Svetové centrálne banky dali klesajúcim svetovým akciovým trhom jednoznačne najavo, aby nepočítali s tým, že budú koordinovať znižovanie úrokových sadzieb a „kryť tak trhom chrbát“.

Akciové trhy klesajú od Tokia až po Toronto a spôsobujú, že investori stále viac volajú po agresívnom celosvetovom znížení úrokových sadzieb a ich požiadavky sa s každým ďalším poklesom iba stupňujú. Hoci predstavitelia centrálnych bánk vo Washingtone, Londýne, Frankfurte a Tokiu budú aj naďalej pozorne sledovať neutíchajúci pád na burzách, sami neplánujú urobiť nič pre záchranu investorov, pokiaľ sa problémy neprenesú z akciového trhu aj do citlivejších oblastí ekonomiky, ako je napríklad bankový sektor. Pretože rozšírenie krízy zatiaľ nehrozí, situácia pripomína iba vzdialene krach akcií v roku 1987 alebo dokonca úverovú krízu z roku 1998.

„Nemyslím si, že by svetové centrálne banky mali stanoviť nejaký spoločný postup, keď chýbajú akékoľvek náznaky systémového rizika,“ povedala Dana Johnsonová, hlavná analytička Banc One Capital Markets a bývalá ekonómka americkej centrálnej banky. Najnovšie kolo poklesov po celom svete dokonale púšťa žilou akciovým trhom. Odvíja sa od série prognóz o znižujúcich sa ziskoch v technologickom sektore a poslalo index Nasdaq pod hranicu 2000 bodov prvýkrát od roku 1998. Európske akcie sa nachádzajú na 16-mesačnom minime, kým japonská burza je najnižšie za posledných 16 rokov.

Na konci roku 1998 stál za znížením úrokových sadzieb v USA, ako aj za podobným krokom uskutočneným spoločne európskymi centrálnymi bankami, zámer povzbudiť investorov, aby začali viac riskovať. Tieto kroky však prišli ako reakcia na ruskú krízu, za ktorou tesne nasledovala kríza ohľadne fondu LTCM, pretože tieto fakty vtedy spoločne takmer spôsobili rozpad celosvetového úverového trhu. Aj v roku 2001 došlo k vlne znižovania úrokových sadzieb v Kanade, Austrálii, Veľkej Británii a v USA. Avšak vo všetkých týchto prípadoch sa tak stalo v rámci reakcie na spomaľovanie ekonomického rastu a nie na pokles akcií. V súčasnej dobe sa najdôležitejšie svetové ekonomiky nachádzajú v rôznych fázach svojich ekonomických cyklov a globálny výpredaj akcií je spôsobený skôr spľasnutím nafúknutej bubliny a nie je predzvesťou globálnej ekonomickej krízy.

Centrálne banky majú v tejto chvíli iba málo dôvodov ponáhľať sa investorom na pomoc, tvrdia experti. „Americká centrálna banka Fed bude znižovať úroky na budúci utorok, Japonsko už nemá čo znižovať a Európa si hrá podľa svojich vlastných nôt,“ povedala Johnsonová. Americká ekonomika zaznamenala dramatické zníženie rastu oproti ostrému tempu počas väčšiny minulého roku. Aj rast v eurozóne vykazoval určité náznaky spomalenia z úrovne 3,4 % v roku 2000, avšak zatiaľ si udržiava primerané tempo. V japonskej ekonomike došlo v poslednom kvartáli roku 2000 k miernemu oživeniu po poklese v treťom štvrťroku. Fed síce v tomto roku znížil kľúčovú úrokovú sadzbu o celý jeden percentuálny bod, avšak americkí centrálni bankári dali jasne najavo, že majú na zreteli ekonomický rast a nie znásobenie hodnoty akcií. Fed bude rokovať o menovej politike na nasledujúcom zasadnutí 20. marca a očakáva sa, že zníži sadzbu najmenej ešte o pol percentuálneho bodu, aby tak pokračoval v podporovaní narušenej dôvery spotrebiteľov a obchodníkov.

Európska centrálna banka (ECB), ktorá naposledy znižovala úrokové sadzby 5. októbra, pravdepodobne neuskutoční žiadne ďalšie zmeny, pokiaľ ostane miera inflácie v eurozóne nad plánovanou úrovňou dvoch percent. Nádeje investorov a podnikateľov, že ECB zníži úrokové sadzby, aby tak podporila hospodársky rast, zmrazil prezident Bundesbanky a člen bankovej rady ECB Ernst Welteke. Welteke vyhlásil, že ECB urobí najlepšie, keď zotrvá vo vyčkávacej taktike, pokiaľ inflácia v eurozóne nepoklesne pod 2,4 %. Hlavná úroková sadzba ECB ostáva na úrovni 4,75 %.