Slovensko

· Objem stavebnej produkcie po zohľadnení sezónnych vplyvov zaznamenal v januári nárast o 24 bodov. Konjunkturálne saldo je oproti decembru vyššie o 9 percentuálnych bodov. K výraznému poklesu došlo najmä v podnikoch s počtom zamestnancov vyšším ako 500 a s počtom do 19 zamestnancov. Tendencia poklesu počtu zamestnancov v stavebníctve pretrváva, avšak pri nižšom tempe.
· Väčšie investičné aktivity v stavebnom sektore nemožno v r. 2002 očakávať. Zo štátneho rozpočtu je vyčlenených 10,8 mld Sk na program diaľnic. Priemysel sa neoživí natoľko, aby výraznejšie investoval do svojej modernizácie, stagnuje bytová výstavba. Zahraniční investori až na obchodné reťazce, už zase vyčkávajú, ako dopadnú voľby a aké budú prvé kroky novej vlády.
· Minister István Harna kvôli zlej situácií na stavebnom trhu odporúča, aby stavebné podniky akceptovali túto realitu. Nemusia sa hneď rušiť, ale primerane zoštíhliť. Prezident ZSPS F. Slávik by s tým aj súhlasil, keby neupadali aj donedávna silné subjekty. Zoštíhľovanie je riziko. Veľké projekty môžu realizovať len firmy vybavené dostatočným ľudským potenciálom a technológiami. Navyše, zahraniční partneri majú veľké nároky na referencie o realizačných firmách. Zoštíhlené, a teda aj zoslabené podniky by sa v budúcnosti k žiadnej väčšej zákazke financovanej zahraničím nedostali.
· Podľa predbežných výsledkov a.s. Cestné stavby Košice ukončia hospodárenie za rok 2001 so stratou 20 mil. Sk. Výsledok podľa finančného riaditeľa spoločnosti J. Kravčáka ovplyvnil reštrukturalizačný proces, ktorým spoločnosť prešla od roku 2000 po tom, ako sa jej majoritným akcionárom stala francúzska Eurovia. Samotná reštrukturalizácia si vyžiadala 46 mil. Sk. Jedným z jej dôsledkov bolo zníženie počtu zamestnancov. Stúpla však priemerná mzda o cca 18% a produktivita práce o 140%.

Európa / svet
· Celú Európu postihla recesia stavebníctva. Iba susedné Česko išlo výrazne dopredu a v r. 2001 investovali 240 mld Kč do stavebníctva, teda viac ako 4-krát na Slovensku. Vo svete dosahuje podiel stavebníctva na hrubom domácom produkte 8-12%. Zlá situácia nastáva už pri 6%, no v SR sú to len 3% na HDP.

Súvisiace záležitosti
· Spoločnosť Fatra Izolfa, a.s., Partizánske dosiahla vlani obrat 150 mil. Sk, čo zodpovedá medziročnému nárastu o 9 %. Spoločnosť dosiahla v roku 2001 uspokojivý zisk, predala 568 tis. mertov štvorcových izolačných fólií, čo predstavuje medziročný nárast o 14 %. V roku 2002 plánuje firma predať 600 tis. metrov štvorcových svojich výrobkov.
· Pezinské tehelne, a.s., Pezinok plánujú dosiahnuť v r. 2002 tržby z predaja tehliarskych výrobkov vlastnej produkcie v objeme 102 mil. Sk. Zisk v tomto roku predpokladajú na úrovni roku 2001 tzn. 37,8 mil. Sk pred zdanením. Spoločnosť predpokladá investície v tomto roku 8,7 mil. Sk, pričom 5 mil. Sk bude smerovať do odpadového hospodárstva na geologický prieskum a projektovú prípravu novej skládky komunálneho odpadu.

Detailnejšie informácie

STAVEBNÍCTVO:
Objem stavebnej produkcie vyšší ako v decembri
Najvýraznejšie poklesol objem prác na inžinierskych stavbách, k výraznému poklesu došlo najmä v podnikoch s počtom zamestnancov vyšším ako 500 zamestnancov
BRATISLAVA 29. januára (SITA) – Objem stavebnej produkcie po zohľadnení sezónnych vplyvov zaznamenal v januári nárast o 24 bodov. Konjunkturálne saldo je oproti decembru vyššie o 9 percentuálnych bodov. Realizáciu stavebných prác do značnej miery ovplyvnila sezónnosť. K výraznému poklesu došlo najmä v podnikoch s počtom zamestnancov vyšším ako 500 a s počtom do 19 zamestnancov. Z hľadiska klasifikácie stavieb najvýraznejšie poklesol objem prác na inžinierskych stavbách. Vyplýva to z januárových výsledkov konjunkturálneho prieskumu Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Úroveň celkového dopytu po stavebnej produkcii hodnotili respondenti o 6 bodov pozitívnejšie ako pred mesiacom. Nedostatok finančných zdrojov, najmä u zadávateľov z verejného sektora, sa však stále odzrkadľuje na hodnotení súčasného dopytu. Podiel podnikov, ktoré hodnotili celkový dopyt po stavebných prácach za nižší ako normálny predstavoval 50 % z celkového objemu stavebnej produkcie. Tendencia poklesu počtu zamestnancov v stavebníctve pretrváva, avšak pri nižšom tempe. Saldo sezónne očistených údajov je totiž o 2 percentuálne body vyššie ako v decembri. Podľa prognóz respondentov predpokladajú zníženie počtu zamestnancov vo februári až v apríli v porovnaní s decembrom podniky s 30-percentným podielom na zamestnanosti. Znižovanie sa najviac dotkne firiem s počtom zamestnancov vyšším ako 500. V dôsledku pozitívnejšieho hodnotenia ovplyvňujúcich ukazovateľov vzrástol januárový indikátor dôvery v stavebníctve oproti ostatnému prieskumu o 4 percentuálne body.

STAVEBNÍCTVO:
Fatra Izolfa vlani s obratom 150 mil. Sk
V roku 2001 spoločnosť predala 568 tis. mertov štvorcových izolačných fólií, čo predstavuje medziročný nárast o 14 %
BRATISLAVA 29. januára (SITA) – Spoločnosť Fatra Izolfa, a.s., Partizánske dosiahla vlani obrat 150 mil. Sk, čo zodpovedá medziročnému nárastu o 9 %. Firme pritom vznikli nedobytné pohľadávky vo výške 3 mil. Sk voči firmám v konkurze. Ako na utorkovej tlačovej besede uviedol predseda predstavenstva spoločnosti Július Pečo, spoločnosť dosiahla zisk, pričom výsledok hospodárenia je podľa neho uspokojivý.

V roku 2001 spoločnosť predala 568 tis. mertov štvorcových izolačných fólií, čo predstavuje medziročný nárast o 14 %. V tomto roku plánuje firma zvýšiť predaj svojich výrobkov na 600 tis. metrov štvorcových. V strešných izolačných fóliách má firma podľa slov Peča asi 40-percentný podiel na slovenskom trhu a v spodných izolačných systémoch trhový podiel podniku predstavuje 65 %. V tomto roku sa chce firma okrem klasického sortimentu zamerať aj na predaj špeciálnych materiálov a rozšíriť svoju pôsobnosť okrem domáceho trhu aj na Ukrajinu a Juhosláviu. Fatra Izolfa bola založená v roku 1998 a vznikla transformáciou prevádzky zahraničnej právnickej osoby. Spoločnosť predáva hydroizolačný systém Tatrafol z produkcie spoločnosti Fatra Napajedlá, a.s. Okrem toho zabezpečuje školiacu činnosť izolatérskych firiem a poradenstvo. Fatra Izolfa zamestnáva 12 pracovníkov.

Kritický stav v stavebníctve je odrazom celkového stavu ekonomiky. Stavať nie je za čo. Popri malých firmách začali upadať veľké i najväčšie podniky. K článku patrí súbor

Článok : Menej firiem na trhu Titul : PROFIT 04/2002 Dátum : 25. 1. 2002 Strana: 23 Autor : Lipianska Ľudmila

„Stoja pred otázkou priam hamletovskou: nájsť si kapitálovo silného partnera (len kde) alebo skončiť. Podľa Asociácie súkromných stavebných podnikateľov Slovenska (ASSPS) boj o prežitie existuje vo väčšine firiem. Mnohé boli nútené z dôvodu zadlženia či nedobytných pohľadávok a platobnej neschopnosti nechať svoje firmy zbankrotovať a založiť nové, nezaťažené starými dlhmi. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) mapoval situáciu zase na krajských stretnutiach v októbri a novembri 2001. Dnes evidujú okolo 300 členov, ešte pred 3-4 rokmi ich bolo 450-530. Veľa firiem skončilo definitívne, ďalšie prešli na inú činnosť. Minister stavebníctva [výstavby – pozn. TRIAS] a regionálneho rozvoja István Harna odporúča, aby podniky akceptovali realitu trhu. Nemusia sa hneď rušiť, ale primerane zoštíhliť. Prezident ZSPS František Slávik by s tým možno aj súhlasil, keby neupadali aj donedávna silné subjekty: „Dnes

zostalo v SR prakticky 5-6 podnikov, ktoré zamestnávajú nad 1000 pracovníkov. Zoštíhľovanie je riziko. Veľké projekty môžu realizovať len firmy vybavené dostatočným ľudským potenciálom a technológiami. Navyše, zahraniční partneri, ktorí investujú do infraštruktúry na Slovensku, majú veľké nároky na referencie o realizačných firmách. Požadujú vysoký obrat, či – prípad diaľnice Staré grunty v Bratislave – výstavbu tunela v posledných piatich rokoch. Zoštíhlené, a teda aj zoslabené podniky by sa v budúcnosti k žiadnej väčšej zákazke financovanej zahraničím nedostali.“ Podobný názor má aj prezident ASSPS Igor Tóth: „Na zachovanie konkurencieschopnosti slovenského stavebníctva je potrebné budovať silné stavebné podniky, aby nástup zahraničných firiem neodstavil domáce subjekty od hlavných dodávok.“ Predstava o tom, že by manažéri stavebných podnikov našli východisko v zahraničných zákazkách, je idealistická. Podkapitalizované firmy zo Slovenska nemajú šancu uspieť v konkurencii západných firiem v medzinárodných tendroch. Navyše, v celej Európe postihla toto odvetvie recesia. Aj nemecké stavebníctvo sa po dlhých rokoch rastu dostalo do krízy. Iba susedné Česko išlo výrazne dopredu a vlani do stavebníctva investovali 240 mld Kč, teda vyše 4-krát toľko ako na Slovensku. Práve v tejto krajine nedovolili, aby sa výrazne znížili stavebné kapacity. „Keby sme mali doma 90-95% zákaziek, zvyšok by si firmy vonku nejako našli, ale 40% už nie,“ tvrdí F. Slávik. Podľa I. Harnu je kapacita stavebníctva vzhľadom na potreby trhu predimenzované. Stavbári sa zase domnievajú, že situácia je kritická v dôsledku poddimenzovania stavebného trhu. Hovorí F. Slávik: „Vo svete dosahuje podiel stavebníctva na hrubom domácom produkte 8-12%. Zlá situácia nastáva už pri 6%, no v SR sú to len 3%. Teda ak by sa zvýšil podiel odvetvia na HDP na bežnú

úroveň, bola by kapacita podnikov primeraná.“ Na slovenskom investičnom trhu sa vlani žiaden zázrak nekonal. A sotva sa udeje. Zo štátneho rozpočtu nemožno v roku 2002 očakávať väčšie investície, s výnimkou 10,8 mld Sk na program diaľnic. Priemysel sa neoživí natoľko, aby výraznejšie investoval do svojej modernizácie, stagnuje bytová výstavba. Zahraniční investori až na obchodné reťazce, už zase vyčkávajú, ako dopadnú voľby a aké budú prvé kroky novej vlády.“

So stratou 20 mil. Sk ukončia podľa predbežných výsledkov hospodárenie za rok 2001. Cestné stavby Košice s tromi závodmi – v Košiciach, Prešove a v Michalovciach.
Článok : Sú v mínuse, práce bude Titul : HOSPODÁRSKY DENNÍK Dátum : 28. 1. 2002 Strana: 5

Autor : Krč Martin

Vlaňajšie výnosy, na tvorbe ktorých sa košický závod podieľal 40%, prekročili 1 mld Sk, kým v roku 2000 boli o niečo nižšie, ale ani vtedy neklesli pod uvádzanú sumu. Napriek červeným číslam finančný riaditeľ spoločnosti Ján Kravčák nehodnotí rok 2001 ako nepriaznivý. Výsledok podľa neho ovplyvnil reštrukturalizačný proces, ktorým spoločnosť prešla od roku 2000 po tom, ako sa jej majoritným akcionárom stala francúzska Eurovia. Samotná reštrukturalizácia si vyžiadala 46 mil. Sk a jedným z jej dôsledkov bolo zníženie počtu zamestnancov z takmer 1000 v roku 2000 na vlaňajších 710. Stúpla však nielen priemerná mzda, z 12.026 Sk v roku 2000 na 14.292 Sk v roku 2001, ale aj produktivita práce o 140%. Medzi jej najvýznamnejšie diela patria križovatka Sečovská – Prešovská a križovatka VSS – Červený rak v Košiciach. Poddodávateľsky spolupracovala na stavbe tamojšieho Južného nábrežia, pričom všetky tri diela tvoria súčasť plánovaného diaľničného obchvatu Košíc. Ďalšou stavbou, na ktorej participovala, boli Fričovce. Manažment v nastávajúcom období už neočakáva ďalší pokles výkonov a podľa dozornou radou schváleného investičného plánu má jeho objem v tomto roku prekročiť 60 mil. Sk. Záporný hospodársky výsledok sa u košických cestných stavbárov prejavil aj v prvom polroku minulého roka, keď zaknihovali stratu 14,56 mil. Sk. Tržby za stavebné práce a služby vtedy dosiahli 319,09 mil. Sk a medziročne sa zvýšili takmer o 78 mil. Sk. Celkové dosiahnuté výnosy k 30.6. predstavovali 429,22 mil. Sk a oproti rovnakému obdobiu roku 2000 klesli o vyše 132 mil. Sk. Uvedené výkony boli vtedy vykázané so 763 pracovníkmi, čo je oproti prvému polroku 2000 zníženie ich stavu o 211.“

STAVEBNÍCTVO:
Pezinské tehelne v roku 2002 s tržbami 102 mil. Sk

Pezinské tehelne, a.s., Pezinok plánujú preinvestovať v tomto roku 8,7 mil. Sk

BRATISLAVA 30. januára (SITA) – Pezinské tehelne, a.s., Pezinok plánujú dosiahnuť v tomto roku tržby z predaja tehliarskych výrobkov vlastnej produkcie v objeme 102 mil. Sk. „Objem výroby murovacích materiálov dosiahne tento rok 57,1 tis. metrov kubických, čo je približne úroveň roku 2001,“ uviedol pre agentúru SITA generálny riaditeľ spoločnosti Ján Man. Spoločnosť taktiež plánuje v tomto roku približne rovnaký hospodársky výsledok ako minulý rok, kedy dosiahla zisk pred zdanením 37,8 mil. Sk. Spoločnosť plánuje preinvestovať v tomto roku 8,7 mil. Sk, pričom 5 mil. Sk bude smerovať do odpadového hospodárstva na geologický prieskum a projektovú prípravu novej skládky komunálneho odpadu. Prostriedky v hodnote 2,5 mil. Sk spoločnosť preinvestuje na výstavbu haly na suroviny a korekčné látky. Zvyšok bude smerovať na modernizáciu a rekonštrukciu strediska tehliarskej výroby. Pezinské tehelne plánujú v tomto roku zamestnávať 123 pracovníkov, čo oproti minulému roku znamená nezmenený počet. „Priemerná mesačná mzda dosiahla ku koncu minulého roka 12 371 Sk a tento rok plánujeme jej nárast v súvislosti s rastom miery inflácie,“ dodal ďalej J. Man. Spoločnosť plánuje v roku 2002 export do Českej republiky v objeme 3 mil. Sk. V minulom roku Pezinské tehelne dosiahli tržby z predaja tehliarskych výrobkov vlastnej produkcie v objeme 92,9 mil. Sk. Tržby Panelárne, ktorá je 100-percentnou dcérou Pezinských tehelní, predstavovali 25,7 mil. Sk. Ako pre agentúru SITA povedal J. Man, hospodárenie firmy ovplyvnil predovšetkým nárast výroby a predaja tehliarskych výrobkov a keramických prekladov a nosníkov v dcérskej Panelárni. Ďalej to bolo vybudovanie vlastných predajných skladov v Bratislave a v Novom Meste nad Váhom.

V týchto dňoch získali Pezinské tehelne certifikát ISO 9001:2001 pre oblasť výroby a predaja tehliarskych výrobkov, keramických nosníkov, stropných vložiek a keramických prekladov. „Získaním certifikátu sa pre našu spoločnosť zavŕšila jedna etapa zameraná na dosiahnutie trvalej kvality produkcie. Zároveň certifikát znamená potvrdenie správnosti cesty, ktorú naša spoločnosť nastúpila v uplynulom období,“ skonštatoval J. Man. Pezinské tehelne sa v roku 1990 odčlenili od Západoslovenských tehelní a v roku 1996 sa transformovali na akciovú spoločnosť. Základné imanie spoločnosti predstavuje viac ako 120,3 mil. Sk. V lete roku 1999 spoločnosť založila Pezinské tehelne – Panelárne, ktorých je 100-percentným vlastníkom.

Pripravil: Linda Drábová, P67 value, člen skupiny Penta Holding. Spracovane zo zdrojov agentúry SITA, týždenníka TREND, služby TRIAS a interných databáz.

Táto publikácia bola pripravená tímom spoločnosti P67 Value, členom skupiny PENTA HODLDING. Publikácia nie je určená ako ponuka na predaj alebo nákup akéhokoľvek finančného nástroja. Napriek tomu, že spoločnosť P67 Value venovala odpovedajúcu a uvážlivú starostlivosť výberu faktov a ich zdrojov použitých v tejto publikácii, nepreberá na seba záväzok úplnosti a kompletnosti týchto faktov. Informácie obsiahnuté v tejto publikácii môžu byť menené bez predchádzajúceho upozornenia. Predstavitelia alebo zamestnanci P67 Value, môžu, v rámci zákonných noriem, participovať alebo mať iné záujmy v transakciách alebo nástrojoch vrátane derivátov, ktoré priamo alebo nepriamo sa dotýkajú témy tejto publikácie.

Ani predstavitelia, ani zamestnanci spoločnosti P67 Value nepreberajú na seba záväzky vyplývajúce z priamych alebo nepriamych strát spôsobených využitím informácií obsiahnutých v tejto publikácii. Investičné možnosti pojednávané v tejto publikácii môžu obsahovať signifikantné riziko, nemusia byť k dispozícií vo všetkých legislatívnych systémoch, môžu byť nelikvidné a nevhodné pre niektorých investorov. Hodnota investície, alebo výnos z nej, môže podliehať zmene úrokovej sadzby, menového kurzu alebo iných činiteľov v ekonomike. Minulá výkonnosť investície nie je indikátorom budúceho vývoja jej hodnoty.

Obsah tejto publikácie podlieha ochrane autorským zákonom. Žiadna jeho časť, text, graf alebo tabuľka nesmie byť reprodukovaná, distribuovaná alebo publikovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti P67 Value. Všetky práva vyhradené.

Ďalšie informácie spoločnosť P67 Value poskytne na vyžiadanie.

Bratislava
P67 Value, member of PENTA HOLDING
Krížková 9
811 04 BRATISLAVA
SLOVAKIA