už na MPSNM SR, kedy ich posunú do Fondu národného majetku, závisí od ich kvality
– o prevod hospodárenia s vodou do majetku obcí sa už deväť rokov snaží samospráva
– obce vytvoria vlastné akciové spoločnosti, akcie nebude možné predávať
– je to nepopulárny krok, vedie k liberalizácii cien a tým aj k zvýšeniu cien vodného a stočného
– ceny vodného a stočného tvoria v členských krajinách EU 3 až 4% z výdavkov domácností, nás je to dnes asi 0,9%
PREDVSTUPOVÉ FONDY
– predstavitelia EK pre regionálnu politiku sú znepokojení nízkou absorpčnou kapacitou kandidátskych krajín, za dva prvé roky fungovania programu ISPA komisia vyplatila iba desatinu vyčlenených prostriedkov
– zatiaľ bolo schválených už 169 projektov v hodnote 6,1 miliardy eur, na ktorých realizáciu prispeje únia 64 percentami, z toho pre SR desať projektov, z ktorých sedem v hodnote 96 miliónov eur sa realizuje v oblasti životného prostredia a EÚ sa na nich podieľa presne 50 percentami
– od r. 1998 komisia pridelila Slovensku 33 miliónov eur z PHARE na projekty životného prostredia v hraničných regiónoch, týkajúce sa úpravy odpadových vôd a zabezpečenia odpadu, ako aj inštitucionálneho posilnenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia
– kandidátske krajiny, vrátane Slovenska, sa zameriavajú najmä na veľké investičné projekty v oblasti dopravy, v SR na životné prostredie išlo z programu ISPA za roky 2000 a 2001 28% prostiedkov, na dopravu 72%
– v rámci programu ISPA by mali kandidátske krajiny každý rok dostávať približne jednu miliardu eur, programy sa budú môcť realizovať aj po vstupe do EÚ s tým, že ich dofinancuje únia z kohéznych fondov
– prvé tri roky po vstupe do EU bude mať SR nárok na 1,6-1,7 miliardy eur, s výnimkou Bratislavského kraja
– v uplynulých rokoch zaznamenala únia pri aplikovaní filozofie štrukturálnych fondov značný úspech, napr. v Írsku, v Španielsku, Grécku a Portugalsku sa v priebehu desiatich rokov podarilo počiatočné rozdiely znížiť o vyše tretinu.
ISPA
– ročne Slovensku pripadá 24 mil. eur (vyše 1 mld Sk) na životné prostredie, len 28% je doteraz vyčerpaných
– na spolufinancovanie projektov ISPA je v tomto roku zo ŠR zabezpečených 1,121 mld. Sk, z toho pre pre sektor životného prostredia 327,3 mil. Sk
– na zabezpečenie spolufinancovania sa do roku 2002 presunuli aj všetky nevyužité prostriedky určené na ISPA v rokoch 2000 a 2001 v objeme 188,428 mil. Sk
– v tomto roku Slovensko predpokladá na základe podpísaných finančných memoránd a finančných dohôd pre ISPA príjem prostriedkov z Európskej únie vo výške 1,8 mld. Sk
– pri využívaní ISPA má Slovensko problémy nielen s programovaním, ale aj implementáciou, keď sa doteraz neuskutočnili výberové konania na dodávateľov
– o nevyužité prostriedky z predvstupových fondov by nemalo Slovensko prísť ani po získaní členstva v únii, hoci dnes nie je jasné, v akej forme budú tieto peniaze čerpané
– zatiaľ boli schválené projekty pre čistiarne a kanalizácie v Nitre, Trenčíne, Banskej Bystrici a Komárne, najpokročilejší je projekt Trenčín, kde sa čoskoro začne s výberovými konaniami na dodávateľov stavebných prác
– rekonštrukcia čistiarne a kanalizácie v Nitre bude stáť 10,3 mil. EUR, z čoho únia poskytne polovicu, nenávratný grant 5,18 mil. EUR, aj v Nitre musí najprv majetok vodární prejsť do vlastníctva mesta
– slovenská vláda na čistiarne vyčlenila financie zo štátneho rozpočtu, Banská Bystrica dostala z celkových nákladov 25%, Nitra a Trenčín po 12,5%, zvyšok sa zabezpečuje úvermi
– Brusel odsúhlasil ďalšie tri čistiarne v Komárne, vo Zvolene a v Martine, pripravené sú už aj skupinové projekty: Veľký Krtíš (ochrana pitnej vody), Zemplín (pitná voda, kanalizácia), Liptov (rekonštrukcia a intenzifikácia čistiarne)
– Celkový podiel financií z fondu ISPA: Slovensko 4,3%, Poľsko 35%, Rumunsko 28%, Bulharsko 8,8%, Slovinsko 1,1%, Maďarsko 8,4%, Česko 4,3%, Estónsko 2,0%, Lotyšsko 5,6%, Litva 3,5%
– príspevok z fondu ISPA v plnej výške 75% dostávajú iba najchudobnejšie krajiny, bohatším sa znižuje, Slovinci, Česi dostávajú 35-44%
ČR – VAK BŘECLAV
– mesto zostane spolumajiteľom infraštruktúry a bude mať aj naďalej možnosť čerpať štátne dotácie aj prostriedky od EÚ
– keby mesto svoje akcie predalo, hrozilo by v budúcnosti vrátenie už skôr poskytnutých dotácií na v súčasnosti už hotové akcie, dotácie z únie na budovanie infraštruktúry môžu získať výhradne mestá či obce a nie jednotlivé firmy
Zdroje
Tlačová agentúra SITA
SME, 14. – 23. 2. 2002
HOSPODÁRSKE NOVINY, 14. 2. 2002
PRÁVO, 16. 2. 2002
PRAVDA, 27. 2. 2002
Pripravila: Katarína Šefčíková, P67 Value, člen skupiny Penta Holding. Spracovane zo zdrojov agentúry SITA, týždenníka TREND, služby TRIAS a interných databáz.
Táto publikácia bola pripravená tímom spoločnosti P67 Value, členom skupiny PENTA HOLDING. Publikácia nie je určená ako ponuka na predaj alebo nákup akéhokoľvek finančného nástroja. Napriek tomu, že spoločnosť P67 Value venovala odpovedajúcu a uvážlivú starostlivosť výberu faktov a ich zdrojov použitých v tejto publikácii, nepreberá na seba záväzok úplnosti a kompletnosti týchto faktov. Informácie obsiahnuté v tejto publikácii môžu byť menené bez predchádzajúceho upozornenia. Predstavitelia alebo zamestnanci P67 Value, môžu, v rámci zákonných noriem, participovať alebo mať iné záujmy v transakciách alebo nástrojoch vrátane derivátov, ktoré priamo alebo nepriamo sa dotýkajú témy tejto publikácie.
Ani predstavitelia, ani zamestnanci spoločnosti P67 Value nepreberajú na seba záväzky vyplývajúce z priamych alebo nepriamych strát spôsobených využitím informácií obsiahnutých v tejto publikácii. Investičné možnosti pojednávané v tejto publikácii môžu obsahovať signifikantné riziko, nemusia byť k dispozícií vo všetkých legislatívnych systémoch, môžu byť nelikvidné a nevhodné pre niektorých investorov. Hodnota investície, alebo výnos z nej, môže podliehať zmene úrokovej sadzby, menového kurzu alebo iných činiteľov v ekonomike. Minulá výkonnosť investície nie je indikátorom budúceho vývoja jej hodnoty.
Obsah tejto publikácie podlieha ochrane autorským zákonom. Žiadna jeho časť, text, graf alebo tabuľka nesmie byť reprodukovaná, distribuovaná alebo publikovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti P67 Value. Všetky práva vyhradené.
Ďalšie informácie spoločnosť P67 Value poskytne na vyžiadanie.
Bratislava
P67 Value, member of PENTA HOLDING
Krížková 9
811 04 BRATISLAVA
SLOVAKIA
Tel:+421-2-577 88 400
Fax: +421-2-577 88 401
e-mail: p67value@p67value.sk