ČLÁNOK




Čo sa stalo v odvetví
20. mája 2002

Privatizácia vodární

FNM SR má už privatizačné projekty všetkých piatich š.p. Vodární a kanalizácií (VaK), ktoré transformuje na 6 akcioviek k 1.7. a 1.8. Pôvodne mali byť podniky VaK transformované na akciovky do konca júna, termín sa pri niektorých podnikoch VaK zrejme nepodarí dodržať najmä kvôli problémom s dokladovaním majetkov. Ich súhrnná hodnota dosahuje okolo 37,9 mld Sk.

Trnavská a Bratislavská vodárenská spoločnosť

Zástupcovia miest sa dohodli, že požiadajú FNM a ministerstvo privatizácie, aby namiesto jednej spoločnosti založil dve, Bratislavskú vodárenskú, a.s., a Trnavskú vodárenskú, a.s. Dôvodom rozdelenia sú podiely v spoločnostiach a vplyv na rozhodovanie. Vplyv Bratislavy by sa v menšej spoločnosti zvýšil na cca 70%. Pôvodný návrh vzniku šiestich spoločností vylučuje možnosť, že jedna obec získa monopol nad vodným zdrojom.

Mesto Zlín predalo akcie vodární za 95 miliónov

Mesto, ktoré vlastnilo 47% akcií VaK, si ponechalo iba jednu verejne obchodovateľnú akciu a istý počet neverejne obchodovateľných. O predaji akcií rozhodli zastupitelia v apríli, keď mimoriadne valné zhromaždenie vodární neschválilo vstup strategického investora do spoločnosti. Tým sa v tendri stala a.s. Jižní vodárenská Praha. Akcie nadobudli Stredoeurópsky maklérsky dom Bratislava a Česká spořitelna.

Vybrané detailnejšie informácie

Po ôsmich rokoch príprav na Slovensku odštartuje privatizácia vodární

(SME) 16. 5. 2002 – Projekt z ministerstva pôdohospodárstva vyšiel až v roku 2002. Vláda schválila transformáciu štátnych vodární a kanalizácií na šesť akciových spoločností. Akcie týchto spoločností bude Fond národného majetku bezodplatne prevádzať na obce v závislosti od počtu obyvateľov. Hospodárenie s vodou a kanálom je vo svete lukratívny biznis, predpokladá sa, že časom bude mať voda vyššiu cenu ako ropa. Slovensko a najmä Bratislavský kraj má dostatok pitnej vody najvyššej kvality. Podnikať v tejto oblasti v Bratislave prejavili spoločnosti od Berlína až po USA, ozvali sa dokonca aj z Austrálie. Pre obyčajného spotrebiteľa však bude výsledkom transformácie zvýšenie cien za vodu, ich tzv. zreálnenie. Hoci cenotvorbu bude kontrolovať štát, podnikateľ bude môcť ísť s cenou hore, ak odôvodní náklady. Tie pri zlom technickom stave sietí, pri prebudovaní čističiek odpadových vôd na európsky štandard určite budú vyššie. Pre porovnanie v Brne (privatizácia vodární v Česku dávno prebehla) dnes stojí meter kubický vody 60 Kč, u nás 20 Sk. Bratislava by sa mala podľa štátneho projektu stať členom tzv. Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., v hraniciach okresov Bratislava, Pezinok, Malacky, Senec, Trnava, Piešťany, Hlohovec a Senica. Zástupcovia miest už spolu rokovali a dohodli sa, že požiadajú Fond národného majetku a ministerstvo privatizácie, aby namiesto jednej Bratislavskej vodárenskej spoločnosti založil dve, Bratislavskú vodárenskú, a.s., a Trnavskú vodárenskú, a.s. Dôvodom rozdelenia sú podiely v spoločnostiach a vplyv v rozhodovaní. Kým vo veľkej akciovke by Bratislava mala okolo 40%, v mestom navrhovanej menšej by to bolo asi 70%, fungovala by v okresoch Bratislava, Senec, Malacky, Pezinok, zvyšok by bol v Trnavskej vodárenskej. Podľa hovorcu ministerstva privatizácie Roberta Mervu návrh vzniku šiestich spoločností na Slovensku vylučuje možnosť, že jedna obec získa monopol nad vodným zdrojom, ešte sa nevie, ako sa ministerstvo k požiadavke miest postaví. V bratislavskej časti sa potom navrhuje vznik dvoch akciových spoločností, jedna bude vlastníkom majetku – pozemkov, budov, rozvodov, čističiek atď. a 100% bude patriť mestu, orgány spoločnosti budú zložené z poslancov mesta. Druhá akciová spoločnosť sa bude starať o prevádzku sietí a sem by mesto chcelo pustiť zahraničný kapitál, ako povedal riaditeľ magistrátu Ladislav Hoffman, hovoriť o tom, koľko percent bude mať zahraničie, je ešte predčasné. O transformácii vodárenských zariadení budú dnes rokovať poslanci mesta.

Zastupiteľstvo schválilo prevod vodárenskej spoločnosti

(SITA) 16. mája – Prevod akcií Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) z Fondu národného majetku (FNM SR) na hlavné mesto schválili dnes poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva. Malo by sa tak stať po založení akciových spoločností z podnikov Vodární a kanalizácií (VaK), čo by mal fond zrealizovať v letných mesiacoch. Návrh ministerstva pôdohospodárstva na zriadenie šiestich vodárenských spoločností v rámci transformácie VaK schválila vláda minulý rok v júni.

Členom BVS, ktorej hranice by tvorili okresy Bratislava, Pezinok, Malacky, Senec, Trnava, Piešťany, Hlohovec a Senica, sa má Bratislava stať na základe štátneho projektu. Mestá sa po vzájomnom rokovaní dohodli požiadať FNM, aby namiesto jednej BVS boli založené dve – Trnavská a Bratislavská. Dôvodom sú podiely v spoločnostiach a možnosť rozhodovania. V spoločnom podniku by mala Bratislava zhruba 40 percent, v navrhovanom menšom, ktorý by pokrýval územie Bratislavského samosprávneho kraja, zhruba 70 percent. V ňom by mali vzniknúť dve akciové spoločnosti, pričom jedna by vlastnila majetok a jej 100-percentným vlastníkom by bolo mesto a druhá by mala na starosti prevádzku sietí.

FNM SR má už privatizačné projekty všetkých piatich š.p. Vodární a kanalizácií (VaK), ktoré transformuje na 6 akcioviek k 1.7. a 1.8.

(HOSPODÁRSKY DENNÍK) 9. 5. 2002 – Fond mal pôvodne podniky VaK transformovať na akciovky do konca júna, termín sa však pri niektorých podnikoch VaK zrejme nepodarí dodržať najmä kvôli problémom s dokladovaním majetkov VaK, ktorých súhrnná hodnota dosahuje okolo 37,9 mld Sk. Po založení akcioviek má FNM previesť akcie podnikov VaK v zmysle uznesenia vlády SR na príslušné mestá, ktoré by mali hľadať pre prevádzkovanie podnikov strategických investorov. Záujem o vstup do budúcich obecných podnikov VaK zatiaľ prejavila nemecká spoločnosť Aqua Mundo, koncern Vivendi Water, Berlinwasser International a nadnárodná spoločnosť Lyonnaise, ktorá je súčasťou francúzsko-belgického Suez Holding. Medzi záujemcov patrí aj spoločnosť International Water, ktorá bola poradcom pri procese transformácie podnikov VaK. Záujem o VaK prejavili aj ďalšie firmy, napríklad z Anglicka, ako aj niektoré banky.

Takmer 95 mil. Kč získalo mesto Zlín za predaj akcií v a.s. Vodovody a kanalizace Zlín.

(MLADÁ FRONTA DNES) 10. 5. 2002 – Stredoeurópsky maklérsky dom Bratislava zaplatil za 40.000 akcií vyše 23 mil. pri cene 580 Kč za kus. Od Českej sporiteľne mesto získalo za 450.000 akcií 71,7 mil. pri cene 160 Kč za kus. Informovala o tom hovorkyňa zlínskeho magistrátu Dana Daňová. Mesto, ktoré vlastnilo 47% akcií VaK, si ponechalo iba jednu verejne obchodovateľnú akciu a istý počet neverejne obchodovateľných. O predaji akcií rozhodli zastupitelia v apríli. Malo sa tak stať v prípade, že mimoriadne valné zhromaždenie vodární neschváli vstup strategického investora do spoločnosti. Tým sa v tendri stala a.s. Jižní vodárenská Praha. Vstup na zhromaždení 17.4. neprešiel, mesto teda splnilo rozhodnutie zastupiteľov. Sporiteľňa tak sama chce hľadať investora pre VaK.


Táto publikácia bola pripravená tímom spoločnosti P67 Value, členom skupiny PENTA HOLDING. Publikácia nie je určená ako ponuka na predaj alebo nákup akéhokoľvek finančného nástroja. Napriek tomu, že spoločnosť P67 Value venovala odpovedajúcu a uvážlivú starostlivosť výberu faktov a ich zdrojov použitých v tejto publikácii, nepreberá na seba záväzok úplnosti a kompletnosti týchto faktov. Informácie obsiahnuté v tejto publikácii môžu byť menené bez predchádzajúceho upozornenia. Predstavitelia alebo zamestnanci P67 Value, môžu, v rámci zákonných noriem, participovať alebo mať iné záujmy v transakciách alebo nástrojoch vrátane derivátov, ktoré priamo alebo nepriamo sa dotýkajú témy tejto publikácie.

Ani predstavitelia, ani zamestnanci spoločnosti P67 Value nepreberajú na seba záväzky vyplývajúce z priamych alebo nepriamych strát spôsobených využitím informácií obsiahnutých v tejto publikácii. Investičné možnosti pojednávané v tejto publikácii môžu obsahovať signifikantné riziko, nemusia byť k dispozícií vo všetkých legislatívnych systémoch, môžu byť nelikvidné a nevhodné pre niektorých investorov. Hodnota investície, alebo výnos z nej, môže podliehať zmene úrokovej sadzby, menového kurzu alebo iných činiteľov v ekonomike. Minulá výkonnosť investície nie je indikátorom budúceho vývoja jej hodnoty.

Obsah tejto publikácie podlieha ochrane autorským zákonom. Žiadna jeho časť, text, graf alebo tabuľka nesmie byť reprodukovaná, distribuovaná alebo publikovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti P67 Value. Všetky práva vyhradené.

Ďalšie informácie spoločnosť P67 Value poskytne na vyžiadanie.

Bratislava

P67 Value, member of PENTA HOLDING

Krížková 9

811 04 BRATISLAVA

SLOVAKIA

Tel:+421-2-577 88 400

Fax: +421-2-577 88 401

e-mail: p67value@p67value.sk


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

15. 11. 2024

USD 1,058 0,005
CZK 25,286 0,019
GBP 0,835 0,003
HUF 407,230 0,180
CAD 1,486 0,010

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS