Zamestnanec s priemernou mzdou musel pracovať v minulom roku na zaplatenie všetkých daní takmer 233 dní v roku a až od 234. dňa začal zarábať iba pre seba a svoju rodinu. Deň daňového odbremenenia na Slovensku preto v tomto roku hypoteticky pripadol na 22. augusta, čo je o 3 dni neskôr ako v minulom roku a až o 12 dní neskôr ako v roku 2015. Informoval o tom v piatok Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI). Podľa jeho prepočtov dosiahlo celkové bremeno daní v ekonomickej podstate ako administratívne vynútených platieb v roku 2019 až 63,75 % vo vzťahu k mzdovým nákladom, ktoré boli určené na zamestnanca s priemernou mzdou.

Minuloročné daňové bremeno na Slovensku sa tak oproti predchádzajúcemu roku zvýšilo o 1,2 percentuálneho bodu, najmä v dôsledku zavedenia rekreačných poukazov, ktoré zvýšili mzdové náklady zamestnávateľov o 1,5 % a znížili čisté mzdy zamestnancov. Toto daňové bremeno narástlo oproti roku 2014 až o 3,4 percentuálneho bodu, hoci v tom čase došlo aj vďaka rýchlemu ekonomickému rastu k enormnému nárastu daňových a odvodových príjmov. Tie sa podľa údajov Ministerstva financií SR zvýšili medzi rokmi 2014 a 2019 až o takmer 9,3 mld. eur. Vlády však vtedajšie priaznivé ekonomické a rozpočtové vplyvy v nemalej miere rozpustili v ďalších výdavkoch.

Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1 092 eur na mesiac a s celkovou odmenou, ktorá mu patrí (mzdovými nákladmi, resp. superhrubou mzdou) vo výške necelých 1 543 eur, tak v minulom roku znášal bremeno všetkých daní v ekonomickom chápaní vo výške 984 eur na mesiac. Takmer o dvoch tretinách jeho celkovej odmeny tak za neho rozhodovali zástupcovia verejnej moci. Zodpovedá to aj podielu z potenciálneho celkového množstva tovarov a služieb, ktoré si pre dane nemohol dovoliť. Len zostatok peňazí v sume 559 eur mesačne, respektíve 36,25 % mzdových nákladov, predstavuje reálnu nezdanenú hodnotu tovarov a služieb, ktoré mohol za mesiac nakúpiť.