Za jeden z najväčších prínosov pôsobenia súčasnej vlády v odvetví dopravy považuje minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ivan Mikloš harmonizáciu legislatívy rezortu s normami Európskej únie (EÚ). Ako povedal na štvrtkovej tlačovej besede pri hodnotení programového vyhlásenia vlády v rezorte dopravy, za úspech pokladá uzavretie predvstupových kapitol dopravnej politiky, ako aj telekomunikácií a informačných technológií, ktoré sa tohto rezortu priamo dotýkajú. Uskutočnená privatizácia Slovenských telekomunikácií (ST) je podľa Mikloša ďalším z úspechov ministerstva dopravy, keďže ST získali silného strategického investora. Ekonomické problémy, ktorým v súčasnosti čelí akcionár ST, Deutsche Telekom, považuje minister na súčasnom globálnom telekomunikačnom trhu za normálny jav.
Šéf rezortu dopravy hodnotil aj transformáciu pôvodných Železníc SR na dva samostatné subjekty a následné spustenie reštrukturalizácie sektora železničnej dopravy, ktorá má podľa neho priniesť zvýšenie efektívnosti a zníženie prezamestnanosti na železnici.
Pôvodných 54 podnikov Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) sa v tomto volebnom období pretransformovalo na 17 subjektov. Tie sa sprivatizujú tak, že časť majetkovej účasti prejde na vyššie územné celky a zvyšok prevezmú súkromní investori. „Privatizácia dáva predpoklady na efektívne fungovanie autobusovej dopravy,“ dodal Mikloš. Po úplnej liberalizácií telekomunikačného trhu od 1. januára budúceho roku očakáva minister zníženie cien na trhu a skvalitnenie služieb. „V záujme liberalizácie boli vytvorené nezávislé regulačné úrady, akými si telekomunikačný úrad a poštový úrad,“ konštatoval.
Proces výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií bol síce v poslednom čase obmedzený rozpočtovými zdrojmi, Mikloš ho však hodnotí v rámci možností ako relatívne pozitívny. Cestný úsek Mierová – Senecká, ktorý má byť v Bratislave otvorený 2. septembra tohto roku, má zjednodušiť a zlepšiť dopravu v hlavnom meste.
Oblasťou, v ktorej sa programové vyhlásenie vlády nesplnilo, je problematika ekonomických vzťahov medzi štátom a železničnou a autobusovou dopravou, tvrdí Mikloš. „Došlo k čiastočnému riešeniu problému, keď sa redukoval objem neuhradených strát z výkonov vo verejnom záujme,“ povedal, za negatívum však označil nevykrývanie zmlúv o týchto výkonoch v plnej miere. Nesplneným zámerom rezortu je zmeniť doteraz existujúce plošné zľavy v železničnej a autobusovej doprave na adresné zľavy. „Tie by sa poskytovali len občanom, ktorí na ne z titulu svojho sociálneho postavenia majú nárok,“ dodal. Ako nutnosť vníma Mikloš prípravu rezortu na budúce využívanie európskych štrukturálnych a kohéznych fondov.
V súvislosti so sporným tendrom na dodávku ľahkých motorových jednotiek pre Železničnú spoločnosť, a.s. (ZSSK), si Mikloš nechal predložiť stanovisko dozornej rady ZSSK a zároveň požiadal štátneho tajomníka ministerstva dopravy Michala Baloga o stanovisko a zdokumentovanie konania ministerstva v tendri. Na základe týchto podkladov a dostupných informácií je Mikloš presvedčený, že bývalý minister Jozef Macejko postupoval pri vstupovaní do súťaže neštandardne. „Ministerstvo nebolo obstarávateľom, nemalo teda kompetencie do súťaže zasahovať,“ konštatoval. Za neštandardné označil aj postup spoločnosti Alstom uchádzajúcej sa o dodávku ľahkých vlakov pre ZSSK, ktorá podľa jeho slov nepodala žiadne námietky voči kritériám obstarávania Úradu pre verejné obstarávanie SR (ÚVO) a „konala proti niektorým zamestnancom ministerstva“. Dozornú radu, ktorá podporuje doterajší postup obstarávateľa v tendri, ako aj ZSSK Mikloš požiadal, aby pri hodnotení súťaže najskôr počkali na oficiálne stanovisko ÚVO. To by mal úrad ministrovi poskytnúť do konca tohto mesiaca. K vstupovaniu Najvyššieho kontrolného úradu SR do tendra sa Mikloš nevyjadril. Keď však bude mať indície o neštandardnom a prípadne nezákonnom postupe niektorých zamestnancov ministerstva, vyvodí z nich personálne dôsledky.