Podľa pôvodných očakávaní predstaviteľov Všeobecnej úverovej banky, a.s., Bratislava (VÚB) sa mal čistý zisk banky za uplynulý rok priblížiť k úrovni 100 mil. Sk. Ako však pre SITA uviedol hovorca VÚB Norbert Lazar, skutočná hodnota zisku banky pravdepodobne výrazne prekročí pôvodné očakávania. Jeho výšku však odmietol špecifikovať. Podľa doteraz zverejnených informácií VÚB vykázala ku koncu prvého polroka 140,5-miliónový hrubý zisk, do konca septembra sa jeho hodnota zvýšila na 319 mil. Sk.eb
V roku 1999 VÚB hospodárila podľa slovenských účtovných štandardov s nekonsolidovanou stratou 9,487 mld. Sk. Podľa medzinárodných účtovných štandardov IAS však táto strata predstavovala len 588 mil. Sk. Vo výsledkoch podľa medzinárodnej metodiky sa totiž pokrývanie rizík premietlo už v roku 1998, kedy strata banky predstavovala 9,8 mld. Sk.
Bilančná suma banky by mala podľa slov jej hovorcu do konca roka 2000 vzrásť na 175 mld. Sk, čo by znamenalo jej medziročné zvýšenie približne o 15 %. „V tomto roku očakávame ďalší nárast bilančnej sumy, čomu nasvedčujú aj zámerymf banky v obchodnej politike,“ povedal hovorca. Ako uviedol, rok 2001 by sa mal niesť v znamení miernej úverovej expanzie za podmienok primárnej návratnosti poskytnutých zdrojov. „Chceme pokračovať v úspešnom poskytovaní hypotekárnych úverov a máme tiež záujem poskytovať spotrebné úvery pre čo najširší okruh obyvateľstva,“ doplnil N. Lazar.
Primárne zdroje banky sa ku koncu roka 1999 pohybovali na úrovni 108 mld. Sk, v súčasnosti predstavujú 140 mld. Sk a v tomto roku banka podľa Lazara očakáva ich ďalší nárast. V aktívnych obchodoch však banka vlani spomalila, keď objem poskytnutých úverov zaznamenal pokles v porovnaní s minuloročnými úrovňami.
VÚB je jednou zo štyroch štátnych bánk, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v privatizačnom procese. Odštátnenie VÚB by sa malo uskutočniť v dvoch fázach. Zámerom vlády v prvej fáze je predať pravdepodobne 10-percentné podiely inštitúciám EBOR a IFC. Rokovania s multilaterálnymi investormi by sa mali zavŕšiť do polovice januára. V ďalšej fáze plánovanej by mal do VÚB vstúpiť strategický investor, ktorý by mal získať majoritný podiel.
Samotnej privatizácii banky predchádzala predprivatizačná reštrukturalizácia, v rámci ktorej VÚB za pomoci štátu odsunula do Slovenskej konsolidačnej, a.s. a Konsolidačnej banky, š.p. klasifikované úvery približne za 66 mld. Sk. Ministerstvo financií ešte v roku 1999 zvýšilo základné imanie banky o 8,9 mld. Sk na súčasných 12,9 mld. Sk, čím banka dosiahla kapitálovú primeranosť 9,38 %. „V roku 1999 sa VÚB podarilo znížiť prevádzkové náklady o 12 % a v minulom roku o vyše 6 %, čo sa prirodzene odrazilo aj na aktuálnych hospodárskych výsledkoch,“ uviedol N. Lazar.
V rokoch 1997 až 1998 kulminoval počet zamestnancov VÚB, pričom najvyšší počet pracovníkov banky predstavoval 8 300 osôb. V rámci znižovania osobných nákladov banka redukovala aj stavy zamestnancov, v minulom roku sa ich počet znížil o 1 300 osôb a v tomto roku približne o 500 pracovníkov. Počet zamestnancov VÚB by sa mal v prvom polroku 2001 pohybovať na úrovni 5 400 až 5 500 osôb. Podľa slov N. Lazara však banka s ďalším radikálnym znižovaním počtu zamestnancov v budúcom roku už neráta.