Hospodárstvo eurozóny v treťom štvrťroku tohto roka medzikvartálne vzrástlo o 0,4 % a ekonomika celej Európskej únie sa zväčšila o 0,3 %. Najväčší medzikvartálny rast zaznamenala Litva, a to o 6,1 %.

Podľa aktuálnych predbežných údajov Národnej banky Slovenska hrubý zahraničný dlh Slovenska dosiahol v auguste 64,956 mld. USD. Oproti júlu to znamenalo nárast o 1,04 mld. USD.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu pritom ku koncu novembra tohto roka dosiahli 9,261 mld. eur, čo znamenalo ich medziročný pokles o 9,1 %. Celkové výdavky naopak medziročne stúpli o 9,7 % na 10,837 mld. eur.

Inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien sa v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v októbri medziročne zvýšila o 0,2 %, na Slovensku vzrástla o 0,4 %, ale pri vyjadrení harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien bola inflácia v SR negatívna, a to na úrovni -0,1 %.

Pokles obchodu s Čínou však bol menej prudký v porovnaní s celkovým trendom zahraničného obchodu EÚ, čo viedlo k tomu, že podiel Číny na exporte tovarov EÚ sa zvýšil zo 6 % na 7 % a podiel na dovoze tovarov vzrástol zo 14 % na 17 %.

Člen Rady guvernérov ECB Ewald Nowotny uviedol, že podmienky na finančných trhoch sa zlepšili a nie je potrebné, aby všetky opatrenia na podporu ekonomiky pokračovali v rovnakom rozsahu.

Dohodu o poskytnutí pôžičky by po odsúhlasení vládou mal v mene SR podpísať guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko.

Belgický denník De Standaard vo svojom utorňajšom vydaní píše, že Európska komisia chce od belgicko-francúzskej finančnej skupiny Dexia, aby sa náhradou za prijímanie štátnej pomoci vzdala svojho zahraničného podnikania, vrátane toho slovenského.

Americká centrálna banka nedávno uviedla, že deväť z desiatich veľkých bánk, ktoré dostali v máji príkaz na navýšenie kapitálu, dosiahli alebo prekročili svoje ciele.

Pod tento rast sa podpísali produkcia rafinérií na rekordných úrovniach a náznaky solídneho zotavovania tretej najväčšej ekonomiky na svete.