Prudký rast životného poistenia sa v uplynulých dvoch rokoch spomalil. Mohlo by sa zdat, že za to môže nasýtenie trhu, ale nie je to tak. Odborníci sa zhodujú v tom, že priestor pre další rast stále existuje. Pribrzdenie spôsobili iné možnosti sporenia (hoci ono nie je hlavnou úlohou poistenia), nerovnoprávne postavenie jednotlivých subjektov a tenší obsah penaženiek obyvatelov.

Vývoj na trhu životného poistenia charakterizuje niekolko období. Najdynamickejšou bola podla vrchného operacného riaditela poistovne Amslico AIG Life a zároven viceprezidenta Slovenskej asociácie poistovní (SAP) Romana Holceka najmä polovica 90. rokov, ked na

Slovensko prišli silné zahranicné poistovne

špecializované na životné poistenie. V poslednej dekáde 20. storocia chcel mat takmer každý nové „lepšie“ poistenie. O rozvoj sa starali siete poistných poradcov. Okrem tradicného postavenia Slovenskej poistovne sa na trhu presadili renomované zahranicné znacky. Zaciatky biznisu boli teda v SR úspešné. Druhé obdobie prišlo, ked životné poistenie objavili aj univerzálne poistovne a zacali ho vyzdvihovat vo svojej obchodnej cinnosti. Financníci sa viac sústredili na retailovú klientelu. V rokoch 1996 až 2001 rástol „život“ rocne o 30 – 40 percent. Po raketovom vstupe však prišli tažšie chvíle. Mešce domácností vyprázdnili scasti doplnkové dôchodkové poistovne a podielové fondy. Samostatnou kapitolou sú nelicencované subjekty. Ak sa nezmení legislatíva, ani tento rok neprinesie zlepšenie. Penaženky totiž zatažil nárast cien energií… Co teda pomôže rastu predpísaného poistného a najmä obchodnej služby, ktorá hovorí o nových poistných zmluvách?

Ako u susedov?

Poistovatelia si vela slubujú od zrovnoprávnenia danových výhod doplnkových dôchodkových poistovní a životných poistovní. Hoci situácia v Cesku bola trochu iná ako u nás, úlavy na daniach priniesli zvýšený rast poistenia. Predpísané poistné v Cesku rástlo niekolko rokov stabilne o dvadsat, neskôr o pätnást percent (v SR 30 %). V roku 2000 Cesi zaviedli danové výhody životného poistenia a trh vzrástol o 26 %. Jednotlivci si môžu z danového základu odpísat rocne 12 000 ceských korún, zamestnávatelia 8 000. Danovej motivácii sa pripisuje 11-percentný rast. Podobná situácia by mohla nastat i na Slovensku. Zníženie danového základu využíva Madarsko, Polsko i CR a okrem Velkej Británie aj všetky krajiny Európskej únie. Clen Výkonnej rady ING CR a SR zodpovedný za retailové financné služby Tomáš Nidetzký súcasnú situáciu nenazýva krízou. Hovorí o urcitom oddialení predaja. „Danové úlavy ešte len ocakávame, co je istá výhoda. Po reforme sa poistenie bude predávat ovela lahšie. Klienti aj predajcovia zaujali vyckávaciu pozíciu.“ Jedno z investicných pravidiel hovorí – platme len dane, ktoré musíme platit. „Reformou môžeme vytvorit obcanom podmienky, aby si legálne znížili danové zataženie a nehladali rôzne nezákonné formy,“ dodáva.

Roman Holcek hovorí o snahe vytvorit danovú neutralitu: „Usilujeme sa o to, aby mali všetci hráci rovnaké podmienky. Hoci pri poistení by sme si nemali vyberat podla toho, kde získame zlavu, ale podla vlastných potrieb. Dnes už poistenie okrem krytia najrôznejších rizík ponúka aj možnosti investovania ci sporenia.“

Pravda však je, že obchodná produkcia, ktorá vyplýva z nových poistných zmlúv, rástla na rozdiel od minulých rokov minimálne. R. Holcek ju však nepovažuje za najdôležitejší ukazovatel. Podla neho je prvoradejšia perzistencia, ciže to, ci klient po uzavretí poistenia pokracuje v zmluve, platí pravidelné splátky a neodchádza do inej spolocnosti. Poistovne tento ukazovatel pozorne sledujú, jeho hodnotu však väcšina z nich nezverejnuje.

Podstatný rozdiel

Predstavme si situáciu, že sa zamestnávatel rozhoduje, akým spôsobom pomôže zamestnancom v dôchodkovom veku. S ponukami ho osloví predajca životného a doplnkového dôchodkového poistenia. Pri jednom si sumu, ktorú za zamestnanca zaplatí, môže odpocítat od základu dane, pri druhom nie. Ako sa asi rozhodne? Zástancovia dôchodkových poistovní zvyknú argumentovat tým, že ak sa platitel rozhodne prejst k inej spolocnosti, penazí na jeho úcte sa nikto nedotkne. Nasporenú sumu presunie na iný úcet. Poistenie je však trochu iný biznis. Podla R. Holceka by sa doplnkové poistovne mali nazvat sporitelnami, pretože sú iným produktom ako životné poistenie. „My predsa poistujeme aj pre prípad straty života, úrazu, civilizacných chorôb, oslobodzujeme poisteného od platenia poistného, ak je klient plne invalidný. Takúto rizikovú zložku v sebe doplnkové ‚poistenie‘ nemá.“ Napriek rôznej povahe mnohí chápu oba produkty ako alter-

natívu. „Dôchodkové sporenie funguje tak, že ak dám v pondelok na úcet 300 korún a v piatok pôjdem do dôchodku, vráti sa mi tých istých tristo korún s minimálnym zhodnotením. Ak sa však v pondelok poistím na milión korún a v piatok sa mi nieco stane, dostanem milión,“ hovorí T. Nidetzký.

V konecnom dôsledku by sme sa vlastne nemali rozhodovat, ci sa poistíme, budeme sporit alebo investujeme. Základom imaginárnej pyramídy by malo byt poistenie. Velmi aktuálne je u tých, ktorí sú zadlžení alebo majú iné záväzky, a keby sa im nieco stalo, doplatí na to celá rodina. Na druhom stupni je sporenie ako bezpecná forma zhodnocovania volných prostriedkov. Až potom by ludia, ktorí majú vztah k riziku, mali uvažovat o investovaní. Samozrejme, aj investície sú viac alebo menej bezpecné. Rozhodovanie je vždy individuálne.

Kam sa uberajú

Aké trendy cakajú životné poistovne v najbližšom období? Niektoré cakajú na schválenie zákona o penzijnej reforme a zverejnenie presných podmienok na dôchodkové správcovské spolocnosti. T. Nidetzký považuje zapojenie sa do reformy za jednu zo strategických záležitostí ING. Vo vývoji samotných poistiek ocakávajú v Allianz-Slovenskej poistovni znižovanie garantovaných úrokov tradicných produktov a uprednostnovanie investicného poistenia. Bankopoistenie je podla hovorkyne Lucie Bombošovej záležitostou na dlhé lakte a nevidí velké šance na jeho prudký rozvoj v krátkom období. Podobne je to i s predajom cez internet a dalšími novými metódami.