Novým hitom sa pomaly, ale isto stáva nefajčenie. Všade sa človek môže dočítať o škodlivosti tejto „záľuby“. Je však jasné, že ako v minulosti, tak aj dnes či v budúcnosti ešte veľa ľudí s chuťou siahne po cigarete. Niektorí iba občas, iní zasa bez nej nemôžu žiť. A tí sa určite netešia z čoraz sa zväčšujúcej antipatie k tabaku. V mnohých prípadoch prerastá až do otvoreného konfliktu a vyhlásenia boja proti nikotínu.

V niektorých európskych mestách a na mnohých miestach Spojených štátov amerických (Kalifornia, Utah, Maine, Florida, New York, Vermont, Boston) platí zákaz fajčenia v reštauráciách, vo verejných budovách a na verejných priestranstvách. Do tvrdého boja sa pred pol rokom pustilo aj Taliansko, keď v senáte schválili zákon, ktorý hovorí o zákaze fajčenia v baroch a reštauráciách. Má začať platiť v roku 2004 a za jeho porušenie bude hroziť vysoká pokuta. Majitelia podnikov, ktorí nevyhradia fajčiarom zvláštnu miestnosť, zaplatia až

2 000 eur. Aj na samotných fajčiarov čakajú sankcie od 25 do 250 eur. Suma sa môže vyšplhať na dvojnásobok pôvodnej, ak si fajčiar zapáli v blízkosti tehotnej ženy alebo dieťaťa mladšieho ako 12 rokov.

Amerika, Európa, Ázia

Do boja vytiahol aj Dallas, najväčšie mesto Texasu. Mest-ská rada schválila opatrenia, na základe ktorých sa bude fajčenie vo všetkých verejných budovách bez milosti pokutovať. Dallaskí fajčiari si tak budú môcť cigaretu vychutnať iba doma a v baroch, ktoré odvádzajú 75 percent z príjmu z predaja alkoholu.

I reštaurácie a bary v New Yorku sa zmenili na nefajčiarske zóny. Každé pohostinstvo, ktoré by zákaz fajčenia nerešpektovalo, sa musí pripraviť na nemalú pokutu. V prípade prvého porušenia pôjde o 200 až 400 dolárov, pri druhom 500 až 1 000 dolárov a po treťom už zaplatí majiteľ 2 000 dolárov. To však ešte nie je všetko. Pretože v prípade troch porušení počas 12 mesiacov môžu úrady pre hygienu takúto reštauráciu zatvoriť.

Podobne je na tom aj Grécko, jeden z najväčších výrobcov tabakových výrobkov na svete, ktoré je zároveň krajinou s najväčším počtom fajčiarov v Európskej únii. Grécke pravidlá zakazujú fajčenie na väčšine verejných miest a v reštauráciách. Porušenie zákazu vytiahne z vrecka vinníka až do 90 eur. Od januára 2004 by mal začať platiť podobný zákaz i v Nórsku. Samozrejme, fajčenie nie je povolené ani vo Vatikáne a v centre Tokia (aj na voľných priestranstvách).

Takmer všetci prevádzkovatelia postihnutých zariadení sa sťažujú. Tvrdia, že im to berie zákazníkov a zároveň znižuje zisk. „Niekoľkoročné sledovanie zákazu fajčenia v reštauráciách (od roku 1995) a baroch (od roku 1998) v štáte Kalifornia v USA jednoznačne potvrdilo, že tržby neklesli. Práve naopak. Návštevnosť vzrástla,“ tvrdí Blažej Slabý, predseda občianskeho združenia Stop fajčeniu.

Kultúra stolovania

Nedávno sa podobná iniciatíva „hovoriaca“ o zákaze fajčenia v reštauráciách a baroch objavila aj na Slovensku. „V rámci diskusií o novej podobe zákona boli predložené návrhy na sprísnenie existujúcich opatrení na ochranu nefajčiarov v reštauračných a stravovacích zariadeniach, baroch, puboch či na diskotékach,“ hovorí B. Slabý. Súčasný zákon o ochrane nefajčiarov patrí v Slovenskej republike k najčastejšie porušovaným zákonom. Pokuta za fajčenie na zastávkach MHD, vlakových staniciach atď. sa môže vyšplhať až na 500 korún. Toto porušovanie sa však vo všeobecnosti toleruje.

„Prijatím prísnejšej legislatívy v krajinách EÚ vznikajú nové povinnosti aj pre Slovensko,“ konštatuje ďalej B. Slabý. Keďže brojiť začína takmer celá Európa, musíme aj my. Podľa prieskumu agentúry Markant takúto iniciatívu podporuje až tri štvrtiny obyvateľstva.

Igor Klima, majiteľ reštaurácie v Košiciach, by zákaz fajčenia privítal. Nie však v kaviarňach. Tu ide o akúsi zaužívanú kultúru. Fajčiari-labužníci totiž tvrdia, že káva bez cigarety je ako chlieb bez soli. Preto aj mnohí slovenskí prevádzkovatelia stravovacích zariadení zhodne tvrdia, že by skrachovali, ak by sa niečo podobné zaviedlo. B. Slabý však hovorí, že „počet závislých fajčiarov, ktorí si nevedia predstaviť posedenie s priateľmi bez cigariet, klesá. Dnes tvoria na Slovensku iba jednu tretinu všetkých dospelých.“