Peter Sobotka býval „zahrabaný“ v aplikovanej fyzike. „Venoval som sa napríklad nelineárnym diferenciálnym systémom, ktoré sa používajú na predikciu, predpovedanie javov. Nejaký čas som robil súčasne vedu i podnikanie. Zistil som, že podnikanie ma viac baví, lebo ho tvorí množstvo nelineárnych systémov s parametrami, ktoré sa tiež v čase menia, sústav rovníc na riešenie je v ňom oveľa viac ako v teórii. Jedného dňa som sa rozhodol opustiť akademický svet a naplno som vošiel do biznisu. Ešte v roku 1992 som viedol spoločnosť na vedľajší pracovný pomer, pričom firma už vtedy robila obrat 208 miliónov korún.“

Ste manažér alebo vlastník?

– Som spoluvlastník kanadského Corinexu, v slovenskej spoločnosti mi patrí teraz okolo 20 percent akcií. Majoritným akcionárom slovenského Corinexu je kanadský Corinex Communications Corp., čím spoločnosť získala zaujímavé možnosti financovania, know-how. Obe firmy sú usporiadané tak, aby pôsobili v symbióze.

Čo robíte?

– Prvá firma, ktorú sme zastupovali, bol Western Digital. Z Kalifornie prišiel viceprezident Ben Orenstein a otvoril v Bratislave prvé zastúpenie v strednej a východnej Európe. Paradoxne, dnes je naším zamestnancom v Kanade. Od distribúcie sme prešli na systémovú integráciu. Slovenský Corinex Group, a. s., sa dnes špecializuje na implementáciu softvéru, outsourcing a iné služby. Kanadský Corinex Communications sa orientuje na vývoj, pričom časť sa robí aj na Slovensku. Zákazníkmi sú napríklad Cisco Systems – svetová jednotka v počítačových sieťach, francúzsky Telecom, Fujitsu – Siemens, strojársky koncern ABB. Corinex ako prvý na svete prišiel na trh so 14-megabitovým produktom Power Line. Je to zariadenie, ktoré umožňuje obrovskou rýchlosťou prenášať dáta, video či hlas v elektrickom rozvode. Netreba budovať lokálne siete, stačí, ak sú v budove elektrické zásuvky, a počítače môžu spolupracovať ako v klasickej sieti.

Je nejaký rozdiel pri zakladaní podniku na Slovensku a v Kanade?

– Formálna príprava založenia spoločnosti je veľmi podobná a v oboch prostrediach je relatívne jednoduchá. Veľký rozdiel je však v podpore a starostlivosti o podnikanie. Dobrým príkladom je napríklad náš Corinex Communications, ktorý dostal možnosť využívať garanciu kanadskej agentúry na podporu exportu. Táto agentúra ročne financuje kanadský export za 40 miliárd dolárov a poskytuje aj rôzne služby, napríklad overovanie solventnosti zahraničných obchodných partnerov. Nás upozornili na problémy jedného nórskeho partnera, ktorý sa dostal na pokraj bankrotu, teda nebol by schopný za dodávku zaplatiť. Kvalifikáciou na poskytnutie záruk bol obrat našej firmy, schopnosť exportovať – nepotrebovali sme lobing, známosti. Pre Slovensko sme dostali ponuku na financovanie informačných projektov vo výške 75 mil dolárov.

Slovensko nepatrí medzi informatické veľmoci. Oveľa lepšie sa na svetovom trhu presadzujeme z Kanady. Je v tom kus psychológie, lebo slovenskí technici dokážu vyvinúť konkurencieschopné výrobky. Nedokážeme ich na Slovensku vyrobiť.

Je problém v nedostatku technológií?

– Slovensko je príliš pomalé a príliš pohodlné. Nedokážeme konkurovať cenou. A tiež nemáme vyššie technológie. Na Slovensku sa darí malosériovým výrobám. Nie sú tu firmy, ktoré by sa dopĺňali a vytvárali skutočne súťaživé prostredie.

Nemáte tiež pocit, že slovenské vnímanie konkurenta ako nepriateľa pôsobí celkom opačne, teda že súťaž obmedzuje?

– Do istej miery to tak môže byť. Súvisí to s kvalitou prostredia. Spoločnosť nie je dostatočne organizovaná. Začína sa to napríklad aj spoločenským uznaním. Akoby chýbala ochota uznať firmy, alebo aj jednotlivcov, ktorí vynikajú. Prejavuje sa to vo všetkých sférach, od spisovateľov až po matematikov. Mnohí nenachádzajú ani uznanie, ani uplatnenie, a tak odchádzajú do zahraničia, kde patria k špičke.

Spoločenská klíma sa nedá zmeniť ani zákonom, ani nasilu. Ako teda?

– Prostredie sa formuje dlho, je to proces budovania sebaúcty. Som rád, že už aj na Slovensku sa začínajú ľudia zaujímať o minulosť svojho mena, o kultúru. V poslednom čase vyšlo niekoľko kníh o starej Bratislave, to znamená, že je tu trh, ktorý ich chce. Efekt nie je okamžitý a prospech sa prejaví až po čase, upevňuje sa sebavedomie. Bez sebavedomia je cesta k úspechu ťažká. Musíme nájsť vlastnú identitu. A potrebujeme punc autority, inštitúcie, ktorej dôverujeme.

Máte na mysli kamenný úrad alebo inštitúciu ako vzťah?

– Skúsim to vysvetliť na príklade informačných technológií. Vo vyspelých krajinách sú organizované, riadené. Netreba si pod tým predstavovať socialistické plánovanie. Jednoducho, politici si uvedomujú, že musia podporiť najzaujímavejšie odvetvia. Úspech a pokrok sa dostavia, len ak si aj politika uvedomí, že informačné technológie sú perspektívne, a otvorí odborníkom priestor. Uznanie musí prísť zhora. Musia byť jasné priority.

Pri určovaní priorít sa možno pomýliť. Možno sa vlády boja obvinenia, že zasahujú do slobody trhu, keď favorizujú akékoľvek odvetvie.

– Som presvedčený o tom, že pri informačných technológiách sa nemožno pomýliť. Politici by sa mali báť dôsledkov nesplnenia politických programov. Lenže žiaden taký program sa nedá splniť bez uplatnenia informačných technológií. Predstava, že spoločnosť informatizujeme, ak na pracovné stoly postavíme počítače, je viac ako jednoducho vulgárna.

Informácie, napríklad aj tie z internetu, pomáhajú ľuďom vytvárať si predstavu, ako má byť spoločnosť organizovaná. Začína byť jasné, že informácie rozhodujú o rýchlosti rozvoja spoločnosti. Na budovanie informačnej spoločnosti nestačia len peniaze, a ani ich množstvo nie je najdôležitejšie. Je takmer úplne jedno, koľko peňazí sa vyčlení na projekt informatizácie verejnej a štátnej správy. Projekt nenapreduje úmerne k počtu expertov, ktorí sa na ňom podieľajú. Čas sa nedá dohnať. Medzera, ktorá vznikla ignorovaním informatizácie, sa zmenšuje pomaly.

Verbálne sa aj slovenská politika hlási k vízii informačnej spoločnosti. Konkrétne kroky sa však často končia v referentských stoloch. Úradníci sa boja straty dôležitosti.

– Z fyziky vieme, že systémy – a myslím si, že to platí aj pre spoločenské – v čase smerujú k optimálnemu usporiadaniu. Najvymieňanejším artiklom je dnes informácia, a teda efektívnosť pri jej získavaní a spracovaní je rozhodujúca pre spoločenský pokrok. Hranice pre informácie prakticky zmizli, svet je uzavretým systémom, v ktorom sa optimalizujú procesy. Vzhľadom na to, že informácie sú dnes mimoriadne doležité pre rozvoj, je dnes dôležitá práve optimalizácia informačných procesov. Sú to, samozrejme, všetky druhy informácií od technických po spoločenské. Dnes navrhnem základnú dosku do počítača, mailom ju pošlem na Taiwan a za deň je hotová. To je predsa fantastické. Poslal som informáciu a mám dobrý, lacný výrobok. Musel som však vedieť, kam mám dokumentáciu poslať, bez informácií by som ani netušil, kde na svete môj návrh spracujú najefektívnejšie. Svet je globálna dedina, a Slovensko sa nemôže vyčleniť.

Zdá sa, že ste optimista.

– Napokon ostanú len tí politici, ktorí budú mať odvahu realizovať, čo je dané prírodnými zákonmi – optimalizovať spracovanie informácií – a budú dostatočne profesionálni. Aj politická strana podlieha zákonitostiam a prirodzene speje k optimalizácii. Ak sa to nepodarí, nasleduje zánik.

Ako to hovoríte, zdá sa, že stačí čakať a veci sa nejako usporiadajú.

– Nie, nie, nie. Čakanie nie je činnosť s výsledkom. Aj dobré a zlé firmy sa líšia najmä spôsobom manažovania. Politici sú tiež svojím spôsobom manažéri, musia sa obklopiť profesionálmi, musia vedieť, čo chcú, a musia pre to niečo urobiť. Čím kvalifikovanejšie sa veci robia, tým skôr sa prejaví rovnováha. Informatici sú pre politikov nesmierne užitoční. V Amerike sa pred voľbami odohrávajú boje o čo najkvalifikovanejšie IT tímy. V kanadskej provincii Britská Columbia vyhrala voľby pravicová strana. Okamžite o 30 percent redukovali štátnu správu a urobili veľmi konkrétne kroky na rozvoj informačných technológií.

V normálnom demokratickom zriadení je politik vo vleku voličov. Musí im dať čo najviac. Dať, nestačí sľúbiť. Je to ako vo firme. Keď akcionári manažéra najímajú, stačia sľuby. Ak nie sú výsledky, jedného dňa akcionári povedia – stačilo, potrebujeme nový manažment.

Čo urobili slovenské vlády pre informatizáciu spoločnosti?

– Slovensko zreteľne zaostáva. To, čo v okolitých krajinách urobili, na Slovensku sa ešte ani nezačalo. Chýbajú tu investície. Najhoršie je, že neexistuje riadenie informatizácie, a teda neexistuje ani prepojenie na Európsku úniu. Česi aj Maďari majú ministra pre informatizáciu.

Slovenské spoločnosti dostali len veľmi obmedzenú možnosť rásť na veľkých domácich projektoch, lebo procesy sú spomalené. Tým je znížená ich schopnosť presadiť sa v zahraničí. Informačné systémy nie sú samoúčelné. Bez nich nemožno robiť žiadnu politiku, lebo nie sú hodnoverné údaje pre rozhodovanie.

Informačné technológie majú teraz veľa pánov. Vzniklo veľa komisií, rád… Myslíte si, že Slovensku chýba úrad? Nebude to len ďalší zbytočný článok nezmyselnej štruktúry?

– Problémom je najmä to, že všetky procesy súvisiace s rozvojom informačnej spoločnosti sa odohrávajú na nižšej úrovni, ako by bolo treba. Chýba najmä kompetencia. Najzreteľnejšie je to pri financovaní informatizácie. Niet toho, kto by rozhodol o vyčlenení peňazí. Úrad, môže to byť napríklad ministerstvo alebo len úrad riadený ministrom pre informatizáciu, má zmysel, ak rozhodovanie presunie na úroveň vlády. Len tak možno koordinovať a zabrániť plytvaniu. Zabráni sa napríklad vytváraniu násobných databáz v jednotlivých odvetviach a úradoch bez toho, aby medzi sebou komunikovali.

Často sa hovorí o peniazoch. Návratnosť prostriedkov vložených do informatizácie nie je zreteľná…

– Všetko sa dá spočítať. Aj straty z neexistencie štátnej pokladnice, o ktorej sa hovorí možno osem rokov a podsúva sa, že problémom je systém zaplatiť. Za peniaze, ktoré sa za tie roky stratili, sa dalo postaviť niekoľko štátnych pokladníc. Bez informačných systémov vzniknú aj skraty v komunikácii s Európskou úniou. Ako sa dá dokumentovať napríklad spôsob a rozsah dotovania poľnohospodárstva bez hodnoverných údajov? Škody, ktoré vznikajú nedostatkom kontroly v riadiacich štruktúrach štátu – vedomé i nevedomé – prevyšujú všetky predstaviteľné náklady na informatizáciu. Na Slovensku nie je nijaký inštitucionálny systém získavania peňazí do informatizácie. Investor nedostane presvedčivý signál, že jeho peniaze chcú.

Je to otázka nevôle alebo len neuvedomenia si dôležitosti informatizácie?

– Asi aj, aj. Málo sa ozýva naliehavosť problému, informatizácia sa nestala témou. Aj tlak verejnej mienky sa teraz koncentruje radšej na zástupné problémy. Informatizácia sa musí stať agendou predsedu vlády – nemám na mysli žiadne konkrétne meno, ale autoritu pozície. Postup informatizácie sa musí stať kritériom hodnotenia práce štátnej správy. Informatizácia sa musí dostať z rúk náhody a premeniť sa na cieľavedomý proces. Informatizáciu ako nosný program dnes nemajú strany ani vo volebných programoch.

Nie je ťažkosť aj v tom, že rovnako presvedčivo ako vy o informačných technológiách hovoria iní o poľnohospodárstve či doprave… Majú všetci dosť argumentov, prečo sa má čokoľvek stať prioritou.

– Informatizácia je chrbtica. Žiadna zo zložiek hospodárstva a spoločnosti nemôže dobre fungovať, ak nie je aspoň do určitej miery informatizovaná. Mylná je predstava, že výdavky na informatizáciu predstavujú len počítače. Ide o vytvorenie štruktúr, ktoré dokážu poskytovať informácie pre efektívne rozhodovanie. Počítač je len technický prostriedok, železo, ktoré potrebuje dušu.

Nestáva sa vám, že podľahnete predstavám „sociálnych inžinierov“, ktorí uplatňujú poznatky z riadenia technických a prírodných systémov na spoločenské? Správanie človeka či skupiny je často len málo predvídateľné a má ďaleko k ideálu.

– To iste nie. Som presvedčený, že v politike nemožno uplatniť dokonca ani všetky manažérske postupy, spoločnosť nie je firma. Všetko, čo hovorím, smeruje k tomu, že som presvedčený o tom, že aj spoločenský systém funguje lepšie, ak je v ňom čo najmenej entropie, náhodilosti. Základná definícia hovorí, že informáciou je len to, čo náhodilosť znižuje. Informatici nechcú vtesnať ľudí do rámcov, naprogramovať im vzorce správania. Čaro informatiky je v tom, že jej správne využitie uvoľňuje tvorivosťa provokuje nové idey. Informatizácia môže vytvoriť symbiózu medzi abstrakciou a realitou.

Podieľate sa na riadení firmy na Slovensku?

– Už asi štyri roky nie. Riadim našu kanadskú spoločnosť a kontrolujem jej záujmy v oblasti vývoja na Slovensku v spoločnosti, ktorá sa venuje len vývoju nových technológií.

Baví vás to?

Samozrejme. Na riadení je zaujímavé, že sa pohybujem vo dvoch rovinách. Jedna je technokratická, musí ma zaujímať výsledok, úspech. Druhá je o medziľudských vzťahoch. Musím tvoriť tím, rozpoznať kvalitu ľudí, pripútať profesionálov.

Čo je najdôležitejšie?

– Určite hľadanie správnych ľudí. Viac ako počet rozhoduje kvalita. Nie je to vždy jednoduché. Získať kvalitných ľudí znamená, že aj ja musím byť dobrý odborník, inak nepresvedčím. Hodnotu osobnosti nemožno prideliť dekrétom.

Microsoft je úspešný, pretože má Gatesa a Allena, pracovitých vizionárov?

– Všimol som si, že v úspešných obrovských firmách vlastnia kontrolný balík jednotlivci, ktorí firmy postavili. Nielen Microsoft má Gatesa, podobná situácia je v nemeckom SAP-e, v Oracli, BMW, Siemense… osobnosti dávajú firmám punc. Slovensko má problém takých ľudí akceptovať. Stretol som niekoľko ľudí, ktorých meno je synonymom úspechu a prestíže firiem. Sú „easy going“, neuveriteľne prirodzení, vyžaruje z nich charizma. Dávno ich nezaujímajú len peniaze, sú za vodou, pracujú preto, lebo ich to baví, a pracujú tak, že okolie ich akceptuje.

Obklopiť sa schopnými ľuďmi znamená zbaviť sa neschopných. Nemáte s tým problém?

– Väčšinou nejde o neschopných ľudí, sú len ľudia na nesprávnom mieste. Na nesprávnom mieste sa človek trápi. Sú ľudia, ktorí dokážu udržiavať perfektný poriadok v hoteloch. Mne by tá práca pripadala nezaujímavá a asi by som nebol s vysávačom úspešný. Oni sú spokojní, majú oprávnene pocit, že sú profesionáli.

Prečo ste sa rozhodli pre Kanadu?

– Rozhodla manželka. Ja som mal namierené do Silicon Valley. Vancouver je kompromis. Raz v noci sme leteli ponad Los Angeles a žena sa ma pri pohľade na tie nekonečné rady svetiel spýtala: „Chceš, aby tu vyrastali tvoje deti?“ A bolo rozhodnuté.

Ing. Peter Sobotka, PhD.

vek: 42 rokov

Vzdelanie: SVŠT (dnes Slovenská technická univerzita). Absolvoval dlhodobé študijné a profesijné pobyty v Holandsku, USA a Japonsku.

Kariéra: Pôsobil ako výskumný pracovník na oddelení teoretickej fyziky STU. V roku 1989 založil spoločnosť Corinex, ktorá sa v roku 1998 stala najväčšou IT firmou na Slovensku s obratom 65 mil. USD. V roku 1998 slovenská spoločnosť Corinex založila v USA firmu Corinex Global Corp. a dcérsku spoločnosť Corinex Communications Copr. v kanadskom Vancouvri.

Stav: ženatý, tri deti

Od roku 2000 žije prevažne v Kanade.