Slovensko

– Napriek enormnej snahe stavebných podnikov predať svoje kapacity v zahraničí poklesol vývoz stavebnej produkcie v priebehu desiatich rokov o 10%. Vlani firmy zrealizovali v zahraničí práce len za 2,68 mld Sk. Rast exportu stavebníctva by uvítal aj priemysel stavebných látok, pretože by mohol časť svojej produkcie vyvážať zároveň s kapacitou stavebných firiem. Podnikateľská sféra kritizuje vládny kabinet pre jeho malú pružnosť a neschopnosť uzavrieť dohodu aspoň na úrovni ministrov oboch krajín.

– Stavebná spoločnosť Vod-eko, a.s., Trenčín vykázala v r.2001 zisk po zdanení 4,060 mil. Sk. Celkové výnosy podniku boli vlani 256,283 mil. Sk, náklady dosiahli 252,223 mil. Sk

– Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) poskytlo v rámci jednotlivých programov na podporu rozvoja bývania za štyri mesiace r.2002 dotácie viac ako 965,8 mil. Sk. Ministerstvo tým poskytlo prostriedky na rozvoj bývania pre 157 stavieb s 5 908 bytovými jednotkami. Na program výstavby nájomných bytov rezort za sledované obdobie prerozdelil dotácie v objeme takmer 766,5 mil. Sk pre 36 stavieb a 1 757 bytových jednotiek.

– Štátny tajomník Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) Peter Mattoš a primátor mesta Milan Kanda odovzdajú v utorok 7. mája do používania obecné nájomné byty v Holíči. Mesto Holíč si v r. 2000 od MVRR na týchto 33 bytových jednotiek vyžiadalo poskytnutie dotácie 16,966 mil. Sk. Ďalšie finančné prostriedky získalo mesto zo ŠFRB vo výške 9,58 mil. Sk a ako nenávratný príspevok v objeme 600 tis. Sk. Zvyšné prostriedky vo výške 6,787 mil. Sk investovalo mesto z vlastných zdrojov získaných prostredníctvom bankového úveru.

– Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) a Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) priznali od začiatku tohto roka do 10. apríla žiadateľom o podporu v Trnavskom kraji prostriedky v celkovom objeme viac ako 452,345 mil. Sk

Outside Slovakia

– Stavebné firmy v ČR podporuje štát tým, že si pri štátnych zákazkách vyhradil právo zadávať až 75% z nich len českým subjektom. Podľa vedúceho oddelenia Ministerstva priemyslu a obchodu ČR Václava Knora by slovenské stavebné firmy mali vytvárať združenia s českými, a až potom sa uchádzať o české zákazky.

Súvisiace záležitosti

– Rakúsky výrobca stavebných hmôt Wienerberger dosiahol v 1Q obchodného roku 2002 značné zlepšenie hospodárskych výsledkov. Zisk pred úrokmi a zdanením predstavoval za 1Q r. 2002 4,5 mil. eur, kým v rovnakom období roka 2001 to bolo záporných 11,3 mil. Eur. Najväčší podiel na zvýšení obratu mala výroba tehál, kde obrat vzrástol o 9 %. K zlepšeniu prispela aj optimalizácia nákladov a zlepšenie na trhoch v NSR, Rakúsku a vo Švajčiarsku, ako aj v krajinách strednej a východnej Európy a v USA.

– Vlastníkom 66,99% emisie cementárni Zeocem, a.s., Bystré sa stala spoločnosť Niedermayr & Partner AG, Lichtenštajnsko. Za balík akcií spoločnosti Zeocem Niedermayr & Partner zaplatil 12,989 mil. Sk. Niedermayr & Partner AG sa bude snažiť v r.2002 vzhľadom na výborné obchodné vzťahy počas posledných rokov získať strategické podiely v slovenských a českých spoločnostiach.

---

Detailnejšie informácie

STAVEBNÍCTVO: Dve tretiny Zeocemu získal Niedermayr & Partner AG Niedermayr & Partner AG sa bude snažiť v tomto roku vzhľadom na výborné obchodné vzťahy počas posledných rokov získať strategické podiely v slovenských a českých spoločnostiach

SR-stavebníctvo-Zeocem-akcie-prevod-Niedermayr&Partner BRATISLAVA 3. mája (SITA) – Dvojtretinovým vlastníkom slovenskej cementárne Zeocem, a.s., Bystré sa v týchto dňoch stala spoločnosť Niedermayr & Partner AG, Lichtenštajnsko. V utorok 30. apríla sa na Burze cenných papierov v Bratislave prostredníctvom priameho obchodu previedlo 50 936 kusov akcií Zeocemu pri cene 255 Sk za akciu. Za balík akcií reprezentujúci 66,99 % emisie spoločnosti Zeocem tak Niedermayr & Partner zaplatil 12,989 mil. Sk. Z informácií Strediska cenných papierov SR vyplýva, že doterajším 66,99-percentným akcionárom spoločnosti Zeocem Bystré bola firma s rovnakým názvom – Zeocem. Jej podiel sa po transakcii znížil zo 66,99 % na nulu. Ako pre agentúru SITA povedal riaditeľ Zeocemu Bystré Martin Dzivák, firma zaujme stanovisko k prevodom akcií v pondelok 6. mája. Niedermayr & Partner AG je logisticko-obchodná spoločnosť so sídlom v Lichtenštajnsku. Ako vyplýva z informácií spoločnosti zverejnených na internete, vzhľadom na výborné obchodné vzťahy počas posledných rokov sa firma bude snažiť v tomto roku získať strategické podiely v slovenských a českých spoločnostiach. Z dôvodu poskytnutia vyššieho štandardu produktov a bezpečnosti dodávok pre svojich zákazníkov sa zameriava na výrobcov prírodného zeolitu a hlinených tehál. Ako ďalej firma informuje, uchádzať sa bude o väčšinové podiely, aby v prípade potreby mohla zasahovať do priebehu výroby. Vzhľadom na centrálnu polohu spoločnosti v Európe spadá do jej pôsobnosti celá Európska únia, Švajčiarsko, Poľsko, ČR, Maďarsko a Slovensko.

Spoločnosť Zeocem pred troma rokmi zmenila štruktúru výrobného programu, ktorej výsledkom bolo komplexné spracovanie prírodných zeolitov. Predmetom činnosti spoločnosti je tak banská činnosť na otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska zeolitov v dobývacom priestore Nižný Hrabovec V predminulom roku spoločnosť predala 14 tis. ton zeolitových výrobkov. Vyše 40 % zeolitových produktov smerovalo do Švajčiarska, Talianska, Rakúska, Poľska, ČR, Nemecka, Lichtenštajnska, ale aj do Kórejskej republiky, Indonézie či Vietnamu. Spoločnosť bola zapísaná do Obchodného registra 1. júla 1996 so základným imaním viac ako 76 mil. Sk.

BYTY: MVRR poskytlo na rozvoj bývania za štyri mesiace 965,8 mil. Sk Ministerstvo tým poskytlo prostriedky na rozvoj bývania pre 157 stavieb s 5 908 bytovými jednotkami SR-byty-MVRR-dotácie-programy-kraje-apríl. BRATISLAVA 3. mája (SITA) – Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) poskytlo v rámci jednotlivých programov na podporu rozvoja bývania za štyri mesiace tohto roka dotácie viac ako 965,8 mil. Sk. Ministerstvo tým poskytlo prostriedky na rozvoj bývania pre 157 stavieb s 5 908 bytovými jednotkami. Agentúru SITA o tom informovala Katarína Remiášová z oddelenia pre komunikáciu s verejnosťou MVRR. Na program výstavby nájomných bytov rezort za sledované obdobie prerozdelil dotácie v objeme takmer 766,5 mil. Sk pre 36 stavieb a 1 757 bytových jednotiek. Najviac prostriedkov smerovalo do Trenčianskeho, Prešovského a Žilinského kraja. Okrem už uzavretých zmlúv MVRR eviduje ku koncu apríla žiadosti bez zmluvy s výškou dotácie zhruba 309,6 mil. Sk pre 28 stavieb a 647 bytov. Cieľom tohto programu je vytvoriť podmienky na oživenie výstavby nájomných bytov, určených na bývanie sociálne slabších skupín obyvateľstva. Ich maximálna výška príjmu nesmie prekročiť trojnásobok životného minima. Ministerstvo poskytuje nenávratnú dotáciu na obecné nájomné byty, ktorá pokrýva najviac polovicu nákladov. Štátny fond rozvoja bývania zasa výhodnú pôžičku pokrývajúcu druhú polovicu nákladov na 30 rokov za 3,9-percentný úrok. V rámci programu dotácií na podporu technickej vybavenosti poskytlo MVRR za dané obdobie viac ako 186,5 mil. Sk pre 97 stavieb a v rámci nich pre 2 464 bytových jednotiek. Dotácie naďalej smerovali predovšetkým do Prešovského a Trenčianskeho kraja. Okrem týchto uzavretých zmlúv predstavujú dotácie k žiadostiam bez zmluvy pre 49 stavieb s počtom 1 019 bytových jednotiek približne 375,4 mil. Sk. Ministerstvo poskytuje príspevok maximálne do výšky 80 % obstarávacích nákladov stavby, čo v prípade bytu v bytovom dome predstavuje 82 400 Sk. Na rodinný dom ministerstvo poskytne dotáciu najviac do výšky 144 200 Sk. Cieľom je vytvoriť podmienky na spolufinancovanie výstavby alebo dostavby technickej infraštruktúry, súvisiacej s výstavbou a užívaním bytov. Za obdobie prvých štyroch mesiacov štát vynaložil na program odstraňovania systémových porúch v panelových domoch takmer 12,8 mil. Sk pre 24 stavieb s 1 687 bytovými jednotkami. Nové žiadosti, ktorými sa odstránia systémové poruchy, predstavujú dotáciu vo výške približne 7,8 mil. Sk. Dotácie sa týkajú 17 stavieb a 767 bytových jednotiek. Zlepšenie technickej vybavenosti a odstránenie systémových porúch má za cieľ zvýšiť hodnotu bytového fondu a zabrániť jeho opotrebovaniu. Ministerstvo poskytuje na tento program príspevok do výšky 50 % obstarávacích nákladov stavby.

BYTY: V Holíči odovzdajú do používania 33 nájomných obecných bytov Mesto Holíč si koncom roku 2000 od ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja vyžiadalo na 33 bytových jednotiek poskytnutie dotácie 16,966 mil. Sk SR-byty-odovzdanie-Holíč-dotácie-MVRR-ŠFRB. BRATISLAVA 6. mája (SITA) – Obecné nájomné byty v Holíči na Bottovej ulici odovzdajú v utorok 7. mája do používania štátny tajomník Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) Peter Mattoš a primátor mesta Milan Kanda. Mesto Holíč si koncom roku 2000 od MVRR na týchto 33 bytových jednotiek vyžiadalo poskytnutie dotácie 16,966 mil. Sk. Ďalšie finančné prostriedky získalo mesto zo Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 9,58 mil. Sk a ako nenávratný príspevok v objeme 600 tis. Sk. Agentúru SITA o tom informovala Katarína Remiášová z oddelenia pre komunikáciu s verejnosťou MVRR. Zvyšné prostriedky vo výške 6,787 mil. Sk investovalo mesto z vlastných zdrojov získaných prostredníctvom bankového úveru. Celkové náklady stavby predstavovali 33,933 mil. Sk. Keďže byty sú určené na základe podmienok ministerstva pre sociálne slabších obyvateľov, maximálna výška príjmu budúceho užívateľa bytu nesmie prekročiť trojnásobok životného minima. Maximálna plocha trojizbového bytu je 80 metrov štvorcových, dvojizbového bytu je 56 a jednoizbového 40 metrov štvorcových. Mesto zároveň požiadalo ministerstvo o poskytnutie prostriedkov na technickú vybavenosť k 33 bytovým jednotkám. Náklady na technickú vybavenosť boli celkovo 2,218 mil. Sk, MVRR však poskytlo dotáciu 1,772 mil. Sk. Zvyšné prostriedky získalo mesto z bankového úveru. Dotácia na technickú vybavenosť sa poskytuje na prvotnú výstavbu alebo dostavbu technickej vybavenosti, súvisiacej s výstavbou a užívaním bytov, ktorou sú verejný vodovod, verejná kanalizácia, miestne komunikácie, verejný rozvod elektriny a verejný rozvod plynu.

BYTY: MVRR a ŠFRB priznali v Trnavskom kraji dotácie 452,345 mil. Sk. Ministerstvo a štátny fond priznalo za sledované obdobie prostriedky pre 219 stavieb a 2112 bytov SR-byty-kraj-Trnavský-dotácie-MVRR-ŠFRB-10.apríl BRATISLAVA 6. mája (SITA) – Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) a Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) priznali od začiatku tohto roka do 10. apríla žiadateľom o podporu v Trnavskom kraji prostriedky v celkovom objeme viac ako 452,345 mil. Sk. Z ministerstva pritom smerovalo na podporu výstavby 251,84 mil. Sk. Ministerstvo a fond tým priznalo prostriedky pre 219 stavieb a 2 112 bytov. Agentúru SITA o tom informovala Katarína Remiášová z oddelenia pre komunikáciu s verejnosťou MVRR. Najviac prostriedkov v objeme 11,947 mil. Sk smerovalo do mesta Trnava, kde podporia výstavbu 47 stavieb a 237 bytov. Dotácie pre obyvateľov Galanty 86,572 mil. Sk podporia 26 stavieb a 177 bytov, do Dunajskej Stredy smerovalo 81,649 mil. Sk pre 64 stavieb a 195 bytov. Najmenej prostriedkov išlo do Hlohovca a Senice. V minulom roku ministerstvo a štátny fond priznali Trnavskému kraju dotácie v objeme takmer 1,292 mld. Sk pre 846 stavieb a 3 657 bytov, pričom prostriedky smerovali hlavne do Dunajskej Stredy, Hlohovca a Trnavy. MVRR podporuje bytovú výstavbu v mestách a obciach prostredníctvom troch programov. Ide o program poskytovania dotácií na výstavbu nájomných bytov, na výstavbu technickej infraštruktúry a na odstránenie systémových porúch bytových domov. ŠFRB podporuje bytovú výstavbu najmä poskytovaním zvýhodnených úverov. ŠFRB vznikol v roku 1996 a zruší sa k 1. januáru 2003. Správa fondu následne prejde pod priame riadenie MVRR a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky

STAVEBNÍCTVO: Wienerberger v prvom kvartáli so ziskom 4,5 mil. Eur Rakúsky výrobca stavebných hmôt Wienerberger dosiahol v prvom kvartáli zisk pred úrokmi a zdanením 4,5 mil. eur, kým v rovnakom období minulého roka to bola záporná hodnota 11,3 mil.

Rakúsko-stavebníctvo-Wienerberger-výsledky-1.Q VIEDEŇ 7. mája (SITA, APA) – Rakúsky výrobca stavebných hmôt Wienerberger dosiahol v prvom kvartáli obchodného roku 2002 značné zlepšenie hospodárskych výsledkov. Zisk pred úrokmi a zdanením predstavoval za prvé tri mesiace 4,5 mil. eur, kým v rovnakom období minulého roka to bolo záporných 11,3 mil. eur. Až 59-percentný nárast oproti prvému štvrťroku 2001 na 41,9 mil. eur zaznamenal zisk pred zdanením, úrokovými nákladmi a odpismi. Obrat koncernu sa z 304,7 mil. eur zvýšil na 315,3 mil. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 3 %. Najväčší podiel na zvýšení obratu mala výroba tehál, kde obrat vzrástol o 9 % na 232,2 mil. eur. K zlepšeniu hospodárskych výsledkov prispela podľa predstaviteľov aj optimalizácia nákladov a zlepšenie na trhoch v NSR, Rakúsku a vo Švajčiarsku, ako aj v krajinách strednej a východnej Európy a v USA. Skupina Wienerberger AG sa v súčasnosti delí sa na štyri podnikateľské oblasti. Patria medzi ne keramické a betónové výrobky, plastové rúry, metalurgia a nehnuteľnosti. Koncern Wienerberger na Slovensku zastupujú firmy Wienerberger Slovenské tehelne, Bramac strešné systémy, Tondach Slovensko a Semmelrock Stein+Design

Dlažby. (1 EUR = 42,208 SKK)

Stavebníctvo strednej a východnej Európy vlani stagnovalo, alebo sa prepadalo ešte hlbšie. Iba v dvoch krajinách mohli byť stavbári pokojnejší. V ČR vzrástla stavebná produkcia takmer o 10% predovšetkým zásluhou veľkých firiem s vyše Článok : Darí sa len Česku a Maďarsku Titul : PROFIT 18/2002 Dátum : 3. 5. 2002 Strana: 13 Autor : Lipianska Ľudmila

„Rýchly rast ovplyvnili na rozdiel od Slovenska zahraniční investori, ktorí podporili výstavbu v priemyselných zónach, najmä v elektrotechnickom a automobilovom priemysle. Podľa Ministerstva priemyslu a obchodu ČR v českej ekonomike existuje zadržiavaný

dopyt po stavebných prácach v objeme 2500 mld Kč (3500 mld Sk). Očakáva sa, že do roku 2003 poklesne výstavba budov pre školstvo, zdravotníctvo, administratívu o 2,5-3%. Tento výpadok potom nahradia budovy pre podnikanie a priemysel. Počíta sa tiež, že vzrastie

objem stavebných prác vo vodnom hospodárstve. Pokračovať bude výstavba ďalších úsekov diaľnic a rozširovanie pražského metra. Zaujímavosťou je budovanie tzv. zelených koridorov napojených na medzinárodnú zelenú sieť dopravy. Napriek tomu, že vzájomné vzťahy oboch krajín sa stále považujú za nadštandardné, prístup slovenských stavebných firiem k tamojším zákazkám už dávno nie je ľahký. Český

štát totiž podporuje domáce firmy tým, že si pri štátnych zákazkách vyhradil právo zadávať až 75% z nich len českým subjektom. Hoci na tamojšom trhu pôsobí viacero slovenských firiem, predstavitelia Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska to považujú za odrobinku. Podľa vedúceho oddelenia Ministerstva priemyslu a obchodu ČR Václava Knora by slovenské stavebné firmy mali vytvárať združenia s českými, a až potom sa uchádzať o české zákazky. Po tom, čo Doprastav, a.s., Bratislava kúpil majoritný podiel v Metrostave, a.s., Praha, sa firmám otvorili trhy oboch krajín. Známym exportérom na toto stavbárske teritórium je tiež s.r.o. ZIPP Bratislava, ktorý zase odkúpil odštepný závod Armabetónu Praha. V Maďarsku mali investície domácich a zahraničných investorov do nebytovej výstavby v posledných piatich rokoch vzostupný trend. Išlo najmä o rozvoj veľkoobchodu, veľkoskladov a obchodných reťazcov. Najbližšie 2 roky však tempo poľaví.

Viac sa počíta s programom renovácie diaľnic a s modernizáciou troch železničných tratí v rokoch 2001-2007 za pomoci fondu ISPA. Zhruba 12 slovenských firiem malo vlani záujem v kooperácii s maďarskými firmami podieľať sa na výstavbe diaľnice pri Miškovci.

Rokovania však nepriniesli žiadne konkrétnejšie výsledky. Situácia vo výstavbe nebytových stavieb v tejto krajine je stále kritická. Vzhľadom na zlý stav verejných financií a štátneho rozpočtu stavebníctvo pociťuje nedostatok investícií a rozvoj odvetvia sa zabrzdil. Obnovenie schopnosti poľskej ekonomiky stabilizovať situáciu v stavebníctve sa očakáva v rokoch 2003-2004 aj v súvislosti so vstupom do EÚ a predovšetkým v závislosti od finančnej pomoci EÚ. V tom čase by malo dôjsť k modernizácii dopravnej infraštruktúry, najmä medzinárodnej železničnej siete, a začať by sa mali aj práce na medzinárodnom plynovode. Drvivá väčšina rozvojových programov v

krajinách strednej a východnej Európy je závislá od podpory z fondov EÚ, BERD, ako aj Svetovej banky.“

Zlá situácia na domácom trhu núti stavbárov hľadať prácu v zahraničí. Žiaľ, zatiaľ bez väčšieho úspechu. Export stavebných prác stále klesá. Kým v roku 1998 dosiahol 3,8 mld Sk, v miléniovom roku bol už o celú 1 mld štíhlejší. Článok : Slovenské firmy v zahraničí

Titul : PROFIT 18/2002 Dátum : 3. 5. 2002 Strana: 10 Autor : Lipianska Ľudmila „Vlani firmy zrealizovali v zahraničí práce len za 2,68 mld Sk. Napriek enormnej snahe podnikov poklesol vývoz stavebnej produkcie v priebehu desiatich rokov o 10%. Slovenské stavebníctvo bolo pritom vždy zamerané proexportne. Starí odborníci nostalgicky spomínajú na časy, keď budovali byty, cestné komunikácie, tunely, vodohospodárske a priemyselné stavby v Európe, na strednom východe (Irak, Irán, Jemen, Saudská Arábia) a na severe Afriky (Egypt, Alžírsko, Líbya). Jedni hovoria o dobre zaplatenej robote, iných ešte mátajú pohľadávky v Iraku či Jemene ako dôsledok rôznych vojnových konfliktov v tejto oblasti. Proexportná orientácia by mala byť zachovaná naďalej, tvrdia podniky a profesijné zväzy. Proti nie je ani vláda. Nejde totiž len o prestíž krajiny. Dôvod je oveľa prozaickejší: slovenské stavebníctvo je z prevažnej časti odkázané na štátne zákazky, a tých je čoraz menej. Ani obyvateľstvo trpiace nezamestnanosťou a nízkymi príjmami sa do výstavby zatiaľ príliš nehrnie. Dnes by sa preto väčšina stavbárskych podnikov rada uplatnila v zahraničí, najlepšie na západoeurópskych trhoch. To však nie je jednoduché. Pre nečlenské krajiny EÚ tu platí množstvo obmedzujúcich a znevýhodňujúcich podmienok. Západná Európa intenzívne rozmýšľa, čo stavať. Väčšina krajín má dobudovanú cestnú infraštruktúru, zmodernizované železnice, rozšírenú leteckú dopravu. Ponuka stavebných firiem prevažuje nad dopytom. Veľkých stavieb nie je veľa. Z tých aktuálnych sa črtá vari len výstavba mosta spájajúceho Dánsko s Nemeckom. To je však zákazka náročná po technickej i finančnej stránke, určená veľkým konzorciám. Stavebné kapacity a výroba stavebných látok v krajinách EÚ sú natoľko veľké, že každý ponúka každému. Dáni, Švédi aj Fíni hľadajú možnosti, ako uplatniť napríklad svoje – často veľmi progresívne – technológie. Krajiny strednej a východnej Európy by takisto najradšej vyvážali všetko – ľudí, kapacity, stavebné látky. Silné firmy z Nemecka či Francúzska sa už uchytili v Maďarsku, Česku aj v Rusku, ale vzhľadom na zlú situáciu doma to stále nestačí. Podľa Európskej federácie stavebného priemyslu FIEC (vznikla v roku 1905, sídli v Bruseli, združuje 26 krajín) pokles v stavebníctve najviac zasiahol Nemecko, kde zaniklo každé 15. miesto, ale aj Dánsko, Belgicko a Rakúsko. Mierne zlepšenie by malo nastať iba v Španielsku, Veľkej Británii, Francúzsku, Taliansku a Írsku. Očakávania sú to však značne opatrné. Predstavitelia Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS), ktorý združuje najväčšie exportné podniky, tvrdia, že s podporou vlády a komerčných bánk by sa exportná schopnosť stavebníctva predsa len mohla zvýšiť. „Odvetvie proexportné stále je. Žiaľ, táto jeho schopnosť sa nevyužíva. V opačnom prípade by sa zlepšila nepriaznivá situácia v obchodnej bilancii. Stačil by impulz na vládnej úrovni, a mohli by sme v zahraničí investovať viac. Povedzme, aj na ruskom trhu. Práve s touto krajinou má Slovensko veľmi nepriaznivú obchodnú bilanciu,“ zamýšľa sa prezident ZSPS František Slávik. Podobný názor, že vláda by mala byť väčšmi nápomocná pri presadzovaní slovenských firiem vonku (napríklad v Írskej republike), má aj generálny riaditeľ a.s. BCI Žilina Martin Sukupčák. Aspoň kým Slovensko nevstúpi do EÚ. Rast exportu stavebníctva by uvítal aj priemysel stavebných látok, pretože by mohol časť svojej produkcie vyvážať zároveň s kapacitou stavebných firiem. Podnikateľská sféra kritizuje vládny kabinet pre jeho malú pružnosť. Veľakrát sa aj naskytne šanca, uskutočnia sa rokovania medzi profesijnými zväzmi jednotlivých krajín, ale všetko zostáva stáť na neschopnosti uzavrieť dohodu aspoň na úrovni ministrov oboch krajín. Naposledy SR získala na nemeckom trhu (v súlade s medzištátnou zmluvou z roku 1996) 435 pracovných miest pre stavbárov a 85 pre reštaurátorov. To je veľmi málo. Nemecká strana však nemá námietky, aby Slovensku prepustili svoje nevyužité miesta Česká republika a Turecko. Obe krajiny čerpajú zo svojich kvót sotva polovicu. Turecko malo naposledy z 5000 pracovných miest voľných zhruba 3000. Česká republika súhlasí s presunom 500 pracovných miest. Rokovania sa uskutočnili na úrovni profesijných zväzov ešte vlani, respektíve vo februári 2002. MH SR, ktorému problematika licencií prináleží, sa k tejto otázke doteraz nedostalo. Nedávno vyvolalo búrku nevôle podnikovej sféry vyjadrenie ministra výstavby a regionálneho rozvoja Istvána Harnu, že firmy sa musia prispôsobiť nízkemu dopytu po stavebných prácach. Reštrukturalizovať sa a znížiť počty zamestnancov. Oba profesijné zväzy – Zväz stavebných podnikateľov Slovenska i Asociácia súkromných stavebných podnikateľov Slovenska – boli ostro proti: podniky to oslabí a nebudú schopné odolať silnej medzinárodnej konkurencii. Podľa nich je štruktúra odvetvia dávnejšie na európskej úrovni. Na trhu pôsobia firmy s 5-6 zamestnancami i veľké podniky s 1000-2000 pracovníkmi, ktoré na seba nabaľujú časť menších podnikateľských subjektov ako subdodávateľov. Stavebníctvo sa profiluje aj profesijne. Núti ho k tomu vývoj. Je síce pravda, že väčšina stavbárskych spoločností berie zákazky rad-radom, len aby ich pracovníci mali robotu, ale na trhu sa etablovali už aj firmy špecializujúce sa na najnovšie technológie, ktoré možno aplikovať napríklad pri výstavbe inteligentných budov. Samozrejme, na domácom trhu zatiaľ pre ne nie je dostatok príležitostí, aj ony sú nútené hľadať si prácu vonku. Podkapitalizované podniky sa do sveta nedostanú. „Investor požaduje garanciu zvyčajne v rozmedzí 15-20%. Ak ide o miliardovú zákazku, je to 200 mil. Ďalších 10-20% prostriedkov musia mať na zabezpečenie podmienok pre svojich pracovníkov v zahraničí a zvládnutie prvých krokov na stavbe. Čiže firma ešte ani nezačala, a už potrebuje 30-40% z celkových nákladov,“ zdôvodňuje F. Slávik. Navyše, dnes je v prípade zahraničných investorov pomaly nepísaným pravidlom, že prvá platba za práce príde až po 90 dňoch. Realizačná firma teda potrebuje preklenúť celé 3 mesiace. Export je tak podmienený nielen silou ľudského a stavebného potenciálu firmy, ale predovšetkým jej kapitálovou silou. „V trhovom prostredí by mali na seba vziať väčšiu zodpovednosť aj komerčné banky, ktoré sa zatiaľ nejavia ako hnací motor exportu,“ zdôrazňuje F. Slávik. Napríklad v susednom Rakúsku v tomto smere situáciu priaznivo ovplyvňuje skutočnosť, že majiteľmi veľkých stavebných firiem sú práve banky. Pre firmu to síce znamená, že má nad sebou náročnejšiu kontrolu, ako to už zo strany bánk býva zvykom, ale zároveň aj lepší prístup k zdrojom.“

Pokles exportu stavebníctva (v % z celkovej produkcie odvetvia)

r. 1992 – 13,2%
r. 1995 – 12,1%
r. 1998 – 4,9%
r. 2000 – 4,0%
r. 2001 – 3,7%

STAVEBNÍCTVO: Vod-eko dosiahol vlani čistý zisk 4 mil. Sk Celkové výnosy stavebnej spoločnosti boli v minulom roku 256,283 mil. Sk SR-stavebníctvo-Vod-eko-výsledky-2001 BRATISLAVA 9. mája (SITA) – Stavebná spoločnosť Vod-eko, a.s., Trenčín vykázala v minulom roku zisk po zdanení 4,060 mil. Sk. Celkové výnosy podniku boli vlani 256,283 mil. Sk, náklady dosiahli 252,223 mil. Sk. Vyplýva to zo zdrojov zverejnených spoločnosťou. Stále aktíva boli v minulom roku 80,092 mil. Sk, firma v roku 2001 mala cudzie zdroje za 43,868 mil. Sk. Ostatné pasíva podniku vlani tvorili 10,410 mil. Sk. Trenčianska spoločnosť evidovala v roku 2001 vlastné imanie 85,829 mil. Sk.

Spoločnosť Vod-eko realizuje inžinierske, dopravné, priemyselné a bytové stavby. Predmetom jej podnikania je aj oprava dopravných a stavebných mechanizmov, poskytovanie služieb strojovými a stavebnými mechanizmami, ako i výroba betónu, železobetónových prvkov a ich predaj. Vod-eko tiež predáva štrkopiesky a iné stavebné materiály a poskytuje služby v cestnej nákladnej doprave.

Pripravil: Linda Drábová, P67 value, člen skupiny Penta Holding. Spracovane zo zdrojov agentúry SITA, služby TRIAS a interných databáz.

Táto publikácia bola pripravená tímom spoločnosti P67 Value, členom skupiny PENTA HODLDING. Publikácia nie je určená ako ponuka na predaj alebo nákup akéhokoľvek finančného nástroja. Napriek tomu, že spoločnosť P67 Value venovala odpovedajúcu a uvážlivú starostlivosť výberu faktov a ich zdrojov použitých v tejto publikácii, nepreberá na seba záväzok úplnosti a kompletnosti týchto faktov. Informácie obsiahnuté v tejto publikácii môžu byť menené bez predchádzajúceho upozornenia. Predstavitelia alebo zamestnanci P67 Value, môžu, v rámci zákonných noriem, participovať alebo mať iné záujmy v transakciách alebo nástrojoch vrátane derivátov, ktoré priamo alebo nepriamo sa dotýkajú témy tejto publikácie.

Ani predstavitelia, ani zamestnanci spoločnosti P67 Value nepreberajú na seba záväzky vyplývajúce z priamych alebo nepriamych strát spôsobených využitím informácií obsiahnutých v tejto publikácii. Investičné možnosti pojednávané v tejto publikácii môžu obsahovať signifikantné riziko, nemusia byť k dispozícií vo všetkých legislatívnych systémoch, môžu byť nelikvidné a nevhodné pre niektorých investorov. Hodnota investície, alebo výnos z nej, môže podliehať zmene úrokovej sadzby, menového kurzu alebo iných činiteľov v ekonomike. Minulá výkonnosť investície nie je indikátorom budúceho vývoja jej hodnoty.

Obsah tejto publikácie podlieha ochrane autorským zákonom. Žiadna jeho časť, text, graf alebo tabuľka nesmie byť reprodukovaná, distribuovaná alebo publikovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti P67 Value. Všetky práva vyhradené.

Ďalšie informácie spoločnosť P67 Value poskytne na vyžiadanie.

Bratislava
P67 Value, member of PENTA HOLDING
Krížková 9
811 04 BRATISLAVA
SLOVAKIA
e-mail: p67value@p67value.sk