Hrozba vojenskej intervencie Spojených štátov amerických v Iraku začína na seba nabaľovať špekulácie typu „čo, ak by predsa…“. Scenáre, náklady a dôsledky, ktoré sú výsledkom súčasných odhadov, zahŕňajú ekonomické aj politické dôsledky. Prípadný útok navyše prichádza do ekonomickej reality, ktorá nie je príliš optimistická. Vo svetovom obchode sa v minulom roku prejavili rušivé momenty, spôsobené najmä zdržovaním tovarových tokov ako dôsledkom bezpečnostných opatrení a snahou nahradiť dovoz „z problémových“ krajín domácou produkciou.

Dôsledky s otáznikom

V polovici septembra tohto roku americký minister financií Paul O´Neill vyhlásil, že USA prefinancujú akékoľvek opatrenie, ktoré prijmú proti režimu Saddáma Husajna. Ekonomický poradca Bieleho domu Lawrence Lindsey hovorí o sume medzi 100 až 200 mld. USD (spodná hranica odhadu predstavuje štyriapolnásobok HDP Slovenska za rok 2001). Podľa jeho názoru náklady neovplyvnia americkú ekonomiku ani recesiou, ani infláciou. Vzhľadom na výšku amerického HDP, ktorý za minulý rok predstavoval približne 10 biliónov USD, by to jedno, prípadne dve percentá HDP mohli byť podľa L. Lindseya obetované na definitívne vyriešenie „kauzy S. Husajn“ bez vážnejších priamych následkov na ekonomiku.

O niečo horšie však táto suma vyzerá v porovnaní s výsledkami rozpočtového hospodárenia americkej vlády. Vo vzťahu k predpokladaným príjmom americkej administratívy výdaje môžu predstavovať tri a pol až sedem percent. Na prípadnú vojnu si však bude musieť americká administratíva požičať. Za končiaci sa fiškálny rok (obdobie od 1. októbra 2001 do 30. septembra 2002) deficit štátneho rozpočtu dosahuje 165 mld. USD. Američania teda stavili na keynesiánsku ekonomickú školu, podľa ktorej v období vojen, národnej núdze a recesie, keď zlyhávajú trhové sily, sú rozpočtové deficity prípustné. Z recesie sa americká ekonomika odrazila len nedávno, za stav núdze (nielen materiálnej) možno považovať dôsledky vyvolané teroristickými útokmi, podvodnými praktikami amerických manažérov a krachmi veľkých firiem, a na vojnu sa USA de facto pripravujú.

Podľa najpesimistickejšieho zo scenárov sa konflikt rozšíri aj do iných oblastí Stredného východu. Následný výpadok ropných zdrojov vytlačí cenu ropy nad únosnú hranicu a zrazí svetové hospodárstvo do recesie. Pri prenesení do konkrétnych čísel sa hovorí o dvojnásobnej cene ropy oproti jej súčasnej hodnote – čiže okolo 60 dolárov za barel. Americký dolár by sa oslabil o desať až pätnásť percent. Strata spotrebiteľskej a podnikateľskej dôvery spôsobí pokles investícií, zníži sa spotreba a výroba, čo povedie k spomaleniu hospodárskeho rastu, prípadne k jeho negatívnemu rastu.

Podľa analytikov všetko bude závisieť od dĺžky vojenskej operácie a od toho, ako si USA v nej budú počínať. Cena „čierneho zlata“ od začiatku tohto roka v očakávaní útoku na Irak už vzrástla o 45 percent. Podľa Petra Hoopera z Deutsche Bank každé zvýšenie ceny ropy o jeden dolár stojí Američanov 12 mld. USD. Podľa prepočtov konzultačnej firmy Economy.com nárast ceny ropy o päť dolárov za barel zráža zisk spoločností, ktoré nie sú vo finančnej alebo energetickej sfére, o dve percentá. Vzhľadom na skutočnosť, že USA sú najväčším svetovým „spotrebiteľom“, obavy o americké hospodárstvo zdieľajú aj ďalšie krajiny – počnúc západnou Európou a Japonskom a banánovými republikami Južnej Ameriky končiac. Podľa Thomasa D. Gallaghera, politického ekonóma firmy ISI Group, neistota, obavy a z nich prameniaca nervozita budú tlačiť jednotlivé trhy cenných papierov a komodít dole.

Napríklad vývoj cien akcií je aj naďalej negatívny. Americkí politici síce nabádajú obyvateľstvo k spotrebe, avšak údaje z posledných prieskumov dôvery spotrebiteľov ukazujú, že Američania sa obávajú o svoju budúcnosť, ich dôvera klesá a obmedzujú výdavky. Problémy potvrdil tiež šéf amerického Federal Reserve (centrálna banka USA) Alan Greenspan. Hovorí „o objektívne slabej ekonomike“ a „pretrvávajúcich rizikách, ktoré sa odrážajú na vývoji cien akcií“. Odborníci oslovení CNN sa domnievajú, že rýchly vojenský triumf USA v Iraku by mohol viesť k nárastu cien amerických akcií. V opačnom prípade by však cenné papiere zrejme zamierili hlboko dole, kým by sa situácia neobrátila v prospech USA.

Politika s r.o.

Bagdad je si vedomý hrozby útoku. Dokazuje to jeho nedávne rozhodnutie vpustiť do krajiny medzinárodných vojenských inšpektorov. Na oznam okamžite zareagoval svetový trh s ropou – jej cena klesala. Pozitívne zareagovali tiež ceny akcií, dolár sa posilňoval. Washington však naďalej trvá na novej rezolúcii Rady bezpečnosti OSN, ktorá bude jasne definovať, ako zareaguje medzinárodné spoločenstvo, ak sa Bagdad nepodvolí požiadavkám OSN. USA stále presadzujú hrozbu vojenskej akcie, ktorú sú ochotné uskutočniť a financovať aj bez prispenia spojencov. Na ponuku Bagdadu týkajúcu sa návratu zbrojných inšpektorov predstavitelia Bieleho domu a Pentagónu reagovali chladne a skepticky.

Pokiaľ by Rada bezpečnosti rozhodla o vyslaní monitorovacích tímov bez nového mandátu OSN, mali by inšpektori na základe predošlej rezolúcie č. 1284 predložiť do 60 dní pracovný plán kontrol zariadení, ktoré chcú navštíviť. O ďalších šesť mesiacov by mali predložiť výsledky svojej práce. Podľa predstaviteľov USA sa tým irackému režimu poskytuje priveľa času. Preto Washington nalieha na promptné sformulovanie novej rezolúcie. Podľa Ruska nová rezolúcia v danej chvíli nie je nutná. Podobný postoj zaujali Čína a Francúzsko. Jedine Veľká Británia sa postavila na stranu Washingtonu s komentárom, že „Saddám Husajn sa s medzinárodným spoločenstvom vždy len zahrával“. Britský premiér Tony Blair v podstate ako jediný zo západných politikov (okrem amerického prezidenta) obhajuje preventívny zásah voči Iraku. Jeho postoj vychádza jednak z jednoznačného chápania spojeneckých záväzkov, a jednak z osobného presvedčenia. Ako povedal, svedomie mu nebráni v príprave vojny, naopak, núti ho k nej. Tento postoj T. Blaira však naráža na silnú domácu opozíciu, odporcov má aj vo vlastnej Labouristickej strane. Je si vedomý sily tejto opozície, a ako povedal Georgeovi W. Bushovi, zásah podmieňuje zamietavým postojom Bagdadu voči vstupu vojenských inšpektorov a novou rezolúciou Rady bezpečnosti OSN.

Francúzi sú zdržanliví, odmietajú však akýkoľvek jednostranný zásah voči Iraku zo strany USA. V prípade rezolúcie OSN sú podľa však slov francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca „všetky riešenia možné“. Nemci sú proti útoku. Američania však budú potrebovať ich súhlas na prípadné využitie nemeckého vzdušného priestoru. Počas ťaženia proti Talibanu mali dve hlavné americké letecké základne v Nemecku (Rhein-Main a Ramstein) pre USA strategický význam. Bývalí vojenskí inšpektori sa líšia v názoroch, čo môže priniesť nová inšpekcia.

Názory expertov

Podľa Richarda Spertzela, šéfa skupiny, ktorá dohliadala v Iraku na ničenie biologických zbraní, je málo pravdepodobné, že pri súčasnej irackej vláde by mohli objaviť a zlikvidovať všetky zbrane hromadného ničenia. Jeho kolega David Kay uviedol, že iracký režim sa postupne zdokonalil „v umení“ ukrývania zbraní a dokumentácie. „Nepochybne zvolí rovnakú taktiku,“ tvrdí D. Kay. Podľa jeho názoru inšpektori už veľkú časť zbraní a zariadenia našli a zničili, ale v továrňach na výrobu a vývoj chemických, bakteriologických a jadrových zbraní stále pracuje vyše 40-tisíc ľudí.

Bývalý šéf vojenských inšpektorov Hans Blix je menej kategorický: „Satelitné zábery ukazujú, že Irak robil rekonštrukčné práce na miestach bombardovaných v roku 1998. Neznamená to však, že tam nejaké zbrane hromadného ničenia sú. Satelity nevidia pod strechy. Nerobíme závery z týchto fotografií. Boli však pre nás dôležitým vodidlom pri plánovaní prípadných inšpekcií.“

Washington medzičasom začal s prípravou vojenských mamutích dopravných lodí, ktoré by mohli do oblasti v priebehu niekoľkých týždňov presunúť značné množstvo vojenskej techniky a munície. V auguste už vyslal štyri veľkokapacitné lode do oblasti Stredného východu, údajne na plánované koncoročné cvičenie v Kuvajte. Množstvo prepravovanej techniky však svedčí o tom, že ak sa nakoniec uskutoční útok na Irak, Američania tam budú musieť presunúť už len vojakov. Pokiaľ americká administratíva získa súhlas Londýna, na britskú základňu na ostrove Diego García ležiacu v Indickom oceáne presunie šesť „neviditeľných“ bombardérov B-2. Tie by mohli kompletne zničiť irackú protivzdušnú obranu v prvej vlne útokov.

Zo zdrojov CNN, BBC a ihned.cz