Bratislavská vodárenská spoločnosť

Členovia bratislavskej mestskej rady odporučili mestskému zastupiteľstvu schváliť prevod akcií Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), a. s., z Fondu národného majetku SR na hlavné mesto a zámer rozdeliť túto BVS – siahajúcu od Bratislavy až po Piešťany, na dve vodárenské spoločnosti, Bratislavskú a Trnavskú.

Tri projekty VaK v predposlednej fáze privatizácie

Ide o VaK Bratislava, Západoslovenské VaK (ZSVaK) Bratislava a Stredoslovenské VaK Banská Bystrica, ktoré MSPNM malo v apríli predložiť Fondu národného majetku SR. Vo fáze posudzovania rezortom privatizácie je ešte projekt týkajúci sa Severoslovenských VaK so sídlom v Žiline. MSPNM plánuje predložiť posledný privatizačný projekt – Východoslovenských VaK do polovice mája.

ISPA

Trnava sa spolu s okolitými obcami usiluje získať finančné prostriedky z projektu ISPA na dokončenie výstavby kanalizácie. S výstavbou kanalizácie na tomto území sa začalo v roku 1995 a zatiaľ sa preinvestovalo 230 mil. Sk z celkových nákladov 800 mil. Sk. O tom, ktoré projekty budú podporené z programu ISPA, sa v Bruseli rozhodne do konca februára budúceho roka.

Do zoznamu prioritných projektov ISPA bol zaradený Projekt Košice – rozšírenie kanalizácie. Prípravu dokumentácie vykonajú belgické firmy Aquaplus a Aquafin spoločne s Hydroprojektom, s.r.o., Banská Bystrica.

Infraštruktúra v rómskych osadách z peňazí PHARE

Na základe Finančného memoranda 2001 bude tridsať obcí podporených účelovo viazanými prostriedkami na vybudovanie infraštruktúry (pitná voda, kanalizácia, cesty, elektrifikácia, verejné osvetlenie). S výstavbou sa v jedenástich obciach začne ešte v tomto roku, v ďalších obciach je predpokladaný začiatok prác plánovaný na marec roku 2003.

VaK v ČR

Severomoravské vodovody a kanalizace ukončili hospodárenie za rok 2001 podľa auditovaných výsledkov s čistým ziskom 178,9 mil. Kč, pokým v roku 2000 to bolo 129,5 mil. Tržby za predaj výrobkov a služieb 2. najväčšieho výrobcu a distribútora pitnej vody v ČR vzrástli o 196 mil. na 1,377 mld v roku 2001. Firma v roku 2001 investovala 432 mil. Kč, čo je o 122 mil. viac ako v roku 2000.

Investori

Väčinu vodárenského trhu v ČR si už medzi sebou rozdelili francúzske Vivendi a Ondeo a britská Anglian Water. E.ON má záujem vytvárať aliancie s tými, ktorí už českú vodu ovládajú. Ďalší hráči na českom trhu sú OMI, dcéra americkej CH2M HILL a britská International Water. Nemecký RWE nedávno deklaroval záujem viac sa vo svojich investíciách sústrediť na vodu.

Asi dve tretiny vodárenských firiem v ČR sú vo vlastníctve zahraničných investorov. Teraz prebiehajú boje o zvyšných asi 35% – aktuálne v Břeclavi, Mladej Boleslavi, Zlíne, Mělníku a Kladne.

---

Vybrané detailnejšie informácie

Mestská rada o transformácii vodárenských zariadení

BRATISLAVA 30. apríla (SITA) – V uznesení mestská rada navrhuje poslancom zámer, aby Bratislavská vodárenská spoločnosť, kopírujúca približne územie Bratislavského samosprávneho kraja (BASK), bola rozdelená na dva celky a to na spoločnosť infraštruktúrnu a spoločnosť prevádzkovú, a aby už do májového zasadnutia poslaneckého zboru boli vypracované podmienky na výber poradcu pre rozdelenie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.

MSPNM posunie Fondu národného majetku tri projekty VaK

BRATISLAVA 18. apríla (SITA) – Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR (MSPNM) do konca tohto týždňa predloží Fondu národného majetku SR (FNM) tri privatizačné projekty týkajúce sa podnikov Vodární a kanalizácií (VaK). „Sú to projekty, u ktorých už bolo ukončené ich posudzovanie a ministerstvo už vydalo aj privatizačné rozhodnutia,“ povedal agentúre SITA hovorca MSPNM Róbert Merva. „Ako posledný bol ministerstvu predložený projekt Východoslovenských VaK Košice (VVaK), ktorý je zároveň najrozsiahlejší,“ povedal hovorca MSPNM. Ministerstvo preto predpokladá, že jeho posudzovanie a predloženie FNM sa oproti ostatným mierne oneskorí. „Našou snahou je stihnúť to do polovice mája,“ dodal Merva. Podľa hovorkyne FNM Tatjany Lesajovej je fond pripravený ihneď po predložení privatizačných projektov začať s ich majetkovo-právnym posudzovaním. Po ukončení tohto procesu Výkonný výbor FNM podľa nominácií zakladateľského ministerstva vymenuje členov orgánov vznikajúcich akciových spoločností a nové akciovky zapíše do Obchodného registra.

Návrh ministerstva pôdohospodárstva na zriadenie šiestich vodárenských spoločností v rámci transformácie VaK schválila vláda minulý rok v júni. Tie vzniknú z piatich štátnych podnikov VaK. Fond po posúdení projektov vloží majetok podnikov VaK do pripravovaných obecných vodárenských spoločností, ktorých akcie by mali vlastniť a spravovať obce a mestá. Dokončenie tohto procesu sa odhaduje do polovice roka 2002. Majetok ZSVaK, š.p., Bratislava, k 31. decembru 2000 predstavoval finančnú hodnotu 5,822 mld. Sk. Hodnota projektu na privatizáciu majetku VaK Bratislava s časťou ZSVaK predstavovala 10,723 mld. Sk. Privatizovaný majetok VVaK pritom predstavoval vo finančnej hodnote k 31. decembru 2000 celkom 10,059 mld. Sk. Účtovný majetok Severoslovenských vodární a kanalizácií predstavoval ku koncu roka 2000 hodnotu 5,643 mld. Sk a majetok Stredoslovenských vodární a kanalizácií, š.p. Banská Bystrica predstavoval k tomu istému termínu 4,929 mld. Sk. Súhrnný majetok všetkých VaK tak predstavoval viac ako 37 mld. Sk.

Výstavba kanalizácie z prostriedkov ISPA zníži náklady o 50 %

TRNAVA 24. apríla (SITA) – Trnava sa spolu s okolitými obcami usiluje získať finančné prostriedky z projektu ISPA na dokončenie výstavby kanalizácie, povedal dnes na tlačovej besede štatutárny zástupca týchto obcí a zároveň primátor mesta Trnava Štefan Bošnák. Do projektu je okrem Trnavy zapojených 44 obcí. Celkové náklady na zavedenie kanalizácie predstavujú 800 mil. korún a získanie podpory z projektu ISPA by znamenalo zníženie nákladov o 50 percent. S výstavbou kanalizácie na tomto území sa začalo v roku 1995 a dodnes sa preinvestovalo 230 mil. korún. Okrem trnavského regiónu sa o podporu ISPA uchádza aj 16 ďalších projektov. Všetci uchádzači museli splniť prísne kritériá. Žiadatelia musia byť napríklad schopní garantovať pokrytie nákladov vo výške 50 percent z vlastných zdrojov a na projekte musí participovať mesto s počtom obyvateľov viac ako 40 tisíc, oznámil primátor. Zostávajúcich 50 percent dostane uchádzač ako nenávratnú pôžičku. O tom, kto dostane podporu z programu ISPA, sa v Bruseli rozhodne do konca februára budúceho roka. Ak sa Trnave nepodarí získať financie z projektu ISPA, bude musieť pokračovať vo výstavbe kanalizácie tak ako doteraz a financovať celý projekt z vlastných prostriedkov, dodal Bošnák.

Východ Slovenska sa uchádza o európske fondy

11. apríla 2002 (HOSPODÁRSKE NOVINY) – Aby Košice získali finančné prostriedky z fondu EÚ ISPA, spracovali prostredníctvom firmy Hydroprojekt, s.r.o., Banská Bystrica návrh projektu Košice – rozšírenie kanalizácie. V projekte je združených 11 mestských častí mesta Košice a výstavba a rekonštrukcia kanalizačného systému štyroch stavieb v investorstve Východoslovenských vodární a kanalizácií (VVaK). Na základe výsledkov z priebežných konzultácií, ktoré sa v roku 2001 uskutočnili na MŽP a odporúčaní zástupcov Európskej komisie je snahou Košíc podať priamo žiadosť vypracovanú zahraničným partnerom.“ Ako ďalej povedala, na prípravu žiadosti a potrebných dokumentov o podporu z fondu ISPA bude prispievať svojimi prostriedkami vláda provincie Dolné Flandry Belgického kráľovstva. Vlastnú prípravu dokumentácie projektu ISPA vykonajú belgické firmy Aquaplus a Aquafin spoločne s Hydroprojektom, s.r.o., Banská Bystrica. „Cieľom spracovateľov žiadosti je teraz pripraviť všetky náležitosti projektu tak, aby mohol byť v októbri tohto roku prejednaný v Bruseli,“ dodala hovorkyňa košického magistrátu. Hlavným cieľom projektu Košice – rozšírenie kanalizácie je znížiť znečistenia vody v Hornáde, dobudovaním kanalizácie v meste zabrániť priamemu znečisťovaniu vôd, ale aj celkovo zlepšiť podmienky životného prostredia v Košiciach. Po realizácii projektu bude na čističku odpadových vôd napojených ďalších 55.300 novonapojených obyvateľov. Plánuje sa dobudovať 56 km kanalizácie. Na spracovaní projektu sa začne intenzívne pracovať za účasti Mesta Košice a VVaK tak, aby bol pripravený už v letných mesiacoch. O spoločnosti Aquaplus: Spoločnosť Aquaplus pôsobí od roku 1990, väčšinový podiel v nej majú Flámi. Dôraz kladie na to, aby jej projekty boli v súlade so životným prostredím a všetkými jeho zložkami. Vďaka rozpracovaným projektom túto spoločnosť poznajú v Čechách, ale aj v Rumunsku, Maďarsku a ďalších krajinách.

V tomto roku vybudujú infraštruktúru z peňazí PHARE v 11 obciach

BRATISLAVA 23. apríla (SITA) – Koordinačná porada Národnej koordinátorky zahraničnej pomoci Márie Kadlečíkovej, zástupcov Implementačnej agentúry pre regionálny rozvoj na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja a zástupcov Slovenského pozemkového fondu sa uskutočnila v utorok v Bratislave. Cieľom porady bolo preveriť pokrok v pripravenosti obcí na realizáciu výstavby infraštruktúry v tridsiatich obciach SR, ktoré sú na základe Finančného memoranda 2001 podporené financiami účelovo viazanými na vybudovanie infraštruktúry (pitná voda, kanalizácia, cesty, elektrifikácia, verejné osvetlenie). S výstavbou infraštruktúry sa v jedenástich obciach začne ešte v tomto roku. Predpokladaný začiatok prác v ďalších obciach je plánovaný na marec roku 2003. Koordinačnej porade predchádzala cesta podpredsedníčky vlády pre európsku integráciu Márie Kadlečíkovej po desiatich vybraných obciach Slovenska v dňoch 18. – 19. marca tohto roku. Účastníci porady s uspokojením konštatovali, že v deviatich z desiatich navštívených obcí bude pozemkové vlastníctvo vysporiadané do 26. apríla 2002. Správna Rada Slovenského pozemkového fondu bola voči priorite programu PHARE ústretová. V obciach, kde sa rómske osady nachádzajú na štátnej pôde, alebo na pôde neznámych vlastníkov, sú v týchto dňoch podpisované dlhodobé nájomné zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom (SPF). Nájomné splatné od 1. januára 2003 vo výške 10 halierov za meter štvorcový pôdy, bolo odsúhlasené na obdobie päťdesiatich rokov. V prípade pôdy vo vlastníctve štátu po predložení geometrických plánov obcami bude prenajatá pôda ihneď prevedená do ich vlastníctva. Účastníci utorňajšej koordinačnej porady tiež s potešením konštatovali, že v dvadsiatich siedmich obciach z tridsiatich zaradených do projektu Podpora infraštruktúry vo vybraných obciach, sa nedostatky nevyskytujú. V troch obciach existuje nedostatočná, resp. žiadna komunikácia medzi starostami a Implementačnou agentúrou pri ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. Ak nedôjde k okamžitej náprave, realizácia výstavby infraštruktúry bude prenesená do iných obcí nachádzajúcich sa na širšom zozname.

ČR:Boje vodární ohrozujú ceny vody

7. 5. 2002 (MLADÁ FRONTA DNES) – Asi dva roky potom, ako firma Anglian Water začala prevádzkovať berounské VaK, sa vodárne ocitli pod tlakom zvyšujúcej sa ceny vody z pražskej Želivky. Jej predaj kontroluje francúzsky konkurent Vivendi Water. Spor medzi rivalmi dospel tak ďaleko, že VaJ Beroun by mali platiť o 20% vyššiu cenu za vodu ako porovnateľný región Říčany. Napriek tomu, že VaK Beroun odmietajú zvýšenú cenu platiť, obyvateľom tohto regiónu hrozí, že im Francúzi uzavrú kohútiky celkom. Vivendi tvrdí, že cena, ktorú účtuje Berounu, je trhovo prijateľná. „Dávame si nízku prirážku. Otázkou je, za koľko ju predávajú ďalej. Cenu navyše určuje to, za koľko ju nakupujeme od povodia Vltavy,“ povedal František Barák z Vivendi. Podľa Anglian Water by mali VaK Beroun platiť až 9,20 Kč z m2 zo Želivky; v r. 2000 to bolo 8 Kč a v r. 2001 mala byť cena zvýšená na 8,70 Kč za m3. Podobne v spoločnosti Aqua Příbram, ktorá si nedávno vybrala za prevádzkovateľa americkú firmu OMI, sa chystá ku skokovému zvýšeniu cien vody. Vivendi, ktorá o příbramskú zmluvu prišla, pretože prehrala tender, totiž predtým neoddeľovala, koľko vody spotrebuje mesto a koľko ostatné obce regiónu, ktoré obsluhuje. Dosiaľ počítala s tým, že bude obsluhovať región aj mesto. Teraz má mesto konkurenta. Na rad prídu merače, ktoré presne povedia, koľko vody spotrebuje Příbram. „Mesto nechápe, že dosiaľ bolo súčasťou solidárneho zväzku, kde nebola voda pre neho meraná oddelene. Je tam veľká stratovosť, miestami až 50%. Zväzok obcí bude teraz asi trvať na tom, aby mesto platilo aj tú vodu, čo sa stratí. Na odovzdávajúcich miestach budú vodomery. Poslanci nechcú počuť, že sa tým cena vody môže zvýšiť o 20%,“ povedal Barák. Zástupca OMI Max Edington verí, že riešenie sa nájde. „Budeme s mestom spolupracovať.“

Mladá Boleslav chce predať vodárne bez verejnej súťaže

25. 4. 2002 (MLADÁ FRONTA DNES) – Pritom pred týždňom dostali zastupitelia konkurenčnú ponuku od iného francúzskeho obra, firmy Ondeo, s cenou o 100 Kč viac na každú akciu. Výberové konanie však Mladá Boleslav nevyhlásila. Zastupitelia na základe ponuky Vivendi odsúhlasili zámer predať 53% akcií vodární. 25.4. sa k podmienkam ponuky vysloví Vivendi. „Serióznu ponuku máme iba od Vivendi. Ponúka okolo 200 Kč za akciu. Zastupiteľstvo posúdi konkrétne zmluvy,“ povedal zástupca starostu Boleslavy Milan Poslt. Podľa neho mesto tender nevypísalo, pretože pred ponukou Vivendi o predaji vodární neuvažovalo. So záujmom o akcie vodární sa však na radnicu prihlásili aj konkurenti. Ondeo sa teraz búri, že jej ponuku neberie mesto do úvahy a žiada súťaž. Tvrdí, že je schopná zaplatiť za akcie lepšiu cenu – 302 Kč za kus. „Zastupitelia nám vôbec nevysvetľujú, prečo nerobia tender. Polovica z nich si myslí, že Vivendi je lepšia,“ povedal Ladislav Cabejšek z Ondea. Podľa Poslta Ondeo dosiaľ nešpecifikovalo ďalšiu z podmienok nákupu akcií. „Nemáme od nich garanciu na ceny vody v budúcnosti. Keď sa zatupitelia mesta rozhodnú, že chcú tender, môže byť. Možnosti sú otvorené.“ Ponuku dala mestu aj britská International Water, no bez uvedenia ceny. Vivendi, podobne ako v iných regiónoch, ani v Boleslavy neoslovuje priamo poslancov. Poradcom a tým, kto stanovil cenovú ponuku, je Česká infrastrukturní, ktorá predtým patrila advokátovi Robertovi Perglovi. „Je to trojstranný vzťah. Nákup akcií by financovala Česká spořitelna. No konečným majiteľom by bola Vivendi,“ povedal člen predstavenstva infraštruktúrnej Zdeněk Strnad. Súčasný vlastník firmy nie je známa a infrastrukturní ju odmieta zverejniť. „Práva akcionára vykonávam. Akcie mi však nepatria. Vlastník, náš klient, si neželá byť zverejnený,“ povedal Pergl. Okrem Boleslavy investori bojujú o vodárne vo vyše desiatich regiónoch Čiech a Moravy včítane Zlína, Břeclavy, Mělníka a Kladna.

Dôležitý boj o budúcnosť spoločnosti aj o rozdelení síl vo vodárenstve na Morave

18. 4. 2002 (MLADÁ FRONTA DNES) – Osud zlínskych vodární môže ovplyvniť rozhodovanie o predaji vodárenských firiem v ďalších moravských regiónoch. Starostovia obcí, ktoré vlastnia akcie vodární, sa rozdelili na dva tábory. Mesto Zlín, najväčší akcionár (47%), presadzuje, aby sa partnerom VaK stala česká firma Jihočeská vodárenská, víťaz výberového konania. Napriek tomu, že ide o firmu založenú pražskými právnikmi, ktorá nikde žiadny vodárenský podnik neprevádzkuje, porazila svetové vodárenské giganty – Anglian Water, Ondeo a International Water. Jižní vodárenská mala pôvodne kúpiť majetok VaK v hodnote 40 mil. za 80 mil. Kč, následne si mala VaK od obcí prenajať za 100 mil. Kč. Tento nezvyčajný spôsob vstupu investora mal zabezpečiť zachovanie VaK vo vlastníctve obcí, čo je podmienkou získania 1,2 mld Kč od európskych fondov Ispat na investície do infraštruktúry. Ostatní akcionári však so Zlínom nesúhlasia. Neveria tomu, že Jižní vodárenská je skutočne strategickým investorom. „Je to firma s imaním 1 mil. Kč založená pred pol rokom. Existuje nebezpečenstvo, že zvýši cenu vody,“ povedal jeden zo starostov. Dodal, že ako konateľ Južnej vodárenskej vystupoval Robert Pergl, ktorý je spájaný s kauzou vytunelovaných CS Fondov. Jižní vodárenská sa však obhajuje svojím spojenectvom s francúzskym vodárenským gigantom Vivendi Water, čo potvrdil zástupca Vivendi Tomáš Paclík. Valné zhromaždenie prinieslo nerozhodný záver – odsúhlasil sa síce 30-ročný prenájom VaK, no nebol odsúhlasený predaj majetku firmy. Vedú sa spory, či Jižní vodárenská má nárok na prenájom bez toho, že by kúpila majetok. Uznesenie zastupiteľstva hovorí, že keď nevyjde plán na prenájom, budú akcie predané Českej sporiteľni za 160 Kč za kus. Potom by však región stratil nárok na peniaze z EÚ. Sporiteľňa v iných tendroch vystupuje ako partner ďalšej z Perglových firiem, Českej infraštruktúrnej. Je tak pravdepodobné, že ak akcie VaK Zlín by banka predala tejto firme, ktorá v tendri neuspela. „V dôvodovej správe zastupiteľstva sa píše, že kupujúcim akcií by bola Česká infrastrukturní,“ potvrdzuje zastupiteľ za US Vladimír Daťka, ktorý s predajom nesúhlasí.

Táto publikácia bola pripravená tímom spoločnosti P67 Value, členom skupiny PENTA HOLDING. Publikácia nie je určená ako ponuka na predaj alebo nákup akéhokoľvek finančného nástroja. Napriek tomu, že spoločnosť P67 Value venovala odpovedajúcu a uvážlivú starostlivosť výberu faktov a ich zdrojov použitých v tejto publikácii, nepreberá na seba záväzok úplnosti a kompletnosti týchto faktov. Informácie obsiahnuté v tejto publikácii môžu byť menené bez predchádzajúceho upozornenia. Predstavitelia alebo zamestnanci P67 Value, môžu, v rámci zákonných noriem, participovať alebo mať iné záujmy v transakciách alebo nástrojoch vrátane derivátov, ktoré priamo alebo nepriamo sa dotýkajú témy tejto publikácie.

Ani predstavitelia, ani zamestnanci spoločnosti P67 Value nepreberajú na seba záväzky vyplývajúce z priamych alebo nepriamych strát spôsobených využitím informácií obsiahnutých v tejto publikácii. Investičné možnosti pojednávané v tejto publikácii môžu obsahovať signifikantné riziko, nemusia byť k dispozícií vo všetkých legislatívnych systémoch, môžu byť nelikvidné a nevhodné pre niektorých investorov. Hodnota investície, alebo výnos z nej, môže podliehať zmene úrokovej sadzby, menového kurzu alebo iných činiteľov v ekonomike. Minulá výkonnosť investície nie je indikátorom budúceho vývoja jej hodnoty.

Obsah tejto publikácie podlieha ochrane autorským zákonom. Žiadna jeho časť, text, graf alebo tabuľka nesmie byť reprodukovaná, distribuovaná alebo publikovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti P67 Value. Všetky práva vyhradené.

Ďalšie informácie spoločnosť P67 Value poskytne na vyžiadanie.

Bratislava
P67 Value, member of PENTA HOLDING
Krížková 9
811 04 BRATISLAVA
SLOVAKIA
Tel:+421-2-577 88 400
Fax: +421-2-577 88 401
e-mail: p67value@p67value.sk