Od roku 2005 budú musieť všetky významné spoločnosti prejsť na medzinárodné účtovné štandardy. Titulné stránky novín sú plné článkov o firmách ako Enron (ktorej krach sa stal najväčším bankrotom všetkých dôb) a WorldCom (ktorá sa priznala k najväčšej účtovnej chybe v moderných dejinách). Spoločným menovateľom týchto škandálov, ktoré ohrozujú fungovanie moderného sveta, je účtovníctvo. Zrazu to už nie je nudný odbor bokom od záujmu verejnosti. Dostal sa do centra pozornosti. Je terčom kritiky, ale súčasne sa k nemu upínajú nádeje.

Dôvera v účtovníctvo a v informácie, ktoré poskytuje, je základom, na ktorom je postavený kapitálový trh (a nakoniec aj bankovníctvo, pretože bankári tiež potrebujú spoľahlivé informácie). Bez dôvery investori nebudú investovať. Bez investícií firmy nedostanú kapitál. Bez kapitálu firmy nemôžu fungovať. Bez firiem ľudia nebudú mať žiadnu prácu a od koho čo kupovať. Bez dôvery je hospodárstvo mŕtve.

V júni Európska rada ministrov ratifikovala návrh Európskej komisie, podľa ktorého v EÚ budú musieť všetky firmy kótované na burze od roku 2005 používať Medzinárodné štandardy pre finančné správy. Účtovný systém je známy ako IFRS (International Financial Reporting Standards, predtým pod názvom IAS – International Acccounting Standards, čiže Medzinárodné účtovné štandardy).

Nové štandardy

Prechod na IFRS bude pre firmy predstavovať veľa práce. Najväčšou zmenou bude, že nový systém vyžaduje, aby firmy investorom poskytli pravdivý a verný obraz svojho podnikania. Vedenie, ktoré nie je zvyknuté poskytovať takéto pravdivé informácie, bude mať s prechodom na IFRS ťažkosti.

Ako súvisia krachy amerických firiem a prechod na medzinárodné účtovné štandardy v Európe? Jednoducho: štandard IFRS je veľmi podobný americkému účtovnému systému. Je to systém známy ako US GAAP (US Generally Accepted Accounting Principles alebo Americké všeobecne uznávané účtovné zásady). Je teda namieste otázka: Keď US GAAP umožnili firmám klamať, kradnúť a podvádzať, nedovolí im IFRS to isté? Veď obidva systémy sú takmer identické… Prečo sa teda vzdávať vžitých účtovných štandardov a prejsť na nový systém?

US GAAP nedovolil firmám klamať, kradnúť a podvádzať. Aby to ich manažéri dokázali, museli jeho pravidlá porušiť. Napriek rozruchu spôsobenom Enronom, WorldComom, Andersenom a ďalšími sa často zabúda na jeden základný fakt. Aj napriek urputnej snahe vedenia firiem, audítorov, investičných bankárov a analytikov využiť všetky dostupné štrbinky v pravidlách museli nakoniec pravidlá porušiť, aby boli schopní podviesť svojich investorov.

Škandály tiež možno svedčia o skorumpovateľnosti audítorov a o nedostatku dohľadu nad vedením firiem zo strany správnych rád, ale rozhodne nesvedčia o nekvalitných účtovných štandardoch. IFRS dnes používa ako svoj primárny účtovný systém iba približne 300 firiem, a väčšina z nich iba niekoľko rokov. To je priveľmi malá vzorka a príliš krátky čas na hodnotenie. Na druhej strane, US GAAP používa vyše 10-tisíc firiem vyše 70 rokov. To je dosť na to, aby sa zistilo, či tento systém v praxi funguje.

Hovorí sa, že IFRS a US GAAP nie sú dva systémy, ale dve interpretácie jedného systému, zásadne odlišného od národných štandardov. Podľa teórie je to skutočne tak. Hlavné rozdiely medzi národnými štandardmi a US GAAP/IFRS sú, že tie druhé vytvárajú súkromné inštitúcie. Ďalší rozdiel je, že národné systémy sa snažia skombinovať reportovanie pre štát (najmä na vykázanie daňovej povinnosti) a správy pre investorov. US GAAP/IFRS sa o daňové otázky nezaujímajú a sú zamerané iba na investorov. Tretí rozdiel je, že národné systémy sú zamerané na postup (hovoria účtovníkom, ako by mali účtovať), zatiaľ čo US GAAP/IFRS sú zamerané na výsledok (účtovník môže účtovať ako si želá, ak konečným výsledkom sú úplné a pravdivé informácie). Z praktického hľadiska sú však IFRS a US GAAP dva rôzne účtovné systémy. To tiež znamená, že aj napriek slovu „medzinárodný“ v názve sa IFRS nemôžu pokladať za svetový účtovný systém.

Dva systémy, a predsa jeden

Dôvod je prostý. Amerika si to neželá. Aj napriek prasknutiu internetovej a telekomunikačnej špekulačnej bubliny, aj napriek krachu Enronu, aj napriek škandálom okolo WorldComu a Xeroxu sú Američania stále presvedčení o tom, že ich účtovný systém je najkvalitnejší na svete. Tvrdenie, že opak je pravda, nie je podložené faktmi. Američania nie sú ochotní, napriek nátlaku zo strany EÚ, bez úprav IFRS prijať. Dôvodom je najmä možnosť účtovné štandardy politicky ovplyvňovať.

Nedôveryhodný je už spôsob, akým IFRS Európska únia prijala. EÚ si ponecháva možnosť jednotlivé pravidlá „potvrdzovať“ a prijať iba tie štandardy, ktoré sú politicky prijateľné (toto potvrdzovanie je vo forme tzv. endorsement mechanism). Vláda každej krajiny v EÚ teda môže dohliadať na nové štandardy a zabezpečiť, aby neobsahovali „podstatné nedostatky“, ktoré neberú do úvahy „prvky špecifické pre prostredie EÚ“. Ako si Európska komisia túto intervenciu konkrétne predstavuje, neupresňuje. Hovorí však, že iba tie IFRS, ktoré prejdú potvrdením, budú použiteľné v EÚ.

Ďalším problémom je ohrozenie nezávislosti tvorcu IFRS. Je ním Výbor pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB – International Accounting Standard Board). Ten je dnes nezávislou organizáciou, ktorej príjmy plynú najmä z predaja IFRS. EÚ však podľa vyjadrenia člena Európskej komisie Karla Van Hullea nepokladá za vhodné za účtovné pravidlá platiť. IASB tak príde o priamy zdroj financovania a bude sa musieť spoliehať na nepriame dotácie od štátov. IASB stratí posledné zvyšky nezávislosti.

Právo rozhodnúť, aký účtovný systém sa bude v USA používať, má Americká komisia pre cenné papiere (Securities and Exchange Commission, SEC). Komisia tvrdí, že US GAAP je aj napriek posledným škandálom kvalitným účtovným systémom. Je isté, ak IFRS bude ovplyvňovaný európskym politickým procesom, pre Američanov nebude akceptovateľný.

Oba systémy sa budú ovplyvňovať navzájom a budú sa približovať dovtedy, kým sa nakoniec nezlúčia. IFRS sa však bude viac približovať US GAAP.

IFRS sa pýši tým, že používa tzv. zásadový prístup (principles based approach), na rozdiel od postupu podľa pravidiel (rules based approach), ktorý údajne používa US GAAP. V tomto tvrdení je zrnko pravdy. US GAAP je zložitý a skutočne obsahuje veľmi rozsiahle a podrobné pravidlá a návody na to, ako sa tieto pravidlá majú interpretovať a aplikovať. Neznalosť princípov vedie k väčšine chýb, ktorých sa ľudia počas práce s US GAAP dopúšťajú.

Pravidlá budúcnosti

Zložitosť US GAAP však nevyplýva z toho, že Američania sú zamilovaní do pravidiel. US GAAP je zložitý systém, pretože aj biznis je zložitý, a práve preto, že je zložitý, nemožno opisovať iba to, čo sa účtovníkom páči. Príkladom je, keď dve ekonomicky porovnateľné firmy podajú kapitálovému trhu finančné správy, ktoré porovnateľné nie sú. To je pre kapitálový trh aj Americkú komisiu pre cenné papiere neprijateľné.

Ďalším výsledkom je, že samotný IASB dnes vydáva štandardy, ktoré sú často rovnako zložité, prípadne aj zložitejšie ako porovnateľné vyhlášky amerického Výboru pre finančné účtovné štandardy (Financial Accounting Standards Board, FASB), tvorcu US GAAP. Napríklad štandard IAS 37 (rezervy) má 6 566 slov. Je takmer trikrát dlhší a omnoho podrobnejší ako porovnateľná vyhláška US GAAP SFAS 5, ktorá má 2 286 slov.

IFRS sa začínajú podozrivo podobať na US GAAP. Čo to znamená pre účtovníkov? Znalosť dnešných zásad US GAAP znamená znalosť IFRS budúcnosti. Správna aplikácia IFRS teda vyžaduje znalosť US GAAP. Účtovníci, ktorí túto znalosť získajú čo najskôr, budú mať na trhu práce jednoznačne náskok pred svojimi menej prezieravými kolegami

Autor článku je poradcom, lektorom a autorom kníh Svetové účtovníctvo a Účtovníctvo verzus Accounting a stránok www.gaap.cz