Ministerstvo školstva (MŠ) SR si v štátnom rozpočte na rok 2007 určilo množstvo cieľov, ktorých prínos/úžitok pre spoločnosť nie je merateľný. Väčšina cieľov MŠ SR pre oblasť školstva kladie dôraz na kvantitu, meria počet absolventov štúdia, počet uskutočnených školení, počet poskytnutých kurzov a podobne, pričom zanedbáva aspekt kvality, na ktorý by sa malo sústrediť v prvom rade. Vyplynulo to z Hodnotenia plnenia cieľov štátneho rozpočtu za rok 2007 pre oblasť školstva, ktoré uskutočnil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.
Síce financujeme z verejných zdrojov napríklad určitý plánovaný počet školení či kurzov, z ktorých “vyprodukujeme“ určitý plánovaný počet vyškolených, ale už nezistíme, či tie školenia boli aj kvalitné, či sa ich absolventi na nich aj niečo podučili, či to bude mať nejaký prínos pre celú spoločnosť napr. vo zvýšení vzdelanostnej úrovne určitej skupiny ľudí a pod. Nezistíme to, lebo sa nesnažíme to merať. V oblasti školstva je v štátnom rozpočte takýchto cieľov viac ako dve tretiny zo všetkých cieľov pre túto oblasť (pozri nižšie príklady č. 1 a 2).
INEKO v spolupráci s odborníkmi súčasne navrhlo alternatívne ciele umožňujúce sledovať dosiahnutie výsledku, tzn. merať ich prínos/úžitok pre spoločnosť, ktoré by mali byť do štátneho rozpočtu zaradené, resp. by mal byť na ne v rozpočte kladený väčší dôraz (pozri nižšie príklad č. 3). Z analýzy INEKO vyplynulo, že tieto ciele boli v roku 2007 plnené len na štvrtinu.
1) Príklad cieľa stanoveného MŠ SR v štátnom rozpočte na rok 2007:
V roku 2007 a v roku 2009 vyškoliť najmenej 2-tis. účastníkov v rozvojových projektoch vzdelávania vyplývajúcich zo záverov Fóra pedagogiky 2006
Komentár INEKO:
Z takto stanoveného cieľa vôbec nie je jasné, ako vyškolení jedinci prospeli slovenskému školstvu. Namiesto administratívneho merania počtu vyškolených je treba v cieli priamo pomenovať, ako má dané školenie priniesť úžitok a takisto to priamo merať.
Navyše počet vyškolených meria MŠ SR podľa prezenčných listín účastníkov vzdelávania, takže na „vyškolenie“ a splnenie cieľa sa stačí iba odprezentovať.
2) Príklad cieľa stanoveného MŠ SR v štátnom rozpočte na rok 2007:
Zvyšovať v rokoch 2007 až 2009 medziročne podiel novoprijatých študentov – občanov SR na denné vysokoškolské štúdium na generácii 19-rocných tak, aby v akademickom roku 2009/2010 dosiahol hodnotu najmenej 47%.
Komentár INEKO:
Slovenské vysoké školy v kvalite ďaleko zaostávajú za európskymi univerzitami. Pri takomto stave je sústreďovanie sa na zvyšovanie počtu študentov prijímaných na vysoké školy kontraproduktívne – povedie totiž k ďalšiemu znižovaniu kvality vysokých škôl. Namiesto sledovania takýchto kvantitatívnych ukazovateľov by sa MŠ SR malo zamyslieť nad tým, ako zmeniť systém financovania vysokých škôl tak, aby nespôsoboval zhoršovanie kvality štúdia.
Zdôvodňovať neplnenie tohto cieľa demografiou je alibizmus, keďže počet 19-ročných je dopredu známy faktor. Navyše aj z čísel v uvedenej tabuľke možno vyrátať, že počet 19-ročných oproti roku 2006 klesol, čiže demografia práveže napĺňanie cieľa uľahčuje – podiel novoprijatých študentov by rástol aj pri zachovaní rovnakých kapacít vysokoškolského štúdia.
Zdroj príkladov cieľov MH SR a ich plnenia: Tlačová zostava z Rozpočtového Informačného Systému k hodnoteniu programov za rok 2007. Pre oblasť školstva na stiahnutie v .pdf formáte TU.
3) Príklad cieľa navrhnutého INEKO:
Zamerať vzdelávanie na základných a stredných školách na získavanie kompetencií (schopností užitočných pre život), aplikovateľnosť a aktuálnosť poznatkov.
Merateľné ukazovatele:
Medzinárodné porovnanie Slovenska v projektoch PISA (Programme for International Student Assessment); WEF (World Economic Forum): Global Competitiveness Record (subindex Quality of Education System); TIMSS (Trends in International Mathematics and Science Study); PIRLS (Progress in International Reading Literacy Study).
Miera plnenia tohto cieľa podľa INEKO : 1% až 25%
Komentár INEKO:
Napriek alarmujúcim výsledkom v predchádzajúcich meraniach PISA, sa neuskutočnili významnejšie kroky vedúce k zlepšeniu výkonnosti slovenských žiakov, neexistuje dokonca ani analýza príčin nášho prepadu. Škoda premárnenej príležitosti – napríklad v susednom Poľsku zlé výsledky žiakov viedli k zmenám v školskom systéme, ktoré sa dokonca už v meraní PISA 2006 stihli pozitívne prejaviť.
Z komentárov hodnotiacej komisie odborníkov:
Jozef Hvorecký: „Pretrváva model „jednotnej školy“. Hoci sa rozpráva o reforme, nie sú napríklad povolené alternatívne učebnice. Ako vieme, v starom modeli sa príprava pre život trestuhodne zanedbávala, uprednostňovalo sa memorovanie. Pretože na tento model sú všetci zvyknutí, bez alternatívnych prístupov (hoci v malom merítku) k zmene nedôjde. Opäť prevládne starý model.“
Vladimír Burjan: „V roku 2007 sa podľa mojich vedomostí v tomto smere nič neudialo. Za istý (aj keď malý) krok týmto smerom by bolo možné považovať zaradenie úloh z prieskumu PISA do Testovania 9, ktoré sa uskutočnilo vo februári 2008. Viac by sa v tomto smere mohlo (teoreticky) udiať po zavedení nových vzdelávacích programov (štátneho a školských).“
Martina Kubánová: „Pri slovenskom školstve sa človek teší aj z odrobiniek, takže aj keď návrh školského zákona a celkový postup ministerstva pri „školskej reforme“ ma napĺňa skôr skepticizmom, som rada, že pri Monitore 9 sa aspoň začalo hovoriť o zmene zamerania testovania (aj keď samotné testy majú od testovania kompetencií ešte ďaleko), pilotné školy overujú nové kurikulá a ďalšie sa k nim pridajú nie vďaka, ale napriek prístupu ministerstva.“
Kompletná správa (vo formáte .doc)
Informácie o projekte:
Hodnotenie plnenia cieľov štátneho rozpočtu za rok 2007 je súčasťou projektu HESO – Efektívny štátny rozpočet, ktorý vznikol za účelom zintenzívniť diskusiu o úžitku peňazí, vynakladaných z verejných zdrojov, pre spoločnosť. INEKO zverejnilo, resp. priebežne ešte zverejní hodnotenie plnenia rozpočtových cieľov pre oblasti hospodárstva (15.6.), školstva (2.9.), športu, zdravotníctva a vedy. Ďalšie informácie o projekte nájdete TU.
Dušan Zachar, Miroslava Kemeňová
manažéri projektu