Londýn, Praha, Bratislava. Tri mestá, tri rôzne štáty. A predsa sú to bydliská Miloslava Kozlera, regionálneho manažéra Visa International CEMEA pre Ceskú a Slovenskú republiku. M. Kozler je Cech, ale považuje sa za cloveka kozmopolitného. Po ukoncení vysokej školy pracoval v zahranicnom obchode na velvyslanectve a šest a pol roka prežil mimo vtedajšieho Ceskoslovenska, v Španielsku. Evidentne sa už vtedy zaujímal o veci, ktoré sa neskôr stali jeho profesiou. „V Španielsku sa casto používajú platobné karty. Tam bolo úplne normálne, že každý mal dve alebo tri.“ Ako dalej dodáva, na ich trhu existuje niekolko kartových systémov, ktoré medzi sebou sútažia.

Po návrate do Ceska zostal ešte nejaký cas v štátnej správe ako poradca ministerstva zahranicného obchodu, ale ako hovorí, „na môj vkus je to neživá, skostnantená a príliš pomalá práca“. Približne šest rokov pracoval v banke. Lepšie povedané v dvoch bankách, a tieto inštitúcie už neopustil. Nepracuje síce ako interný zamestnanec, ale jeho spolocnost je závislá práve od nich. „Moja oblast bola vždy devízová, ciže zahranicná spolupráca,“ konštatuje M. Kozler. Hovorí po anglicky, španielsky, rusky a francúzsky. Neskôr zacal pracovat pre švajciarsku konzultantskú spolocnost, ktorá mala pobocky po celej západnej Európe, ale iba jedinú vo východnej. Ich klientmi boli zasa len banky, poistovne. M. Kozler vysvetluje: „Pracovali sme hlavne s vedením týchto ústavov. Mohol som tak pozorovat, co robia, ako to robia a mohol som si dalej obohacovat svoje skúsenosti.“

M. Kozler pôsobí príjemným dojmom vždy usmiateho, bezstarostného cloveka. Ako hovorí sám o sebe, nie je typ kariéristu a extrémne ambiciózneho cloveka, ktorý si na stenu vyvesí zoznam toho, co chce v živote dosiahnut. „U mna to všetko bola skôr súhra náhod. V živote ide aj o to, byt v správnom case na správnom mieste. Ako napríklad, ked niekoho stretnete a ten sa vás opýta, ci vám neprekáža cestovanie. Treba vtedy len pohotovo zareagovat. A tak som tu,“ objasnuje svoju profesionálnu cestu M. Kozler. Tu v preklade znamená Visa International a pozícia regionálneho manažéra pre Ceskú a Slovenskú republiku.

Slovensko, Cesko, Británia

Hoci M. Kozler pracuje v kartovej spolocnosti a sám je držitelom viacerých týchto „plastových veciciek“ na súkromné, ale aj služobné použitie, myslí si, že každý by mal mat v penaženke aspon malú hotovost. „Nedávno som bol na veceri s vedením jednej z našich clenských bánk a aj z prestížnych dôvodov som vytiahol cipovú kartu. Ukázalo sa, že v reštaurácii mali pokazený terminál. Takže hotovost musí fungovat aj nadalej,“ tvrdí po svojej skúsenosti.

Dalším problémom je zapamätat si všetky PIN kó-dy. „Niektoré banky umožnujú zvolit si vlastný PIN kód. Nemám však na všetky karty jeden kód. Ale asi budem musiet znížit pocet kariet. A v Anglicku je výhodou aj to, že všetky transakcie sú na podpis. Popritom si život ulahcujem aj internetovým bankovníctvom,“ dodáva M. Kozler.

Po prvýkrát sa k platobnej karte dostal na vysokej škole. „Kedže som mal aj nejaké štipendiá a brigádoval som na rôznych miestach, mohol som si dovolit založit jeden z prvých sporožírových úctov.“ K nemu dostal i kartu. Vtedy to bol ešte velmi jednoduchý systém. M. Kozler spomína: „Už vtedy sa mi to velmi pácilo. Možno to súvisí tiež s tým, ako sa hovorí, že chlapi sú vlastne malí chlapci, sú hraví, a ked nájdu nieco, co funguje a má gombík…“

M. Kozler pozná teda aj iné trhy a môže porovnávat. Tvrdí, že Španielsko a Portugalsko má na pocet obyvatelov v Európe najvyšší pocet kariet. Z profesionálneho hladiska hodnotí všetkých rovnako, „sú to všetko ludia, ktorí sa vo svojej oblasti vyznajú“. Z osobného hladiska vidí ludí krajín, v ktorých sa pohybuje, aj takto: „Briti v piatok po práci idú do miestnej krcmy, pijú pivo, sú ohromne hlucní a je s nimi velká zábava. Cesi sa viac podobajú Nemcom. Sú to takí „studení cumáci“. Majú síce bezchybné správanie, ale nie je s nimi žiadna sranda. Slováci zasa robia všetko bezhlavo. Ak sa do niecoho zahryznú, dá sa na nich spolahnút. Vecer po práci im však nic nebráni sadnút si na pohár vína. Sú príjemnejší, viac ústretoví.“

Rozdiely medzi Cechmi a Slovákmi podla M. Kozlera na kartovom trhu prakticky neexistujú. Na Slovensku je to približne 1,3 miliónov a v Cechách okolo 2,5 milióna kariet. Ciže na pocet obyvatelov to v oboch krajinách vychádza asi 20 %. „Slováci sú však omnoho aktívnejší v bezhotovostných transakciách. A sú aj velmi ‚hraví‘. Ked bežala kampan k Zimným olympijským hrám v Salt Lake City, transakcie sa vyšplhali na 64%. Zdá sa mi, že Cesi sú aj v tomto ohlade konzervatívnejší,“ hodnotí M. Kozler.

Trafit šípom do terca

Spolocnost, v ktorej M. Kozler pracuje, vyvíja neustále nové produkty. Ale ako hovorí, ked sa nieco nové urobí, musí sa to aj predat. A to je podla neho niekedy dost tažké. „Ludia sa ku všetkému novému stavajú tromi spôsobmi. Bud to odmietajú a chcú robit všetko po starom. Další zase cakajú, kým to vyskúša niekto iný, pretože nechcú byt pokusným králikom. No a nakoniec je skupina, ktorá chce všetko vyskúšat hned.“ M. Kozler musí dokázat tieto skupiny rozlíšit a vediet, kam klienta zaradit.

Výhoda jeho povolania je, že clovek musí poznat z každého nieco, nevýhodou, že sa nikdy nedokáže naucit všetko dokonale.

Mat viacero kariet je dnes nielen módou, ale aj praktickou potrebou. M. Kozler má karty aj pre testy. „Mám napríklad prvú ceskú cipovú kartu.“ Na cipe je podla neho skvelé, že táto technológia umožní ludom používat iba jednu kartu. „Kedže na cip sa zmestí omnoho väcšie množstvo dát, umožní nám to, aby sme na jednej karte mali ‚viac kariet‘. A mohol by tam byt aj elektronický podpis a obciansky preukaz, ale napríklad aj elektronický klúc od dverí.“ Podla M. Kozlera v roku 2005 budú mat v Európe takmer na všetko cipové karty. „Nie je možné, aby sme do EÚ prišli ako chudobní príbuzní.“ A ako konštatoval, cip ešte nebol rozlomený, hoci sa o to viaceré tímy usilovne snažia.

M. Kozler „neriadi“ iba dva kartové trhy. Je hlavou štvorclennej rodiny. „Syn asi ešte vôbec netuší, co peniaze vlastne sú. Dcéra je už iný prípad.“ Dnes už vela ludí nepozerá na kartu ako na prostriedok platby, ale všíma si aj jej dizajn. Napríklad jedna ceská banka bude pre študentov vydávat elektronickú kartu a je na nej obrázok snowbordistu. „Moja dcéra ju zbadala a bola z nej celá unesená. Dokonca bola ochotná naucit sa šetrit, ked bude mat takú peknú kartu.“ V západnej Európe je podla M. Kozlera bežné, že na väcšine kariet môže mat clovek svoj oblúbený obrázok. „Onedlho tento trend príde už aj do Ceska a na Slovensko.“

M. Kozler rád športuje. „S manželkou chodíme hrat squash a vždy nado mnou vyhrá. A rád sa bicyklujem.“ Má však i neobvyklého konícka. „Je to tiché a musíte sa sústredit. Je to podobné ako rybárcenie, aj lukostrelci sú vlastne tichí blázni,“ hovorí a s úsmevom dodáva: „Dalším mojím oblúbeným športom je, že obcas brnkám ludom na nervy.“