Veľkoobchodné ceny elektriny sú na historických maximách. Je za tým aj príchod horúčav. Ešte začiatkom mája elektrina trhala historické rekordy s cenou 66 eur za megawatthodinu. Dnes je trh opäť niekde inde a ceny budúcoročnej dodávky elektriny prekonali v stredu 30. júna prvýkrát hranicu 76 eur za megawatthodinu. „Cenu nahor vyháňa vysoká cena emisných povoleniek, drahý plyn a uhlie, ale aj vysoké ceny na spotovom (okamžitom) trhu. Tie teraz bežne dosahujú hodnotu okolo 120 eur za megawatthodinu,“ povedal pre agentúru SITA výkonný riaditeľ spoločnosti Slovenské elektrárne-energetické služby Martin Kumpan.

V stredu 23. júna o ôsmej večer sa dokonca megawatthodina elektriny predávala za neuveriteľných 139,72 eura. „Dôvod je jednoduchý, teplo. Extrémy horúceho počasia vedia vyhnať spotrebu elektriny do takmer rovnakých výšok ako extrémy chladného. Napríklad, na klimatizovanie sa pri 30-stupňovej teplote na Slovensku minie dodatočných 250 megawattov, kým na kúrenie pri -5 °C je to 400 megawattov,“ vysvetlil Kumpan.

Drahšia elektrina už začína robiť šarapatu aj na slovenskom trhu s energiou. Niektorí ju za takúto vysokú sumu odmietli nakúpiť aj napriek tomu, že ju potrebovali. Hoci nenakúpili, aj tak ju spotrebovali a v našej sústave 23. júna v istom momente chýbalo až 500 megawattov výkonu, čo je približne výkon celého reaktorového bloku v Jaslovských Bohuniciach. „Denný trh funguje tak, že každý, kto nakupuje elektrinu, musí zadať najvyššiu cenu, ktorú je ochotný akceptovať. Ak cena skončí vyššie, tak elektrinu nenakúpi. Ak ju napriek tomu spotrebuje, tak spôsobí odchýlku, za ktorú tiež musí zaplatiť,“ dodal Kumpan.

Táto situácia naplno preverila schopnosti Slovenských elektrární a ich najväčšej prečerpávacej elektrárne Čierny Váh. Do turbínovej prevádzky 23. júna večer v priebehu pár minút nabehlo všetkých šesť turbín a dodávaný výkon bol až 640 megawattov. Odborníci vedia, že spustenie všetkých turbín Čierneho Váhu naraz značí problém. Naposledy boli na Čiernom Váhu v prevádzke súčasne všetky stroje počas studenej zimy v roku 2017. Znepokojujúce je, že takéto výkyvy sa pritom môžu kedykoľvek opakovať.

Podľa Martina Kumpana takto nastavený systém niektorých odberateľov elektriny zvádza k riskovaniu. Elektrinu za vyššiu cenu nenakúpia a dúfajú, že ju napokon nebudú potrebovať. A keď im to nevyjde, riskujú iba pomerne malé penále prirátané k nákupnej cene. „Riešením by mohla byť napríklad taká zmena regulácie, kde by sa cena odchýlky počítala z aktuálnej trhovej ceny tak, že by takéto špekulovanie bolo pre obchodníkov na trhu príliš drahým rizikom, čo by nakoniec viedlo aj k transparentnejšiemu obchodovaniu a stabilite dodávok,“ konštatoval Kumpan.