Elektronizácia colného konania dokazuje, že všetko sa dá, len treba chcieť – uľahčiť, zrýchliť a sprehľadniť komunikáciu medzi colníkmi a dovozcami, prípadne tranzitmi. Predstavme si, že vodič s kamiónom stojí na hranici tri dni a čaká, kým prejde úhrada colného dlhu z jeho banky na účet colného úradu. Okrem toho, že blokuje hraničný priechod, obchodník stráca finančné prostriedky, ktoré mu zatiaľ mohli v ďalšom ekonomickom procese prinášať zisky. A teraz si zatvorme oči a pozrime sa, ako za sedem minút prechádza „tirák“ cez hranice a odváža náklad na miesto určenia. Pekné a možno aj reálne. Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky totiž štartuje viac pilotných projektov, ktoré spustia elektronické colné konanie.

Colníci na rozdiel od daňového riaditeľstva nemajú legislatívne bariéry, aby aspoň niektoré procesy nemohli byť elektronizované. Jediné, čo nemožno robiť elektronicky, je overovanie colného vyhlásenia. A to z prozaického dôvodu. Colník jednoducho musí ku kamiónu prísť a fyzicky náklad prezrieť.

Elektronický obchod

Na čom chce colná správa pri elektronizácii procesov stavať? Pochopiteľne, na internete ako jedinom komunikačnom kanále, prostredníctvom ktorého bude spojená s obchodnou sférou. Cez centrálnu bránu si budú vymieňať správy, využívať elektronický podpis. Na začiatok si povedzme niečo o úhrade colného dlhu. Sú to vlastne povestné tri dni. Kým v minulosti museli byť peniaze na účte colného úradu a až vtedy tovar mohol prejsť cez hranice, v súčasnosti je to inak. Banka colného deklaranta (dlžníka) pošle záväzné oznámenie o úhrade dlhu na účet colného úradu. Ten dostane správu, ktorá je zabezpečená elektronickým podpisom a zmluvne garantovaná bankou. Potom môže tovar uvoľniť. Sedem minút a je po všetkom. Technické riešenie projektu trvalo približne tri mesiace. A jeden rok, kým sa prispôsobili všetky predpisy a vyšlo nariadenie generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR. Momentálne je pripojená len Prvá komunálna banka. Uskutočňujú sa rokovania a testovania aj s ďalšími. Nie je však všetko také jednoduché, ako vyzerá. Napríklad colné vyhlásenie je zároveň daňovým dokladom. Takže musí byť na papieri a s pečiatkou. „V tomto prípade je potrebná zmena legislatívy,“ tvrdí Pavol Frič z DITEC-u. Pokiaľ nebudú uznateľné elektronické daňové doklady, nie je možné spustiť proces v plnom meradle. P. Frič však verí, že to vyrieši pripravovaný zákon o elektronickom obchode.

Prichádza radosť

Elektronické podávanie. Ďalší projekt rozbehnutý v rámci colného konania. Na začiatok bude možné podávať dva typy dokumentov, a to klasické JCD a tranzitné vyhlásenie. „Komerčná sféra je už pripravená,“ konštatuje P. Frič. „V súčasnosti to funguje iba jednosmerne. Čiže donesiem disketu na colný úrad, kde si z nej stiahnu údaje do svojho systému,“ vysvetľuje ďalej P. Frič. Tranzitné vyhlásenia však majú medzinárodnú prioritu, keďže sa Slovensko zaviazalo v spoločnom tranzite zaviesť tento rok do prevádzky tranzitný systém napojený na Európsku úniu. Konečné testovanie projektu je naplánované na september. „Princíp je veľmi jednoduchý,“ vysvetľuje P. Frič, „deklarant zašle správu cez colný portál a Colné riaditeľstvo SR a odtiaľ príde do príslušnej pobočky colného úradu. Tá ju spracuje a pošle odpoveď – buď akceptačnú, alebo zamietavú.“ Zavedenie do prevádzky plánuje Colné riaditeľstvo SR začiatkom jesene.

Požiadavky na efektívny systém úhrad

o deklaračný proces nemôže byť spomalený prevodom úhrady cez klíring (výpis z účtu banky colného úradu),

o colný dlh musí byť zodpovedajúcim spôsobom zabezpečený,

o pre colnú správu musí byť implementácia jednoduchá a finančne nenáročná.

Úlohy colnej správy:

o vo vzťahu k štátu – správca cla a daní v procese zabezpečenia colného konania,

o vo vzťahu k obchodným subjektom – zefektívnenie a zjednodušenie colných a obchodných procesov.

Základné oblasti činnosti:

o zabezpečovanie colného dohľadu,

o správa colných a daňových príjmov,

o správa spotrebných daní (zatiaľ minerálne oleje),

o zabezpečovanie colnej štatistiky,

o boj proti colným podvodom.