Aj keď práve tento slogan Prvej dôchodkovej sporiteľne nie je práve najšťastnejší, predsa len zodpovedá očakávaniam všetkých tých, ktorí zverili alebo zveria svoje osobné dôchodkové účty do správy dôchodkových správcovských spoločností (DSS).

Niektorým spoločnostiam sa investície do reklamy oplatili. Aj keď prvých klientov bolo získať jednoduché. Išlo zväčša o mladých ľudí, ktorých ani nebolo veľmi treba presviedčať o čom svedčí aj faktom, že sa väčšina z nich rozhodla pre rastový fond, v ktorom až 80 percent majetku môže byť investovaných do akcií.

Zatiaľ sú samozrejme rozhovory o tom, či naozaj väčší alebo vyšší, úplne zbytočné.

Výsledky hospodárenia DSS zverejnia až rok po tom, ako na ich účty pribudnú prvé peniaze od klientov a potom možno porovnávať. Po roku to však bude iba veľmi približné a neodporúča sa klientom prebiehať z jednej poisťovne do druhej, pretože sporenie na dôchodok je o dlhodobosti, a preto sa k výsledkom možno dopracovať až po dvoch, troch desiatkach rokov.

Dnes je to zväčša lotéria, alebo rozhodovanie sa pre silnú spoločnosť, ktorá má za sebou zahraničný kapitál, ktorý môže napomôcť pri rozbehu, ale takisto skúsenosti s vedením a riadením penzijných fondov v zahraničí. V budúcnosti to už bude aj o počte klientov a najmä objeme financií, ktoré bude tá-ktorá spoločnosť spravovať. Je isté, že päťdesiat tisíc klientov je málo, ak má dôchodková správcovská spoločnosť pracovať efektívne, potrebuje najmenej dvesto, tristotisíc klientov. Vlastne toľko, aby sa o ich peniaze mohla zodpovedne starať a najmä poskytovať im požadované služby.

Istým vodidlom pre klientov – sporiteľov môžu byť výsledky jednotlivých spoločností v investovaní do podielových fondov.

Dokedy nulový poplatok?

Poplatky za správu peňazí sú zväčša do jedného percenta z aktuálneho zostatku na účte. Dôchodková správcovská spoločnosť žije z poplatku za správu, nemá iné príjmy. Preto je prekvapujúce, že dve z ôsmich spoločností „vyrazili“ do útoku nulovými poplatkami za správu.

Táto stratégia „na oko“ však dlho nevydrží.

Aj keď podľa slov Tatiany Balážovej, členky predstavenstva ČSOB DSS, mohli si nulový poplatok dovoliť preto, že uplatňovali stratégiu nižších výdavkov na reklamu.

„V podstate už od začiatku činnosti šetríme klientove peniaze. Nulový poplatok budeme uplatňovať v počiatočnom období činnosti. Aj pri neskoršom zvýšení však poplatok v ČSOB DSS bude len na úrovni tridsať alebo päťdesiat percent trhu.

Myslíme si, že poplatky patria ku kritériám, ktoré klientovi môžu napomôcť pri rozhodovaní o výbere DSS. Samozrejme, podstatnejšia je dôvera v spoločnosť, jej tradícia na Slovensku, skúsenosti so správou aktív a dôchodkových fondov a neskôr práve výkonnosť fondov,“ dodáva T. Balážová.

Ďalšie poplatky, ktoré si spoločnosti strhnú z účtu klienta, budú za vedenie účtu. A to je jedno percento z mesačného príspevku. Samozrejme, ak si bude klient želať aj mesačné výpisy z účtu, bude oplatiť za doručenie a vyhotovenie.

Sociálna poisťovňa si takisto účtuje z prichádzajúceho poistenia 0,5 percenta za výber a prevod na osobný účet sporiteľa do DSS.

V priložených tabuľkách na tejto trojstrane sa možno presvedčiť, že na Slovensku sú poplatky za správu najnižšie v porovnaní s okolitými krajinami – Maďarskom a Poľskom, kde sa už reforma dôchodkového systému začala skôr.

A na dôvažok uvádzame aj výšku poplatkov, ktoré platia klienti spoločností v Latinskej Amerike, kde má vlastne kapitálové dôchodkové poistenie svoje počiatky a zrod. Ide skutočne o zaujímavé údaje. Štáty Latinskej Ameriky podľa Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu SAV spravili chybu v tom, že oddelili služby administratívy príspevkov (tj. ich výber, registráciu a distribúciu) od služieb správy aktív.

Centralizované systémy administratívy a správy aktív sú lacnejšie.

Uspokoja sa DSS s jedným percentom?

Aj keď predstavitelia DSS hovoria o tom, že by sa prípadne v budúcnosti mohli poplatky znižovať, skúsenosti z Maďarska a Poľska jednoznačne naznačujú, že by sa mohli aj zvyšovať.

Nie je celkom pravda, že sa nedá tento produkt porovnávať. Veď mnohé spoločnosti, ktoré získali licenciu na Slovensku už pôsobia aj v Maďarsku aj v Poľsku.

Nemožno porovnávať iba výnosy a schopnosť správne investovať, keďže s tým ešte naše DSS nezačali. Vo všeobecnosti by však malo platiť, že za 40 rokov sporenia jedno percento poplatkov zníži výnos asi o jednu tretinu.

Napríklad výnosy v Maďarsku boli v rokoch 2000-2003 pri celkovom zhodnotení 25,38 percenta a anualizované 5,82 percenta

Reálne však boli výnosy mínusové (-5,71 percenta celkom a ročne -1,46 percenta).

Efekt poplatkov je podľa Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu SAV takýto: Ak si priemerný Maďar do roku 2000 do penzijného fondu každý rok vkladal po sto forintov (za štyri roky mal teda hypotetických 400 forintov), po pripísaní nominálnych výnosov by v roku 2003 na jeho účte malo byť spolu 459,40 forintov. Po odrátaní poplatkov mu však zostane len 447,82 forintov a po odrátaní inflácie len 383,42 forintov.

V Poľsku je situácia obdobná, aj keď výnosy boli oveľa vyššie.

V rokoch 1999 až 2003 celkovo penzijné fondy reálne na 35,21 percenta a anualizovane na 6,22 percenta.

To je v porovnaní so Slovenskom úspešné zhodnotenie.

Efekt poplatkov u priemerného Poliaka však vyzerá takto:

Ak si priemerný Poliak od roku 1999 do penzijného fondu každý rok vkladal po 100 zlotých – za päť rokov vložil spolu 500 zlotých. Po pripísaní nominálnych výnosov by v roku 2003 na jeho účte by malo byť spolu 700,07 zlotých. Po odrátaní poplatkov mu však zostane len 642,82 zlotých a po odrátaní inflácie len 575,96 zlotých. Pritom vstupný poplatok do penzijného fondu je v Poľsku 7 až 9 percent.

Dôchodkové správcovské spoločnosti na Slovensku sa budú musieť veľmi snažiť, aby sa im podarilo v prvých rokoch získať také výnosy, ktoré by pokryli nielen vstupné poplatky, ale aj infláciu a ešte by mohli klientom pripisovať zisk.

Preto je zaujímavé obzrieť si ich počínanie v oblasti podielových fondov.

.