Nejasnosť. Tak možno charakterizovať všetko, čo súvisí s daňovými priznaniami. A dnes to platí dvojnásobne. Minulý rok bol totiž štyrikrát novelizovaný zákon o dani z príjmov (zákon

č. 366/1999 Z. z.), kde sa zaviedli podstatné zmeny. Niežeby sa obyčajný smrteľník mohol vyznať v tom predchádzajúcom – nenovelizovanom. Ak však náhodou prenikol do jeho tajov aspoň čiastočne, teraz na to môže zabudnúť. A ten, kto dodnes ani netušil, že taký zákon existuje, by si ho mal čo najskôr prelistovať. Aspoň preto, aby sa dozvedel, že

zamestnávateľ už nie je povinný zaňho podávať daňové priznanie. Existuje však možnosť požiadať ho o podanie ročného zúčtovania. To však treba urobiť do 15. februára písomne. Môže tak urobiť iba ten, kto celý rok pracuje u jedného zamestnávateľa. Ak to nestihne alebo zabudne, musí si daňové priznanie podať sám. A to do 31. marca.

Do tohto dátumu musí aj zaplatiť. Pochopiteľne, zamestnancovi ako fyzickej osobe sa každý mesiac strháva preddavok na daň. Takže platiť bude iba v prípade, že mu vznikol daňový nedoplatok. Rovnako aj zamestnanci, ktorí počas roka pracovali u viacerých zamestnávateľov, napríklad aj pracovníci okresných úradov, pretože tie prešli pod VÚC, si musia daňové priznanie podávať sami. V takom prípade však musia každého zo svojich zamestnávateľov – aj predchádzajúcich – požiadať o potvrdenie o úhrade príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch.

Mimochodom, ak náhodou niekomu vznikne daňový preplatok a bude čakať, že mu príde na jeho účet automaticky, bude čakať márne. Musí o preplatok požiadať. Ani to však neznamená, že mu ho vrátia. Správca dane má totiž právo z preplatku zaplatiť ostatné daňové nedoplatky, ak nejaké zistí. Ak je preplatok nižší ako 100 korún, oprávnený ani nemusí oň žiadať, pretože takú nízku sumu naspäť nedostane. U zamestnanca, za ktorého podáva ročné zúčtovanie zamestnávateľ, je situácia trochu iná. Ak má daňový preplatok, zamestnávateľ mu ho musí automaticky v nasledujúcej výplate poukázať na účet.

Päť plus jeden

Takže, ak už človek prišiel na to, že tento rok to také ružové nebude, zistí, že lehota na podanie daňového priznania sa už kráti. Ak nestíha stanovenú lehotu

(31. marec), môže príslušný úrad požiadať o odklad, najviac však o tri mesiace. Avšak do tohto dátumu musí daň aj uhradiť. Aby toho nebolo málo, Ministerstvo financií (MF) SR vydalo viac druhov tlačív. Niežeby to nebolo správne. Problémom je iba to, že treba zistiť, ktoré vyplniť. Keď správne vyplnené tlačivo nepríde na úrad v stanovenej lehote, bude zle. A prečo? Správca dane môže zvýšiť daň až o 10 % alebo uložiť pokutu. Môže tak urobiť aj opakovane až do výšky 1 milión korún. Mimochodom, tú pokutu dostane aj v prípade, ak nesprávne vypočítal výšku dane a zaplatil menšiu daň, ako mal.

Kto má povinnosť platiť daň? To je otázka, ktorú si kladú všetci a dúfajú, že v ich prípade bude odpoveď negatívna. Tá však nie je potešujúca. Pretože daň platia v podstate všetci okrem tých, ktorých príjem bol za celý rok nižší ako 10-tisíc korún alebo ktorých príjmy sú od dane oslobodené, napríklad dôchodky.

Tlačivá na priznanie sú označené ako daňové priznanie typu A, B1, B2, B3 a C. „Áčko“ je určené tomu, kto má príjmy len zo závislej činnosti a funkčných požitkov alebo okrem týchto príjmov má aj príjmy zdaňované paušálnou daňou. Tlačivo B1 vypĺňajú daňovníci, ktorí majú príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov, z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, z kapitálového majetku, z prenájmu a iné. Tomu, kto má nárok na uplatnenie zníženia dane podľa § 13 ods. 3 až 7 tohto zákona, a to len z príjmov z podnikania podľa § 7 (príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti) ods. 1 písm. a), b) alebo c), je určená B2. Tlačivo B3 zaplní svojimi údajmi daňovník, ktorý bude uplatňovať pri vyrovnaní daňovej povinnosti postup podľa § 13 ods. 8 pri príjmoch z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva. A konečne je tu formulár C, síce posledný, ale nie najhorší. Je totiž určený tomu, kto spĺňa podmienky podľa § 15 a rozhodol sa zdaniť príjmy za bežné zdaňovacie obdobie paušálnou daňou. Nikto sa však nemusí vopred tešiť. Tento výpočet sa totiž ešte neskončil. Neboli spomenuté právnické osoby. Tie majú osobitné tlačivo na priznanie dane. Na ročné zúčtovanie si zamestnávateľ môže spraviť vlastné tlačivo, musí však obsahovať všetky náležitosti ako predpísané.

Ľudia robia chyby

Všetky tieto tlačivá možno nájsť na každom daňovom úrade. Môže sa však použiť aj internetové (www.finance.gov.sk) alebo prefotografované z Finančného spravodajcu MF SR 1/2003. Všetky daňové úrady by takéto tlačivá mali akceptovať. Tak to aspoň tvrdí Mária Bieliková, vedúca odboru dane z príjmu FO MF SR. Skúsenosť daňových poradcov je však iná. Tvrdia, že niektoré úrady odmietajú takéto tlačivá brať, a uvádzajú pritom rôzne výhovorky. Malá anketa, ktorú sme urobili, slová M. Bielikovej viac-menej potvrdzuje. Z oslovených daňových úradov (DÚ Nitra I, DÚ Košice I a DÚ Banská Bystrica I) iba v Košiciach vyslovili domnienku, že ich nebudú akceptovať, pretože by pri skenovaní mohli nastať problémy.

Tlačivá obsahujú aj niekoľko chýb. MF SR sa to síce snažilo napraviť oznámením vydaným vo Finan-čnom spravodajcovi, ale toto nie je literatúra, ktorá dosahuje čítanosť bestsellera. Správcovia daní by však na tieto chyby mali upozorňovať. Či sa tak stane, je otázne. Nesprávny údaj obsahujú napríklad tlačivá A, B1 a B2 v tom, že uvádzajú najmenšiu sadzbu 12 %. Tá sa znížila na 10-percentnú hranicu. Netreba však všet-ko vidieť čierne. Stačí len zmeniť uhol pohľadu. Alebo sa pozrieť inam. PodľaM. Bielikovej sú Slováci dobrí, pretože Česi majú vo svojich tlačivách približne 20 chýb, kým my len dve až tri. Aspoň v niečom sme teda lepší ako naši západní susedia.

Existujú tí, čo vedia

Netreba hneď kriviť tvár. Existujú, našťastie, ľudia, ktorých vypĺňanie daňových priznaní baví. Alebo ich to aspoň živí, takže by to mali ovládať. Okrem toho sú oboznámení so všetkými novinkami, pretože absolvujú školenia, ktoré organizuje Akadémia daňových poradcov. Sú to daňoví poradcovia. Ak daňovníkovi vypracúva daňové priznanie poradca, pre-dlžuje sa lehota na podanie daňového priznania do 30. júna. Podmienkou je, že sa plnomocenstvo pre daňového poradcu na zastupovanie daňovníka predloží na miestne príslušný daňový úrad najneskôr do 31. marca. Daňový úrad môže na žiadosť daňovníka predĺžiť lehotu na podanie priznania najviac o tri mesiace.

Ak súčasťou príjmov uvedených v daňovom priznaní sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí alebo príjmy stálej prevádzkarne právnickej osoby so sídlom v zahraničí, môže daňový úrad predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najdlhšie do 30. septembra po uplynutí kalendárneho roka. To je skvelé, nie? My im dáme zarobiť, a oni snímu ťarchu z našich pliec. Ich odmena je stanovená vyhláškou MF SR 506/1992 o odmenách daňových poradcov. V zásade sa určuje podľa počtu hodín účelne využitých na vybavenie veci a podľa hodinovej sadzby, paušálnou sumou, alebo tieto spôsoby možno skombinovať. Základná sadzba hodinovej odmeny je 300 Sk. Paušálna odmena sa dohodne za poskytovanie daňového poradenstva na určitý alebo neurčitý čas, alebo na úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.

Daňový poradca vie dokonca aj to, že k vyplnenému daňovému priznaniu treba priložiť aj iné papiere. Sú nimi všetky kópie dokladov preukazujúce výšku príjmov zo závislej činnosti a iné.

Čo je predmetom dane z príjmov FO a PO

Predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú:

– príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky,

– príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

– príjmy z kapitálového majetku,

– príjmy z prenájmu,

– ostatné príjmy.

Príjmom sa rozumie peňažný i nepeňažný príjem dosiahnutý aj zámenou, vrátane zisteného majetkového prírastku nadobudnutého z príjmov daňovníka, ktoré neboli podľa zákona o daniach z príjmov zdanené. Nepeňažný príjem sa oceňuje cenou bežne používanou v mieste a čase plnenia, podľa jeho druhu a kvality, prípadne jeho stavu a miery opotrebenia.

Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (FO) sú:

a. príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky,

b. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

c. príjmy z kapitálového majetku,

d. príjmy z prenájmu,

e. ostatné príjmy.

Sadzba dane z príjmu PO

1. Sadzba dane s výnimkou odsekov 2 a 3 je 25 % zo základu dane zníženého o položky odpočítateľné od základu dane podľa tohto zákona.

2. Sadzba dane u daňovníka zabezpečujúceho poľnohospodársku výrobu, ktorého tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby, vrátane ďalších činností nadväzujúcich na túto výrobu tvoria viac ako 50 % z celkových tržieb, je 15 %.

3. Sadzba dane u daňovníka, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažkým zdravotným postihnutím predstavuje viac ako 50 % z priemerného prepočítaného počtu zamestnancov je 18 %.