Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodla o zvýšení základných úrokových sadzieb NBS o 0,5 %. Informoval o tom hovorca centrálnej banky Ján Onda. Slovenská centrálna banka tým otočila stupňov trend postupného znižovania základných úrokových mier. Ten sa dal pozorovať od roku 2000.

Týmto zvýšením Národná banka Slovenska reaguje na prehlbovanie vonkajšej ekonomickej nerovnováhy, predovšetkým v dôsledku rastu deficitu zahraničného obchodu, na zvyšovanie vnútornej nerovnováhy a v neposlednom rade na neprijatie dostatočných opatrení na elimináciu rizík spojených s týmto vývojom. Nerovnováha je podľa viacerých ekonómov dôsledkom toho, že sa neuskutočnili reformy, ktoré sú nevyhnutné pre trvalo udržateľný rast slovenskej ekonomiky.

Guvernér NBS Marián Jusko minulý týždeň po rokovaní vlády netajil svoje sklamanie. Podľa neho sa očakávania centrálnej banky ohľadom zmiernenia rizík štátneho rozpočtu nenaplnili. „Predpokladali sme škrty vo výdavkoch, ale prijaté opatrenia majú len signálny charakter. Ak sa naplnia rozpočtové riziká, zvýši sa deficit verejných financií, čo môže vytvoriť tlak na znehodnotenie koruny a zvýšenie úrokových sadzieb,“ povedal vo štvrtok uplynulého týždňa Jusko. Riziká podľa neho naďalej pretrvávajú.

Po takmer štyroch rokoch sa opakuje situácia, ktorá bola na jar pre parlamentnými voľbami. Centrálna banka vtedy nereagovala devalváciou, teda znehodnotením meny, ale uvoľnením kurzu z pevného na riadený plávajúci kurz.

To, že potvrdzujú predpoklady riešenia situácie zmenou kurzu slovenskej koruny potvrdzujú slová hovorcu centrálnej banky. Centrálna banka nimi upozorňuje vládu na to, že neriešenie rizík v oblasti verejného sektora spolu s očakávaným nárastom úverov podnikovej sfére a obyvateľstvu môžu vytvárať tlak na kurz a neskôr na infláciu, čím sa ohrozujú zámery menovej politiky formulované v Menovom programe Národnej banky Slovenska na rok 2002.

Po zhodnotení aktuálneho ekonomického vývoja, ako aj predikcií do konca roka a zvážení možných dopadov rizík vývoja vo fiskálnej oblasti, Banková rada NBS rozhodla o zvýšení dvojtýždňovej limitnej reposadzby NBS na 8,25 %, jednodňovej depozitnej sadzby na 6,5 % a refinančnej sadzby na 9,5 %.

Rozhodnutie Národnej banky Slovenska (NBS) zvýšiť základné úrokové sadzby o 0,5 percentuálneho bodu, považujú analytici za varovný signál smerom k vláde, ktorá na svojom štvrtkovom rokovaní neprijala dostatočné opatrenia na sprísnenie fiškálnej politiky. Centrálna banka dala podľa nich najavo, že je sklamaná nedostatočnými opatreniami, ktorými chce vláda zmierniť riziká štátneho rozpočtu. Zrejme sa obáva aj ich tlaku na slovenskú korunu. Ministerstvo financií SR ich kvantifikovalo vo výške 26 mld. Sk, podľa podpredsedu vlády pre ekonomiku sú nižšie, na úrovni zhuba 18 mld. Sk.

„Dnešné rozhodnutie NBS je varovaním pre vládu, že ak bude pokračovať v pomerne nedisciplinovanej fiškálnej politike, môže očakávať ďalšie pritvrdenie menovej politiky,“ povedal analytik Istrobanky Marek Senkovič. Dodal, že centrálna banka zrejme chcela demonštrovať aj svoje nezávislé postavenie a nespokojnosť s tým, že vláda neakceptovala jej odporúčania sprísniť rozpočtovú politiku.

Podľa analytika Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora, zdvihnutie varovného prstu NBS by malo prinútiť kabinet k väčším reštrikciám. „Ak sa tak nestane, mohol by opäť hroziť dvojitý deficit, čo by mohlo ohroziť dokonca aj naše integračné ambície,“ spresnil Ódor. Očakáva, že ak vláda nepritvrdí fiškálnu politiku, NBS bude musieť pristúpiť k drastickejšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb, čo by bolo zlým signálom nielen pre slovenský finančný trh, ale aj pre zahraničie.

Analytik Istrobanky napriek rizikám neverí, že „sa vláda zobudí“. Rovnako ako aj ostatní oslovení analytici, aj on považuje štvrtkové opatrenia, ktoré prijal kabinet na zmiernenie rozpočtových rizík, za nedostatočné. „Vláda chce zlepšiť hlavne výber daní. Ak by to dokázala, prečo to neurobila doteraz?,“ kladie si otázku M. Senkovič.

Podľa analytika ING Bank Jána Tótha, centrálna banka sa navyše zrejme domnieva, že vláda nebude schopná udržať deficit verejných financií na úrovni do 3,5 % HDP. Pravdepodobne vidí aj riziko, že peniaze z privatizácie energetických rozvodných závodov budú použité na zvýšenie domáceho dopytu.

Analytici sa zhodujú v tom, že zvýšenie úrokových sadzieb môže podporiť posilnenie koruny, čo spolu s vyšším úrokovým diferenciálom medzi SR a zahraničím zrejme vo väčšom objeme priláka krátkodobý špekulatívny kapitál. Negatívny dopad na infláciu zatiaľ neočakávajú. „Zvýšenie sadzieb o pol bodu, výraznejšie nezmení podmienky v ekonomike. Okamžitý efekt to bude mať hlavne na zvýšenie výdavkov štátu na refinancovanie deficitu štátneho rozpočtu,“ povedal M. Senkovič. Očakáva aj mierne zvýšenie úrokov z úverov pre podniky a obyvateľstvo.